Patrick777

Som veľkým fanúšikom Matthewa Vaughna a vždy som vedel, čo od neho očakávať. Všetky jeho filmy sú skôr pre zábavu, než pre seriózny kinematografický zážitok. Taktiež som fanúšikom prvého Kingsmana, ktorý bol veľmi zábavným a štýlovým akčným filmom. Avšak, po zhliadnutí druhého filmu som začal mať zlý pocit, ktorý sa teraz potvrdil. Vaughn kvôli univerzu Kingsman zastal na mieste a už sa nikam nepočúva ako režisér, ani ako scenárista. Už natočil dosť filmov nato, aby sa mohol pohnúť zo svojej komfortnej zóny a natočiť niečo dospelejšie. Pevne dúfam, že posledný film originálnej trilógie bude jeho posledným filmom z tohto sveta. Vaughn má veľký potenciál, ktorý by už mal konečne využiť. The King's Man je len recykláciou predchádzajúcich dvoch filmov, oproti ktorým mu chýba skvelé ústredné trio Eggsy-Harry-Merlin. Bohužiaľ, práve oni dokázali udržať druhý film na akej-takej úrovni. The King's Man vyniká najmä kreatívnou a štýlovou akciou a charizmatickým Ralphom. Medzi oddychovkami je tento film stále vysoký nadpriemer, ale to je na Vaughna veľmi málo. Nemám nič proti tomu, aby sa toto univerzum naďalej rozširovalo, len by som chcel, aby bol súčasný režisér nahradený a mohol sa začať venovať iným projektom.

Po zhliadnutí všetkých troch častí vo mne prevládajú zmiešané emócie. Ningen no jôken je naozaj unikátne dielo, ktoré má nemalé kvality. Je tu však jedno veľké "ale". Ak si chcete toto epické dielo užiť naplno, musíte urobiť nejaký ten kompromis. Tým najväčším kompromisom, ktorý musíte urobiť, je odpustiť Kobayashimu naivné, nelogické, niekdy až telenovelové poňatie (možno za to nemôže režisér, ale samotná predloha, to nedokážem povedať, keďže som predlohu nečítal). Konkrétne sa jedná o neustále sa opakujúci vzorec - Kaji sa dostane do situácie, kedy je svedkom neprávosti a skazy ľudskosti, pre ktoré žiada trest, ten neprichádza a Kaji si zas a znova musí povedať, že život by bol jednoduchší, keby nebol taký idealista. Ďalšia vec, ktorá bola dosť otravná, je vykresľovanie minimálne 90% postáv v negatívnom svetle. To znamená, že ak sa nad všetkými postavami človek spätne zamyslí, tak si uvedomí, že takmer všetci sa pohybujú minimálne na hranici legálnosti a tolerovareľnosti. Keď sa to všetko sčíta, tak musím prehlásiť, že už len kvôli obyvateľstvu do Japonska nechcem nikdy vkročiť! Ale ak dokážete všetky tieto neduhy tolerovať, tak Vás čaká strhujúci zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnete.

Úplne prvá séria Dextra, ku ktorej píšem komentár. Prvýkrát počas sledovania tohto seriálu musím niečo povedať. 7. séria je jednoznačne najepickejšia séria zo všetkých. Tvorcovia do nej vložili veľa dejových línii, viaceré dôležité nové postavy a čo je najdôležitejšie - Dextra poriadne popreháňali. Vďaka týmto skutočnostiam mohla byť táto séria tá najlepšia, ale nie je. Tvorcovia sa pri vytváraní tejto série držali hesla "všetkého viac" a práve to je aj veľké plus, ale aj veľké mínus. Dalo sa očakávať, že raz seriál vyeskaluje do takto dramatických udalostí, takže po šiestich sériách som očakával, že na to budú tvorcovia seriálu pripravení. Ale oni neboli! V prvých niekoľkých epizódach sa utvárajú veľmi zaujímavé dejové línie, ktoré ma navnadili. Postupom času však začali byť niektoré dejové línie dôležitejšie a ostatné sa presunuli do úzadia, aby boli v správny čas vytiahnuté do centra diania. Toto žonglovanie s mnohými loptičkami si však vybralo svoju daň. Viaceré dejové línie zostali nedotiahnúté alebo sa ich dokončenie uponáhľalo. Veľmi ma vytočilo, pre mňa, dosť priblblé zakončenie Joeyho vzťahu s Nadiou. Ale to, čo považujem za kameň úrazu je to, čo malo byť highlightom série. Tým mám, samozrejme, na mysli LaGuertine vyšetrovanie. Je veľká škoda, že neostala pracovať v teréne, určite by sa do tímu hodil člen, ktorému padajú dôkazy z neba každých 15 minút a je schopný v priebehu niekoľkých týždňov vyriešiť prípad, ktorý niekoľko rokov nedokáže vyriešiť celé oddelenie. Celá táto dejová línia je jedna veľká scenáristická barlička. A aby tento komentár neobsahoval pramálo ktitiky, tak ešte pridám jednu vec. Zvykol som si na to, že Dextra som nikdy nejako nezbožňoval. Zo začiatku ešte bolo možné mu fandiť, ale čím ďalej seriál šiel, tým viac hlúpych a netypických rozhodnutí Dexter urobil. To všetko vygradovalo v tejto sérii, keď sa z Dexa oficiálne stal (sem vložte invektívum)! Keď to zhrniem, táto séria mala enormný potenciál, ale sama si veľakrát podkopla nohy. Stále má seriál svoju kvalitu, ale premrhaný potenciál proste naserie.

Bergman a viaceré typické črty jeho filmov. Opäť majú vo filme dôležité postavenie motívy viery, nevyslovenej nenávisti (Ingeri), či chladnosti postáv. Musím žasnúť, koľkými (a akými) spôsobmi dokáže Bergman povedať, že medziľudské vzťahy sú (mierne povedané) fuška. Napriek tomu, že film je inšpirovaný starou švédskou baladou, tak režisér vypúšťa ten najdramatickejší a najzničujúcejší moment. Ale to neuberá príbehu na sile a možno je táto menej citovo zdrcujúca verzia stráviteľnejšia pre dnešného často precitliveného, kontroverziu hľadajúceho diváka. Osobne tento Bergmanov film radím medzi jeho lepšie kúsky. Samozrejme, ako je u neho zvykom, myšlienkovo nadčasové.

Mission: Impossible je jednou z mála filmových sérii, ktoré začali ako béčko (aj keď s áčkovými hercami) a zmenili sa na áčkové. Pre mňa, ktorý som videl najprv novšie časti, je až neuveriteľné, ako sa z mierne nadpriemernej jednotky a tohto stupídneho pokusu o "fess coolovský akčňák" mohli zrodiť také akčné pecky ako sú Ghost Protocol či Fallout. Keďže som nikdy nebol fanúšikom kategórie "trápne hlúpe akčné béčko", tak som si väčšinu stopáže musel vytrpieť. Avšak, verím tomu, že niekto si túto časť užíva viac, než vyššie spomenuté časti, tí sú však pre mňa pri najlepšom divní...

Ohromujúce tempo počas celej stopáže, mrazivá atmosféra, vierohodné herecké výkony...Tak čo tomu chýbalo???...Možno to, že príbeh je až tak prepálený, až vám začne byť jedno, ako skončí. Možno to, že so žiadnou postavou sa nedokážete stotožniť (aspoň ja). Možno to, že to "ohromujúce tempo počas celej stopáže" vás začne najneskôr v polovici celkom dosť otravovať. Možno to, že film neponúka žiadne posolstvo alebo morálne ponaučenie (môžete nájsť len mnoho momentov, ktoré sú na zamyslenie). Možno...Možno si to pozrite a nájdite svoje "Možno".

Dlho som sa tomuto kultu vyhýbal, bál som sa, či to, čo som počul nie je lepšie, ako to, čo uvidím. Čiastočne som mal pravdu. BrBa nie je až taká pecka, ako sa hovorí. Je to seriál, ktorý nesklame, ale súčasne je to seriál, ktorý si podľa mňa svoje zvučné meno zaslúži len sčasti.

Všimol som si, že v tunajších hodnoteniach je to veľmi rozporuplné. Aby som to uviedol na pravú mieru, tak musím povedať, že tento film ozaj nie je pre každého. Mňa si získal už od úvodu a počas celej stopáže som si ho užíval. Ponúka skvelo fungujúcu kombináciu gradujúceho romantického napätia, bezchybných hereckých výkonov a nápaditej vizuálnej stránky. Nie každému film sadne, ale ak sa divák dokáže prispôsobiť pomalému tempu s veľmi malým obsahom hudby, tak sa bude už navždy s príjemným pocitom pozastavovať na strane 28.

Nevýrazný rozbeh, rozťahanosť, ťažko uveriteľné zvraty a mnoho ďalších neduhov prenasledovalo tento seriál v počiatkoch. Teraz, keď už všetko končí musím povedať, že každá epizóda mala svoj zmysel. Nebudem sa tu už viac vykecávať. Ďakujem Sam, ďakujem Rami, ďakujem Christian. Snáď vás raz stretnem v jednom zo svojich vymyslených životov.

Hello, Friend. Neočakávateľné, ale je to tak, Mr.Robot naozaj neskončil smutne ani tragicky. Čo sa však naplnilo, je geniálnosť, mindfuckovitosť a hlavne nezabudnuteľnosť príbehu Elliota (teda nie Elliota). Kľačím pred genialitou Sama Esmaila a ďakujem. Hello, Elliot.