SAINTS

Dénes Nagy sa svojím debutom dostal hned na Berlinale.Film kladie nové akcenty rozprávanim a madarských jednotkách ktoré(musia)bojovať proti ruským partizánskym organizáciam po okupácii ich krajiny.Táto historická udalosť je však len východiskovým bodom pre takmer mediatívny vojnový film zabalený do brilantných filmových obrazov,ktorý kladie náročne otázky o osobnej zodpovednosti v časoch kolektívnych zločinov.Prirodzene svetlo sa odohráva len počas troch dní a očividne je to postava Semetky,ktorá režisera Nagya mimoriadne zaujala.Hoci sa tento Semetka objavuje takmer v každej scene filmu,zostáva takmer stále ticho,je pozorovatelom často v úzadí.Vždy si od svojich spolubojovníkov udržiava odstup.Čo dokáže jediny človek zoči-voči vojnovým zločinom?Nesie vojak ako Semetka za činy ktorých je svedkom,ale nedokáže ím realne zabrániť zodpovednost?Formou aj obsahom pozoruhodný debut-vojnový film ktorý je zámerne nedramatický a predsa nastoluje naliehavé otázky ,zodpovednosti a viny.8/10

Epický film vo všetkých smeroch.Príbeh TE Lawrenca,anglickeho dôstojníka,ktory počas 1.svetovej vojny zjednotil a viedol často proti sebe bojujúce arabské kmene,aby bojovali proti Turkom.Tato jednota a boj za slobodu nakoniec vedú k nezávislým arabským štátom,ktoré dnes poznáme.David Lean dobre zachytáva úspechy a dobrodružstvá Lawrenca ako aj osobnost,rozpory a vnútorné konflikty.Skvelý je v hlavnej úlohe Peter O Toole.

Pomerne temný fantasy film.Je to ponuré,je to temné,je to dosť neuprostné,no má to srdce na správnom mieste.Samotný príbeh je vyrozprávany putavo a aj herci boli dobrí.

Muž zo zajačími ušami je film o stárnutí,minulosti a o čelení neistej budúcnosti.Poznanie často prichádza až na konciPreto sa hrdina Jozef upína k zárodku nového života.Lenže životné skusenosti si musí každý odžiť sám.Väčšina z ních je neprenosná,je v tomto prekliatie a zároven velkoleposť života?

Čo je pre tento film určujúce je politicky nekorekné narábanie so spoločensky citlivými témami ako incest,telesné postihnutie,smrtelné choroby,prisťahovalci atd.Jensenov mrazivý sarkazmus všetko rámuje a ekvalizuje,čiže dostáva na rovnakú úroveň,nič mu nie je sväte.Vzniká tak istý odstup umožnujúci pragmatické vnímanie sveta ako tragikomického divadla so všetkými jeho smiešnymi nádejami a bolestami.Jensenov humor je čistou esenciou súčastnosti.Na filme sa dá dobre pobaviť.

Trochu prehnaná Hollywoodská melodráma.Napriek tomu je to kultový film so skvelou výpravou a hereckými výkonmi.Tažko si v ulohe Scarlet predstaviť inú herečku ako Vivien Leigh.Aj ked sa jedna o velmi otravnu a sebeckú čuzu.Odviate vetrom patrí k tým filmom,ktoré musite vidiet kým zomriete.

Britská dráma z druhej svetovej vojny Mnichov na prahu vojny začína ako prvotriedný špionážny triler a končí ako neznesitelná lekcia občianskej náuky.Zaťial čo väčšina filmu sa týka dvoch fiktívnych diplomatov z opačných táborov,dej filmu sa sustreduje na skutočné udalosti najmä na mníchovskú konferenciu v roku 1938.Film obsahuje aj niekolko scén s britským premierom Nevilleom Chamberlainom.Väčšina dejových zvratov vo filme služí na zmarenie očakávaní divákov a len zriedka produktívnym spôsobom.Vtipná je scena v ktorej Chamberlain rozpráva o lekcii z politickej reality.Film Mnichov na prahu vojny vyzýva divákov,aby prijaly niektoré kruté pravdy o "politickej realite" vojny,no tvorcovia sa nikdy neznažia natolko,aby si získali našu dôveru či sympatie.Zatial čo niektorí historici sa môžu o zobrazení Chamberlaina hádať,niet pochýb o tom,že je to najzaujímavejšia postava filmu.Najmä v skvelom podaní Ironsa.Historická dráma sa pokuša prezentovať revizionistický portret Chamberlaina ako zufalo sa snažiaceho zabrániť dalšej katastrofalnej svetovej vojne,čo nemusí každemu sadnuť.

Across 110th Strret je skvelý akčný kriminálny film zo 70.rokov.Realistický dej by bol v dnešnej dobe označeny za politicky nekorekny ale odráža život v tých rokoch.Harlem vo svojej najpekelnejšej podobe.

9-ročné norske dievča Ida sa s rodičmi a autistickou sestrou Annou prestahujú do nového mesta. Anna jú dráždi, napriklad svojej sestre pchá úlomky skla do topánok, lebo si myslí,že necíti bolest. Ida sa čoskoro začne hrať so svojím susedom Benom a Anna sa spriatelí s Aishou. Kvarteto,ktoré je skryté pred zrakmi rodičov, čoskoro zistí že má telepatické schopnosti, napriklad Ben je schopný hýbať vecami myšlienkou.Ked začnú testovať svoje čersrvé schopnosti , nevinná hra sa mení na nočnú moru a začnu sa diat zvlášne veci. Režiser Vogt ukazuje že,  deti sa nerodia s morálnym kodexom, alebo empatiou, ale učia sa to od svojich rodičov. Ćo sa stane ked,  sa deti tieto veci od rodičov ešte nenaučili, ale zrazu objavia väčšiu silu ako dospelí. Detsky predstavitel Bena je hviezdou filmu, jeho konanie vyvoláva zimomriavky. Výbornä je aj Anna (Alva Brynsmo Ramstad) je ako autistiske dievča tiež vyborná. Výborný psychologický horor,ktorý sa rozhodne oplatí vidiet. Ani Stephen King by to nevymyslel lepšie.

Tento film je vo všeobecnosti považovaný za klasiku vo svojom žánri a hoci je väčšinou skvelý,rozhodne to nie je film,ktorý by nemal svoje chyby.Je to starý dobrý indianský verzus kovbojský príbeh,ktorý má viac typické prvky pomsty ako westernu.Waynová postava neznáša poôvodnych obyvatelov (táto postava je priam rasistická)takže jeho cesta je skor motivovaná nenávistou a tužbou po pomste,nech akoukolvek nádejou na zachranu netere.