biopanic

Toto išlo mimo mňa. Žiadny dej, napätie v zmysle buchne to - nebuchne to ma príliš nezaujalo. Navyše, z filmu kričí Amerika a to tak, že občas z toho bolia uši /i oči/. Realistické to bolo, to áno, človek sa zamyslí, ale na to by stačil aj 60 minútový dokument, nie vyše dvojhodinový film. Nechápem tie ocenenia.

Zastávam názor, že film predčí knihu málokedy a tu to platí na celej čiare. Absolútne nevhodný Ben Barnes ma znechucoval po celú dobu filmu. Jeho amatérsky "výkon" a pre niekoho chutná tvár ma vôbec nepresvedčila o tom, že sa pozerám na Doriana ako ho poznám z knihy; na zlého, besného, posadnutého a zúfalého muža /nie chlapca/. Mám rada nápaditosť - keď už si to vyžaduje sex, drogy a temnotu, nech je v takej miere, aby ma mrazilo...alebo vôbec. Proces menenia sa obrazu bol prinajmenšom úsmevný, celé to zachraňoval Colin Firth a pôvabná atmosféra Londýna 19. storočia. Barnes by mal ostať pri rozprávkach a nebrať role, ktorým /očividne/ nerozumie, aby takýchto polo-filmov bolo čo najmenej.

Nemôžem inak. Som vášnivý fanda U.F.O a poltergeistov a ak sa k tomu pripojí hláška "based on a true story", cítim povestné mravčenie v brušku:) Neskutočná autenticita, silný príbeh, famózna Jovovich, sovy a absencia zelených mužíčkov spôsobila, že som musela od obrazovky odvracať zrak, čo sa stalo naposledy pri filme Ju on v roku 2003. To, že film mi nevyfučal z hlavy ani po týždňoch hovorí tuším za všetko.

Celkom nechápem tie nízke hodnotenia. Je síce pravda, že pokiaľ prebieha celebritný týždeň, tak Bez servítky nesledujem takmer vôbec /jednak nesúhlasím s označením "celebrita", jednak sa show mení na nechutnú promenádu, kde tieto naše hviezdy preháňajú zamestnancov nemenovaného reťazca a málokedy sú schopné navariť samé a bez pomoci, pamätná je časť, kde miesto pani Mázikovej drvivú časť odvarila šéfkuchárka/, ale keď nastúpi obyčajný ľud, rada sa usalaším v kresle a nazerám do kuchýň, hrncov a často i do duší. Spomínam si napríklad na partiu, ktorá si vôbec nesadla a miesto jedenia sa celý týždeň zúrivo hašterili, kritizovali a napádali, čo ma privádzalo k záchvatom smiechu, i na nadľudské výkony študentov, keď sa varilo na internátoch alebo na skupinku, ktorá pozostávala zo záchranára, policajtky, hasiča, letušky a SBS-kára a sledovať ich bolo veľmi príjemné, keďže všetko to boli inteligentní, charizmatickí ľudia, ktorí si ľudsky sadli. Bez servítky má síce ďaleko od maďarskej verzie, ktorá je profi zvládnutá, ale zato občas dosť neosobná, ale odpad si podľa mňa nezaslúži...

Mňa to teda pobavilo, pretože za a) Anna Faris je roztomilo sprostá (a odhadnúť hranice, kedy je sprostosť roztomilá je podľa mňa umenie), b) Kat Dennings je hmmm :)

Pán Marshall stratil súdnosť a bez štipky hanby nám servíruje exrekement, tváriaci sa ako bonbónik. Béčka ja rada, ale taký kompliment tejto zbytočnosti nespravím, nebolo by to fér. Povedané inak; byť Súdny deň posledným DVD na svete, znova ho do prehrávača nevložím, ani keby ma horúcim olejom pálili.

Takto to mám rada! Veci majú rýchly spád, hmla postupuje, padajú prvé hlavy. Marcia G. Harden je skvelá, mala som chuť ju prizabiť. Príšery kus béčkoidné, ale ten koniec vážení, ten mi všetko vynahradil. Pozerala som ako teľa na nové vráta...

Hrozivé.

Z tej zvláštnej animácie mi naskakuje husia koža. Táto akože mačka je desivá, o šváboch ani nehovoriac.

Výsmech svojej predlohy. Saló aneb 120 dnů sodomy patrí medzi moje obľúbené knihy, ale tento podpriemerný gýč má s ňou spoločné máločo.