biopanic

Chabé, veľmi chabé. Jediná vec, ktorá sa mi pozdávala, bola atmosféra a la Fallout, inak ma nezaujalo absolútne nič. K filmu by sa mali povinne rozdávať "letáčiky prežitia", mohla by v nich byť pekná poviedka, zaujímavosti zo sveta, popr. krížovka. Denzel sa snaží, ale rola nepustí, inak povedané; čierny Chuck Norris nám to všetkým natiera (s Bibliou v ruke) ...

Tá prímes politiky bola geniálna. Originálne, svieže a nie dlhé; fajná záležitosť.

Táto "Elis" u mňa rozhodne predbehla aj Burtona. Správne šialené, morbídne, zábavné (a rozhodne nie pre deti), takto nejak som si krajinku vždy predstavovala.

Robina Hooda som v Robinovi Hoodovi síce nepostrehla, ale budiž, snáď nabudúce.

Tam, kde som Avatar-u za 3D pridala, tu uberiem. Obraz bol tmavý, rozmazaný, okuliare mi celý čas padali zo spoteného nosu a neustálo ma nutkalo si ich nadvihovať, aby som sa aspoň sekundu pokochala jasnejším obrazom. Čo sa týka samotného filmu, po odchode z kina mávam 2 stavy; zdvihneme sa a celú cestu domov sa o ňom rozprávame alebo sa zdvihneme a von povieme "zase prší". Tentokrát pršalo. Nezáživné, bez vtipu a tá Medúza by nevystrašila ani naše čivavy (ktoré sa desia obyčajnej muchy). Navyše som celý čas čakala, kedy Sam vytiahne notes a začne si odfajkávať, niečo v zmysle "veľkého Trolla mám, Medúzu mám, ešte Kraken a fajront dneska". Takže summa summarum, aspoňže som bola v kine. Nech to bol už akokoľvek smutný zážitok.

Niekto filmu vyčíta hranie na city. Je to tak, ale mne to absolútne nevadí. Prečo by malo? Ako inak to ukázať ľudom, ktorí nemajú poňatie, čo znamená mať v rodine raka? Dá sa to bez sĺz, strachu a spomienok? Nedá. Navyše, otázka práv rodiča a dieťaťa je geniálna, ešte som sa s ňou nestretla a dala mi zabrať. Rôzne uhly pohľadu, choroba očami rodičov, súrodencov, rovnako trpiaceho pacienta (a tá krátka láska, ako bolela) a "iných", zdravých, vlasatých, ktorí si už prestali vážiť čaro momentky a zapadajúceho slnka. Sofia hrala skutočne ako naposledy, verila som jej úplne všetko a Cameron, Cameron mám po BOX-e ešte radšej. Po záverečnej scéne na mňa padla celá tmavá noc a spomenula som si na všetkých, ktorých mi rak zobral. Aj vďaka tomuto filmu mi až tak smutno nebolo. A hlavne to je na ňom to krásne...

Pomalé.

Zvláštna kombinácia hercov ma naprv zneistila. Toto "kvarteto" ma však prekvapilo, pozeralo sa na nich príjemne. O nejakej originálnej pointe sa tu síce hovoriť veľmi nedá, ale budiž, ani sa to nejak zvlášť seriózne netvári. Ja sci-fi rada v akejkoľvek podobe, takže ma urazí máločo :)

Presne toto mi na obrazovkách chýbalo. Z každého rohu na nás vyskakuje Montana, Bieber a iné sexi deti, preto tento seriál pôsobí ako balzam na dušu. Rozprávanie občas najmenej cenených a pritom nemálo dôležitých ľudí v našom živote; starých mám, otcov, babičiek a dedkov, ktorí už za sebou predsa len niečo majú a my ich napriek tomu často ani nevnímame. Smutné, krásne a pravdivé. To "akožerande" v prvej časti ma dojalo, oprávnený hnev starenky, že dedo - potencionálny partner - veru dvorí inej, zas rozosmialo :) Otvorené rozprávanie o čakaní na smrť a zamyslenie sa nad otázkou, či sa človeku v 75-tich rokoch oplatí ešte niekoho hľadať, rozplakalo...

Hláška počas sledovania filmu: "Prerobiť do 3D a trhne to aj Avatar". Inými slovami; hrozné, hrozné a hrozné. Hrozné!