jondzavid

2) Po druhom zhliadnutí film zapôsobil ešte viac. Jeho nadčasovosť a aplikovateľnosť na súčasnú spoločnosť je viac než opodstatnená. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a anténku vidieť na každom dome, reality show na každom programe a povrchnosť vo väčšine spoločenských kontaktov. Je fascinujúce ako mňa (absolútneho knižného ignoranta) dokázal strhnúť tento film. Myslím si však, že nie je dôležité či ide o knihu, film či hudbu - ide tu o viac, ide tu o potláčanie kreativity a utopistické nariaďovanie nezmyselného nevkusného konzumu. A či už je to na princípe zákazu kníh alebo len mediálneho určovania vkusu podporeného všadeprítomnou prezentáciou, je to hrozné, ale horšie je, že väčšina si to neuvedomuje. Ale radšej budem už končiť, pretože počujem práve pred svojím domom požiarnické auto a nemám z toho dobrý pocit.

Maximálna spokojnosť by u mňa bola pri zostrihaní filmu na 90 minút. Teda jediné, čo mi vadilo boli niektoré hluché miesta. Inak atmosféra zvládnutá na jednotku, splatterovitosť scén takisto a pritom nejde len o bezduchú zombiádu, ale Romero zakomponoval do toho ešte aj kritiku konzumu. Staršiu verziu Dawnu som videl po veľmi dlhom čase a po vzniku novej, ktorá sa mi páčila ešte viac aj napriek tomu, že už bola len poctou bez nejakého vyššieho rozmeru. Ale zato narozdiel od tejto verzie odsýpala zdatnejším tempom. Aj tak je však originál výbornou žánrovou klasikou, ktorá je pre priaznivca hororu parádnou chuťovkou.

2) Ani po druhom zhliadnutí nezvýšim hodnotenie, pretože akokoľvek zručne Spielberg zvládol akciu, tak stereotypne zlyhal v gradácii atmosféry. Hlavný podiel na tom má aj štandardne nevýrazný Tom Cruise (nikto ma nepresvedčí ani po Magnolii či Eyes Wide Shut, že Cruise je herec - pre mňa je to len veľmi šikovná star, ktorá si vďaka svojmu hviezdnemu statusu vyberá zaujímavé úlohy, ktorých je preňho škoda - jedinou výnimkou zatiaľ u mňa bol v Cruiseovom prípade Collateral, kde som videl u Cruisea aspoň nejaké náznaky charizmy a nie zopár typických gestikulácií ako v Minority Report). Najlepšie je vidieť Cruiseova priemernosť v scénach s Colinom Farrellom, ktorý ho ľavou zadnou prekonáva v každej spoločnej scéne alebo aj v scénách so Samanthou Morton. Ďalej mi je ľúto, že sa tejto látky nechytil niekto vhodnejší na temnejšiu látku tohto typu (napr. Gilliam či Proyas). Spielberg tentokrát u mňa zlyháva aj niečím, čo som u neho nepostrádal a to nejakou silnou nezabudnuteľnou scénou (trebárs v mnohými kritizovanom A.I. ma dostal scénou s Pinocchiom, v Termináli roztomilou večerou). No a štandardný problém (ktorý mi väčšinou u neho nevadí) tentokrát bije do očí v nevydarenom závere - áno mám na mysli prehnanú sentimentálnosť. Ale aby som len nekritizoval - vizuálne to nie je najhoršie, hlavný záporák má charizmu a Peter Stormare skvelú mini scénu. K tomu slušné tempo pri trochu prehnanej stopáži mi dáva výsledný ľahký nadpriemer (70%), ktorý ma však tentokrát tiahne nadol.

Poctivá hororová klasika o doktorovi, ktorí sa snaží preoperovať tvár svojej znetvorenej dcéry pomocou roztomilej metódy nedobrovoľného vyrezávania tváre mladých dievčat. Snímka zapôsobila na mňa najmä svojou hutnou atmosférou. Slušné herecké výkony Pierra Brasseura a najmä až démonický zjav Edith Scob s patričným tragikomickým rozmerom a doktorova pomocníčka Alida Valli pôsobiaca ako z talianskej giallo vlny konca 70-rokov, patria takisto k plusom filmu. Ale tú štrvtú hviezdičku filmu vyrobilo finále, na ktorom si zmlsne každý hororový fanúšik (vo verzii čo som mal možnosť vidieť film obsahuje inak minimálne gore scén, ale tá záverečná je pôsobivá) a jednoznačne zaraďuje film do zlatého fondu žánru. Film spočiatku pripomína kriminálku (úvodná scéna pripomína trochu auto scénu zo Psycha, aj čo sa hudobného podfarbenia týka, ale film je o rok starší). Po pomalšom rozbehu ponúka zase frankensteinovský príbeh až dôjde k spomínanému finišu. Celkovo teda ide slušný nadpriemer (pre žánristov určite viac) so sympatickou stopážou, ktorý osloví najmä horroristov (myslím, že taký Obitus by si na takomto kúsku zmlsol :-)).

Podobne ako trilógia Back to the future sa aj štvrtý diel Chvenia vydáva do minulosti na Divoký západ. Čo by som nebral za mínus, keby....Chno keby tých keby nebolo viac. Keby po 1. neurobili z Michaela Grossa "boháčskeho nešiku" - jeho kultová postava proste chýba, nová nemá čo hláškovať a humor vyplývajúci z jeho nešikovnosti nejak nefunguje, čo však Michaelovi ani trochu nevyčítam, pretože chlapec sa snaží. Keby po 2. - vedľajšie postavy neboli tak nezaujímavé ako sú - nehovorím, že v predchádzajúcich dieloch boli vedľajšie postavy prepracované a až na Michaelove ranné časy nejak kultové, ale v tomto dieli sú jednoducho všetky nezáživné a protivné. Keby po.3 - nechýbala základná ingrediencia dobrého béčka - nejaká fešná kočica. Keby po.4 - neabsentoval humor - zasmial som sa jediný krát na scéne príchodu pištoľníka. Ale dosť bolo keby, pozitívom u mňa bola práca s trikmi vo video kvalite - na jednej strane to mali ľahšie ako v dvojke so "šríkermi" či trojke s " prdidrakmi", pretože v štvorke sú len graboidi, na druhej strane som aspoň nevidel modely ako v trojke, aj keď najmä zo začiatku som sa obával, že to bude ešte horšie ako v predchádzajúcich dieloch (viď. tie ultrarýchle miniverzie). Takže dúfam, že nabudúce sa pôjde do budúcnosti (príp.súčasnosti) spolu s hláškujúcim Michaelom Grossom a potom budem spokojnejší:-).

Majstrštik film-noiru, ktorý po pomalšom začiatku (mimo famóznu úvodnú scénu, ktorá dokonale vystihuje atmosféru) finišuje strhujúcim finále. Skvele zahrané, napínavé, so správne temnou atmosférou - proste dokonalá žánrovka.

Jednoduchá komédia, ktorú kľudne možno priradiť do klubu s filmami ako Bend it like Beckham či My Big Fat Greek Wedding, ktoré na podobnú tému zožali nezaslúžene väčší úspech. Narozdiel od nich je Jalla dospelejšia a čiernohumornejšia, aj keď infantilné prvky sú aj tu. A rozhodne je ďaleko zábavnejšia. Postavy si človek ku koncu filmu obľúbi a je (aspoň v mojom prípade) schopný stráviť aj žánrovo dosť tradičné finále. Celkovo je to príjemná komédia s neznámymi hercami (až na Tuvu Novotny, ktorú poznám zo severských kúskov Midsommer (den), Tic-Tac (swe) a Sleepwalker(nor)), ktorá spoľahlivo pobaví, čo je to čo od dobrej komédie očakávam.

Béčko ako má byť, akurát mi vadili príliš nevydarené triky (vadili mi už pri dvojke, ale oproti nej je to tu horšie - inak čo sa trikov týka americkí béčkari by pred krútením týchto peciek mali absolvovať povinné školenie na téma "Triky takmer zadarmo, ale pritom kúl", ktoré by viedli novozélandskí filmári na čele s Peterom Jacksonom (ranné kúsky v ktorých povýšil lacinosť trikov na umenie) a Timom Boxellom (slušné Aberration, o vraždiacich "gumových" jašteričkách, ktorý zase dokonale maskoval, že triky vytvoril s hodne lacinými modelíkmi)). Triky pri Tremors 3 zlyhávajú hlavne s nástupom nových "análnych drakov" - naprosto nefunkčné sú zábery s modelmi, kde je jasne vidieť, že je to model (ale sú aj horší fušeri ako Food of the gods alebo Raptor) a nie aspoň priesvitný trik (a natrikovanie lietania to už radšej nechám tak). Pozitívne je, že aspoň Michael Gross (najlepšia postavička z celej série) dostal najväčší priestor z doterajších dielov, ktorý si aj patrične vychutnal. Zbytok ensemblu nestojí príliš za reč, ale ani nejak neuráža a typovo vyhovuje. Takže slušné béčko s mizernými trikmi a hor sa na štvorku.

Animácia bola síce celkom originálna, ale nemôžem si pomôcť,film sa mi neuveriteľne vliekol a miestami mal priveľa hluchých miest (napr. motorkári). Keby to lepšie prestrihali mohla to byť slušná zábava (nejakých 85 minút a bol by som spokojný). Takto som sa nevedel dočkať konca, aj keď Yamadovci boli vtipne prekreslený a niektoré životné situácie dokonale vychytané. Je to na slabších 70% aj preto, že som mal pocit, že niekedy tam ten čiernejší humor trochu absentoval na úkor poučovaní na téma rodinnej súdržnosti. P.s. A nemám rád Que Sera.

Vydarený kúsok podľa divadelného muzikálu na téma zmeny pohlavia, ktorý nato zvolil ako charakteristicky vhodnú formu, tak skvelé hudobné čísla ((ako hud. fanúšika ma potešilo najmä legendárne "I put on some make up - kebych mal pamäť na názvy tak napíšem orig. názov songu, ktoré som počul v niekoľkých live verziách od Polyphonic Spree (ktorých koncert ma upozornil na tento film) až po NOFX a páčil sa mi aj v podaní Hedwiga, rovnako ma prekvapilo ako výborne odsýpali niektoré iné songy (neviem či by som inej kapele zožral text používajúci slová typu Hádes a Osiris /Origin of Love inak podľa Aristofanesa/). Páčil sa mi aj zvláštne poňatý koniec, ktorý sa aspoň pre mňa dá vyložiť v niekoľkých variantoch a sám je symbolom hľadania vlastnej sexuálnej identity. K tomu správna dávka nadsázky a kvalitní herecký ensemble dávajú vyniknúť osobitému filmu ďaleko za hranicov mainstreamu, ktorý má v sebe ešte jednu rovinu (underground vs. mainstream ala Hedwig vs. Tommy Gnosis). Silný film, ale nie pre každého. SPOiLER P.s.: Pôsobili iba na mňa Tommy a Hedwig ako jedna osoba??