Dexter666

A good one, but the book is so much more!

Sú tri situácie: 1. film v kine nesplní vaše očakávania, 2. film ich predčí, 3. film ich splní - a presne tú tretiu variantu som dostal od Le Mans '66. Nemal som pocit, že by dej šľapal až tak strašne dopredu, že by som nestíhal, skôr to bola veľká pohodáreň a výnimočne ma teší, že som vopred nečítal ani knihu (film sa žiadnej nedrží, ale Go Like Hell od A. J. Baimea okolnosti najlepšie vystihuje) pretože som nemal ani potuchy o historických okolnostiach. Bale a Damon hrajú vynikajúco a Mangoldova réžia sa nezaprie - cenne použité triky iba dopĺňajú dej, neprznia ho - nepotrebujeme 30 moneyshotov za film, stačí jeden pri ktorom vám nabehnú zimomriavky. Hudba je nadpozemská, aj keď sa to na samotnom soundtracku tak neprejavuje, v spojitosti s filmom to krásne plynie a dosedel som až na koniec titulkov :) Bravó

Nechytilo ma to za srdce... Mali to dať J.J.ovi. Od Millera je to sklamanie.

Wau, vynikajúca časť. Postava Annie si zaslúžila hĺbku, takáto rodinná tragédia sa dala očakávať, ale bolo to veľmi pekne napísané a výborne zahrané.

Lizzy Caplan je rovnako skvelá ako nádherná herečka. Pekne sa to rozbieha. Verím, že by to dokonca mohlo byť lepšie ako prvá séria, ak to majú premyslené do konca (lebo tá jednotka naozaj neviedla nikam).

Phllips natočil nádherne špinavý Gotham, z ktorého sršia 80te roky ako z nijakého iného dobovo zasadeného filmu, v tom ako mesto žije, z neho vytvoril ďalšieho protagonistu filmu. Jokerovi však chýba antagonista, je to produkt spoločnosti, z ktorej vzišiel, avšak nie je možné povedať, že spoločnosť stojí v priamom protiklade k Jokerovi - tak ako ho pomáha stvoriť, tak ho pomáha aj ochrániť a skryť, priam ponoriť sa do nej. Napriek jasnému odklonu od komiksových tém sa vo filme niektoré motívy vyskytujú - postava Brucea a hlavne osud jeho rodičov - ak sa film definuje, ako nekomiksový, prečo tu teda tieto prvky nachádzame? Film to vedie k vytvoreniu silného archetypu, ktorý je však v príkrom rozpore s tým, akého Jokera dostávame. Brilantne odohraný a odrozprávaný nespoľahlivý rozprávač prináša postavu, ktorá koná pudovo, nie je ani príliš inteligentná, ani bystrá - Arthur je impulzívny jedinec, schizofrenik, ktorého prostredie postrčilo za okraj príčetnosti a ktorý sa v role Jokera nachádza. Uznanie prichádza z radov bežného ľudu, ktorí sa s ním identifikujú, stáva sa ich vzorom. V žiadnom smere sa však nepodobá na postavu, ktorá by mala byť dôstojným (ak nie najväčším) oponentom Batmanovi a preto tento "jokerverse" pre mňa nevyznieva presvedčivo v kontexte sveta, ktorý nám film pripomína.

Edge of the seat!

Akože kurva o čom?! Sa to vlečie k tej pointe ako sopel a potom sa dostaneme k anticlimactic endigu, aký som nevidel od čias Happeningu. Takmer žiadna pointa - budovanie napätia k stretnutiu s otcom a potom: "Pusti ten špagát". WTF? Pitt môže hrať odušu, keď to nikam nevedie, tak to nikam nevedie. Vnútorné monológy tohto typu boli na úrovni niekedy začiatkom minulého storočia v modernej literatúre. Kopec samoúčelných scén bez významu - jediné čo to má, je ťaživá atmosféra, ale tá katarzia je ako chleba bez masla. Celé to je bez vysvetlenia a intersterlárna logika krýva na obe nohy. Veľké sklamanie.

Zápletka ako z Priateľov, ale to je jedno keď sa človek utopí v očiach Alexandry Daddario :)

Don't cry in front of Mexicans.