Plaque

Viac ako desať rokov potom, čo tento film uzrel svetlo sveta a Clint si to šinie stále po svojom. Od tej doby natočil množstvo filmov, ktoré získali nespočet ocenení, no jediné absolutórium patrí režisérovi. Strašne ma baví sledovať to, ako si Clint ide vlastnú linku, nič a nikto v Hollywoode ho nerozhádže a on ponúka divákovi raz za čas poriadnu dávku filmárskeho umenia. Jeho siahodlhé rozprávania s neuveriteľnou stopážou ma neskutočne bavia. To platí aj o Tajomnej rieke, ktorá zaujme aj po toľkých rokoch. Príbeh, hoc nie je nijako výnimočný, diváka úplne pohltí. Herecké výkony sú neskutočné a pri takýchto filmoch človek rozumie, za čo to vlastne berú tie hviezdy také prachy. Snáď len zopár detailov, ktoré filmu ubrali tú konečnú jednu hviezdu. Medzi nimi by som možno poukázal na menej prepracovaný záver, kde na jednej strane neuveriteľne nervy drásajúca scéna s Timom a Seanom bola na druhej strane pridusená trochu uleteným a za vlasy pritiahnutým motívom skutočných vrahov. Aj to ako sa k tomu hlavní aktéri dopracovali, mohlo byť trochu premyslenejšie. Áááále, čo tam potom, film to bol naozaj skvelý a je len škoda, že súčasná produkcia ponúka len minimum toho, čo by sa mu mohlo vo svojom žánri rovnať.

Rivalovia v rímskej aréne nezafungovali. Ben Hur je zlátanina všetkých možných klišé, ktoré človeku napadnú a navyše sa s tým tvorcovia vyhrali skutočne nešťastným spôsobom. Dej je absolútne sterilný, zápletka predvídateľná a nulová zároveň. Jednoducho pokus o epický historický veľkofilm sa absolútne minul účinku. A k tomu to množstvo historických kiksov, ktoré obsahuje... Nenadával by som, pretože stále si stojím za tým, že hraný film nie je dokument a môže si dovoliť aj nejaké nepresnosti. Niekedy to je dokonca aj zámer autorov. Tu sa však snažili vyzerať čo najviac vierohodne, kopírovať Gladiátora so všetkým čo k tomu patrí. Ani v Gladiátorovi a ani tu si nedali pozor na históriu. Maximus to zatienil príbehom a spracovaním. Tu sa to nemalo za čo schovať a preto to ešte viac kričalo. A nakoniec, celkom zbytočné a vytrhnuté pasáže s Ježišom, ktorý mimochodom strávil v Jeruzaleme cca týždeň svojho života, z tých ma normálne štípali oči. Snaha o silný odkaz z toho smrdela ako trojdňové ponožky. Jednoducho po všetkých stránkach sklamanie.

Garfield chlapec sám za to nemôže, že mu náš Pán nadelil tak nesympatický ksicht, na ktorom mu bliká veľkým neónom: JEBNI MI! Tentokrát však ten nápis bledol a bledol a ja som sa čudoval sám sebe, ako môže natoľko zakorenená antipatia tak pozvoľna vyprchať. Nič to však nemení na skutočnosti, že Scorsese, čoby PÁN REŽISÉR, to síce namixoval opäť priam až umelecky, no mňa to vôbec nenadchlo. Srať na to, že som sa akosi nevedel vžiť do utrpenia reprezentantov najväčšej legálnej mafiánskej skupiny, ktorá prezentuje vlastné utrpenie ako chvályhodné mučeníctvo a pritom obdobnú bolesť spôsobuje miliónom tých, ktorí sa opovážili nesúhlasiť. Srať aj na to, že som si akosi nevedel pomôcť a celkom jasne som sympatizoval s názormi rákosníckeho guvernéra a jeho partičky, ktorí mali v sebe aj ten chochmes, že sa naučili angloportugaľštinu a neufikli tým čurákom ocasy rovno bez nejakých kecov ako poriadni samuraji. Srať na to, že som súhlasil aj s Liamom, že dedinčania vôbec nerozumeli tomu, čo im kresťanskí kňazi hovorili (navyše ak to blábolili v latine). Na všetko toto srať a všetky moje ateistické predsudky bokom. Aj tak to však bol film natiahnutý na neuveriteľne dlho a navyše ani tie akože náboženské a akože filozofické analýzy ma príliš nebrali. Neviem či osprostievam (čo je možné) alebo mám ešte v pamäti Misiu, ale toto fakt nie. Pózerské a pseudointelektuálske stavy ma už skutočne neberú a preto na tomto filme hodnotím pozitívne iba Garfielda (za to sa budem raz smažiť v pekle) a kameru, ktorá bola farebná ako sa na Japonsko patrí.

Absolútny priemer priemerov. Akčnejší JAG na stope celoštátneho sprisahania iba so svojim prestarnutým kukučom a nevystopovateľnou Nokiou 3310 sa počas boja o život zapletie do hry na idylickú rodinku úžasných. Akurát, že emancipovaná mamička v maskáčoch a neovládateľná dcéra v homeless oblečení mu príliš nepomáhajú. Navyše svojimi pasážami o aha takto sa vytrháva ovládač, keď si chceš prepnúť na Nickelodeon, iba kurvia stopáž. A tak jediný kto v tom má takmer stále jasno je exmajor univerzálny vojak, ktorého výcvik by pokojne mohol prevziať aj majster Yoda pre svojich Jedi. On vystopuje každého len na základe fotky, vytrieska aj armádu cvičených zabijakov a navyše mu v pravý čas napadne, že síce stále hovorili so slečnou nedostupnou o pašovaní zbraní, ono to je však o pašovaní čohosi iného. Vuala, jebne badzuku o zem a namiesto rakety z nej vypadne... V jednotke sa to hemžilo krimi a thrillerom, no tu po tom nezostalo ani ň. A tak Jack Reacher, hoc si neurazil, prosím, už sa nevracaj.

Nenútená akcia plná zaujímavého napätia. Čo na tom, že každý si tam ide svoje, aby sa nakoniec všetci stretli v národnej banke a zaúčinkovali presne podľa rozprávkového kľúča - zlí budú potrestaní dobrými. Pozor! Má to aj rozprávkovú pridanú hodnotu - dobrí, ktorí sa tvária ako zlí, nakoniec zistia, že sú v podstate dobrí. Jeden by sa z toho mohol dobre zamotať alebo tomu zle porozumieť. Netuctoví herci dávajú filmu patričný náboj. Charaktery každého z nich sú celkom jasné, no tým, že sa v hlavných postavách neobjavujú až tak známe ksichty, je to oveľa stráviteľnejšie. Aj zápletka, ktorá robí z teroristov a la zlodejov a la policajtov tých zlých, je celkom pútavá a menej tuctová. Snaží sa to o zvraty aj tam, kde by to jeden už nečakal - "pán hlavný šéf polície a nesympatický čurák nápadne sa podobajúci na Kaliňáka, prišla som Vám oznámiť, že ste banda skorumpovaných hajzlov" - "Óóó, mercy, Mademoiselle, já to chnet napchavit" - BANG BANG, dve gule do hlavy. No nie je to paráda? :D Úplne, ale že naozaj úplne úprimne som sa bavil a to ma v poslednej dobe tieto akčné žánrovky skôr sklamali.

Ci pana beka, tak venezuelská telenovela sa môže strčiť do riti. Toto je konkurencia pre hocijaký 400 dielny seriál. Príbeh o plynutí času, počas ktorého so všetkými vyjebáva jeden nesympatický Džejár alebo o škaredej bloncke, ktorá má mindráky z nápadne maskulínnnnnneho obočia. Miestami som mal pocit, že sa v tom byte ani nedohodnú či si tú vychladenú dvadsiatku dajú ešte raz alebo radšej zakamuflujú všetky stopy po prehnanej menštruácii zápästia. A k tomu skutočne nechutná partička čuráčikov, ktorá sa skladá na súkromný byt, aby si tam mohol každý po jednom zatrtkať s nejakou prefetovanou šľapkou. To všetko robia preto, aby neplatili účty za hotel v hotovosti. Manželky sú totiž krepé piče a nevšimnú si niekoľko stoviek, ktoré každý mesiac odchádzajú za nájom z účtu. Jasné, to skôr vysnoria hotel XY a tam im na požiadanie predložia zoznam hosťov, kde bude ich mužíček zapísaný v kolónke hneď pod Paris Hilton. Skutočne premyslené... Musím uznať. Akurát, že scenárista nezostal iba pri ľahkých drogách a nakoniec sa z toho vykľuje, že všetci sa skladajú kamošovi, pretože iba ten tam poctivo kefuje všetko čo mu príde pod ruky. Neznáme, známe, sestry, frajerky, manželky všetkých ostatných. Ešte šťastie, že majú medzi sebou aj úchyla, ktorý si poctivo nahráva vlastné porno... Inak by sa nikdy nedozvedeli, že na čo to vlastne prispievajú... Ach môj Bože!!! Už nikdy viac takúto pičovinu, prosím.

Zaujímavý thriller, v ktorom sa neustále šermuje pištoľami a silnými rečami a pritom nikto nezomrie. Baví ma sledovať, keď sa film tvári ako niečo, aby sa potom prevrátil na čosi úplne iné. Napriek všetkým nelogickým heftom - napr. ako sa hlavný lupič dozvedel o prísne tajnej schránke, ktorá nie je ani v evidencii samotnej banky alebo prečo si starý nácek schováva dôkazy o svojom zbohatnutí a rovno ich nezničil už v 45.(?) - to bolo príjemné sledovanie, ktoré bolo plné skvelej akcie. Ponaučenie do budúcnosti, stačí iba nájsť starého hajzla, ktorý postavil impérium na židovskej krvi, potom vysnoriť pobočku, kde uložil všetky dôkazy spolu s plnými sáčkami diamantov a vykradnúť to vo veľkom štýle tak, aby nikto nezhebol. Ešte by to mohlo byť na Slovensku, pretože tu je to jedno. Úrady by aj tak okamžite prehlásili, že skutok sa nestal.

Áno, áno. Vynikajúca Julia, vynikajúci námet, solídne spracovanie, neuveriteľne zaujímavý (a smutný) príbeh ľudí z mestečka, ktoré otrávila nejaká bohorovná fabrika. Toto všetko tu už bolo veľakrát povedané a mnohými vyzdvihnuté. Ja by som dodal (a určite nie som prvý), že tento film, nech bol akokoľvek dramatický, je dobrý hlavne preto, že nestráca švih. Od prvej scény, keď z ničoho nič do Erin nabúra auto z boku, pričom zelená na semaforoch sa vryla na sietnice aj slepému, až do samotného záveru ide o neustále dianie plné drámy, vtipu a všetkých ostatných emócií. Z tohto pomaranča sa podarilo vytlačiť všetku šťavu a mňa osobne bavilo sledovať každý moment filmu. Každá scéna bola napínavá alebo zaujímavá natoľko, že som miestami zabúdal, že sledujem príbeh obyčajnej ženskej. A to nie je iba zásluha Julie, i keď jej tým nechcem ubrať úspech. Vynikajúci boli aj ostatní herci, ktorí šliapali ako stroj. Finney či Eckhart, kolegyne v práci alebo mladý nadržaný úradník v podnikovom archíve - všetci dávali filmu ten náboj, ktorý nestráca ani po rokoch.

Hutne podané krimi, ktoré má všetko, čo tento žáner potrebuje. Surový film, ktorý však zaujme aj svojou nadstavbou a nie len klasikou - aha, tu je hlava, tam ucho a tu nohy, myslíš, že to bol záhradník? Páčila sa mi nadstavbová zložka príbehu, keď spočiatku vyšetrujeme vraždu mladej zadzobanej šľapky, ktorú mal tatko poriadne vytrénovať ako svojich zverencov, namiesto toho, aby ju nechal vláčiť sa s kdejakým feťákom, aby sme sa razom prehupli do oveľa väčšieho prípadu. Orlando v neštandardnej postave, keď nie je iba bielovlasým poskakujúcim lukostrelcom, ukázal, že vie neštandardne prekvapiť. Na Foresta som si už zvykol, že si vie vybrať projekt a svojim prižmúreným okom vniesť do príbehu tú správnu atmosféru. Tu to jednoducho všetko zafungovalo presne ako malo a divák dostal neuveriteľné množstvo podnetov, ktoré ho udržiavali v napätí až do samého záveru. Pritom hrubé kontúry záveru boli celkom predvídateľné vzhľadom na žáner (čo nemyslím ako výčitku).

Mám rád filmy, ktoré sa nehrajú na nič, čo nie sú. Ono to totiž môže potom v konečnom dôsledku dospieť do totálnej katastrofy, keď aj celkom podarený námet poserie nejaký super scenárista alebo režisér, ktorí snívajú iba o potlesku pri preberaní zlatej sošky. Celé noci-dni nemyslia na nič iné, iba ako poďakujú svojim rodičom, starým rodičom, prastarým rodičom, producentovi Ediemu, manželke a dietkam, psovi, mačke, kanárikovi a odovzdajú odkaz svetu, že svetový mier bol ich odveký sen. V tomto prípade sa nič z toho nekonalo. Film nedosiahol kvality, aby mohol byť nominovaný, ale čo je dôležitejšie, nikto z jeho protagonistov či tvorcov sa o to ani neusiloval. Každému azda postačilo, že si na seba zarobili. Novembrový muž bol únosne spravený špionák, ktorý ma ničím neurážal, ale ničím ani nenadchol. Presne ako hovorí názov v češtine, kým lístí opadá, asi zabudnem, že som to niekedy videl. Ak ma však spomienková anémia náhodou prejde - napr. niektorý slovenský vysielač sa rozhodne, že v piatok večer zadelí tento film medzi reklamy - tak si ho opäť rád pozriem. Tentokrát tie tri hviezdy vystihujú presne pocity, ktoré som mal. Štyri by boli príliš veľa. Dve by boli príliš málo.