boogieman

Podobne ako celá Schwizgebelova tvorba, aj toto dielo sa vyznačuje výbornou kombináciou hudby a obrazu, a hrátkami s perspektívou a viacerými realitami ktoré sa vynárajú a vnáraju jedna do druhej. Výborné. Pre človeka ktorý sa zaujíma hlbšie o fenomén obrazu, sú režisérove filmy určite pútavejšie ako pre bežného diváka.

Araki popísal tento film ako beverly hils 90210 na acide. Absurdná debilita všetkého čo sa vo filme udeje je fantastická a miestami aj dosť vtipná. Rozhodne netradičný pohľad na teenagerov, ktorý mi prišiel zábavnejší ako všetky tie trapné schématické a navyše nepravdivé snímky o teenageroch z hollywoodskej dielne(a určite by sa našlo zopár takých aj mimo USA).

Wow, toto ma dostalo. Chlapec sa rozišiel s dievčinou a dôsledkom toho sa mu začali zjavovať rôzne halucinácie, ktoré sem tam ešte podporil nejakými tými farmaceutickými prostriedkami. Postupný pomalý prepad do šialenstva môže začať. Vynikajúca práca so stroboskopickými efektami a zvukovou zložkou filmu, dodáva ten správny halucinačne strašidelný pocit, takisto s nasvietením a farebným ladením jednotlivých scén sa tvorcovia vyhrali. Herecké výkony sú viacmenej amatérske, čo filmu podľa mojho názoru pomáha, zvyšuje to autenticitu videného. Celý príbeh je až nepríjemne realistický, neustále sa pohybujeme v 2 realitách(skutočná a halucinačná). Nachádza sa tu aj zopár momentov kedy som sa.... skoro posral :). Strašidelnosť tohto príbehu však pre mňa nakonci ostala predovšetkým v celkovej špine a pocite autentickosti odohraného. Pre fanúšikov experimentálnejšie poňatého filmu rozhodne doporučujem. Pre mňa jeden z najlepších filmov svojho druhu. Dobrou vizitkou mu je to, že už veľmi veľmi dávno som sa po filme necítil tak zle a nepríjemne ako po tomto. PS: Hudba je takisto výborná.

Zaujímavou zhodou okolností som deň pred týmto snímkom pozeral The fly od Cronenberga. Postavami a zasadením deja do vedeckého prostredia sú si to veľmi podobné filmy. Zásadný nedostatok tohto filmu vidím v tom, že absolútne nevyužíva bohatosť a možnosti ktoré mu námet ponúka, nehovoriac o tom, že v druhej polovici skĺzava k exhibícii efektov. Tie sú však patrične fantastické a verím tomu, že minimálne jednu scénu budete pozerať s otvorenými ústami(u mňa osobne nielen jedna). Tam kde sa u Cronenberga premena stáva dôležitým motívom nielen pre hlavnú postavu, tam je altered states podstatne slabší a predvídateľnejší film. Každopádne som sa veľmi slušne pobavil či už kvôli zaujímavosti námetu (hoci slabo využitého) alebo kvôli vizuálne strhujúcim a zároveň mrazivým halucináciam. Najviac ma mrzí, že po filme s takýmto námetom som mohol skákať od šťastia a radosti. Každopádne rozhodne stojí za zhliadnutie.3,5*.

Keď sa pozriem na Gilliamovu tvorbu po Fear and loathing, vlhnú mi kútiky očí. Ale stále dúfam, že sa to zmení. 3.5*.

Keby film zhusťuje dej miesto zaraďovania efektných záberov(zoomy zo satelitov a im podobné) ktoré v mojich očiach zbytočne narušujú kontinuitu, dal by som 5*. Čo nič nemení na tom, že je to jeden z najoriginálnejších a najzaujímavejších filmov aké som videl za poslednú dobu.

Juxtapozíciou pestrého života detí a korporátneho stereotypu dospelého, dosahuje režisér prekvapivo silného výsledku. Zaujímavá práca s rytmom a tempom v náväznosti na zvukovú zložku filmu.

Pre mňa jedna z najkrajších ukážiek slávneho "v jednoduchosti je krása"(z hľadiska námetu).

Rozklad, obsesia, násilie, mesto ničiace človeka a fascinácia ľudským telom. Perfektný editing, mrazivá hudba, a nekľudná kamera. Typický Tsukamoto, kto ho pozná nebude prekvapený ale pre začiatočníka doporučujem začať u iného filmu.

Silné. Detaily ako napr. bitie srdca,dlhé zábery, na tento druh filmu netradičné rakurzy kamery a užitie voicoveru miesto priamej reči sú jednoduché, ale silne prispievajú k sile a celkovému vyzneniu filmu.