Rozjimatel

"It's not heaven he's from! It's straight from the stinking flames of hell. The power of Satan is in him, I can feel it. Can't you? Have you poor sheep strayed so far from the path?" "We're not sheep."     Podmanivá podivnosť zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, typický Burton, navyše vo vrcholnej forme. Je to presne táto roztomilo bizarná rozprávkovo-hororová poetika, pre ktorú tohto nadmieru originálneho filmového tvorcu milujem. Príbeh sa odohráva v klasickom malomeste, plnom zvedavých klebetníc, kde sa klebety šíria rýchlosťou blesku. Poriadny rozruch v mestečku vyvolá tajuplné stvorenie (Edward), na pohľad hrôzostrašné, v skutočnosti však s jemnou a veľmi citlivou dušou (Johnny Depp je s tým jeho vyjaveným výrazom pre tú rolu absolútne dokonalý). Prostredie mestečka hýri pestrými farbami, všetko tu je zdanlivo dokonalé (aspoň napohľad zvonka), čo je v krásnom kontraste s Edwardovým domovom, čiernobielym, schátraným, hrozivo pôsobiacim zámkom (a vlastne rovnako aj s Edwardom samotným). Za dokonale uhladeným zovňajškom sa však skrýva obvyklá ľudská závisť a zloba a tá keď sa začne drať na povrch, dovtedajšia rozprávková atmosféra sa preklopí do strhujúcej drámy (v oboch polohách výborne účinkuje pôvabne magická hudba Dannyho Elfmana). Z ďalších hereckých predstaviteľov ešte vyzdvihnem láskavú "Avon Lady" Dianne Wiest (Peg) a roztomilú Winonu Ryder (Kim), pre ktorú mám celkom slabosť. Toto podmanivé dielo vo mne zakaždým zanechá veľmi silný zážitok, ktorý je korunovaný dojemným záverom. Je inak takým typickým paradoxom, že stvorenie tohto výnimočného umeleckého diela, na hony vzdialeného mainstreamovej hollywoodskej produkcii, umožnil Burtonovi komerčný úspech komiksového trháku Batman (1989).     "Kevin, you wanna play scissors, paper, stone again?" "No!" "Why not?" "'Cause it's boring. I always win!"

"Tady každej krade a ty se jen na to koukáš, ty pitomče starej poctivej!"     Tragikomická absurdná fraška s trefným poukázaním na neduhy vtedajšej socialistickej spoločnosti, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Je zvláštne, že práve toto významné dielo môjho obľúbeného režiséra, ktoré ho vlastne preslávilo, mám zo všetkých jeho filmov najmenej rád. To umenie trápnosti, ktorého je Forman skvelým majstrom, tu už trochu prekračuje medze. Najvypuklejšie to je v súťaži kráľovnej "krásy" (hlavne pri vyberaní kandidátok), ktorá tvorí dosť podstatnú časť filmu. Sledovať totiž tých šibnutých dedkov, ako (zámerne) trápne slintajú nad kandidátkami, mi nepripadá ani trochu zábavné. A kde, preboha, ponachádzali medzi slovanskými devami toľké mordy, to je neskutočné panoptikum ("Prosím tě, tu tam nepíš, to je můra."). K zážitku mi nepridávajú ani tie buranské postavy a príliš mi nesedí ani obsadenie - tie toporné prejavy (ne)hercov ma tu viac iritujú, než bavia (napr. Josefa Šebánka vyslovene nemám rád). Pár výnimiek by sa ale našlo: pomerne prirodzený Jan Vostrčil (predseda plesového výboru), komický Josef Kolb (strážca "pokladu" Josef) a Milada Ježková (jeho žena), ktorá ma nikdy nesklame. K negatívam radím aj hudobný sprievod - je to tu samá dychovka, takže mnohé pasáže sledujem len so sebazaprením a so škrípajúcimi zubami (ešte celkom počúvateľné sú marš "Castaldo" a inštrumentálna verzia "Hvězdy na vrbě" od Olympicu). Film ale rozhodne nezatracujem, veď viacero vecí sa mi na ňom páči, najmä to trefné rypnutie si do nie príliš utešených reálií vtedajšej spoločnosti (napr. nedostatok bežných potrieb a z toho plynúce nákupy za päť prstov, hlavne tých lukratívnych, nedostatkových potravín), či mrazivo absurdná scéna požiaru (divácke predstavenie aj s občerstvením, otáčanie a zohrievanie nešťastného deda, zbierka ako prejav solidarity).     "Když si to ty lidi rozkradli, tak to nemůžou vyhrát!" "Tahkle nemluv, Josko. Jak k tomu přijdou ty lidi, co si losy poctivě koupili a nic si nenakradli?" "Měli si nakrást. Kdo si nenakrad, to musí chápat tak, jako že nic nevyhrál."

"Well, my ass ain't the same." "Bigger?" "Yeah." "Ain't nothing wrong with that."     Na rozdiel od mnohých iných si nemyslím, že by toto bola slabšia tarantinovka (osobne ju kladiem na rovnakú úroveň ako trebárs Inglourious Basterds (2009)). Je proste len trochu "iná", čo iba dokazuje, akým je Tarantino všestranným a nápaditým filmovým tvorcom. Ak nepočítam jeho dvorného herca Samuela L. Jacksona, tentokrát vsadil na menej významných hercov do hlavných rolí, čo sa mu ale dokonale vyplatilo. Tak Pam Grier (Jackie Brown) ako vždy elegantná, neohrozená hlavná hrdinka, ktorá v tom proste vie plávať, tak aj Robert Forster (Max Cherry) ako chladnokrvný "kauciár", sú absolútne presvedčiví. A herecké výkony sú celkovo ozdobou filmu: urozprávaný Samuel "Serious As A Heart Attack" L. Jackson (Ordell Robbie) s tým jeho úchylným účesom, z ktorého pohľadu ide strach, Robert De Niro (Louis Gara), ktorý dokáže vylúdiť neskutočne tupý výraz, Michael "The Good Cop" Keaton (Ray Nicolette) ako sympatický detektív, či Bridget "My Fine Little Surfer Gal" Fonda (Melanie) ako neskonale bezočivá potvora (no nezabili by ste ju?), aby som spomenul aspoň tých najvýraznejších. Ako je u Tarantina dobrou tradíciou, snímka je postavená na vyšperkovanej konverzácii a sprevádza ju skvelo vybratá hudba, tentokrát to je podmanivá rytmická černošská hudba, prevažne zo 70. rokov. Ako jeden z mála nedostatkov vidím to, že sa snímka miestami trochu tiahne. Všetky výhrady ale idú bokom, keď sa začne odovzdávka peňazí v obchodnom centre, ku ktorej všetko smeruje. Skvelé na nej je hlavne to podanie z rôznych perspektív a tiež to, ako sa všetky tie zainteresované strany, každá s vlastnými záujmami, snažia prekabátiť jedna druhú.     "You know you smoke too much of that shit, that shit gonna rob you of your own ambition." "Not if your ambition is to get high and watch TV..."

"Kde je pozůstalá?" "Jaká pozůstalá?" "No pozůstalá. Copak nevíte, co je pozůstalá?" "My jsme pozůstalí. Totiž, my tu pozůstaváme."     Jedna z mojich najobľúbenejších prvorepublikových (protektorát-neprotektorát) komédii, ktorú som už videl nespočetne veľakrát a zakaždým sa pri nej výborne bavím. Na svedomí to má najmä zaujímavá zápletka s dvoma hotelmi s názvom "Modrá hvězda", z ktorej dokázali tvorcovia vyťažiť množstvo humorných situácií, výborná, chytľavá hudba Slávu Emana Nováčka (slávna pieseň "Slunečnice" patrí k mojim obľúbeným) a tiež množstvo výborných hercov, ako sú Oldřich Nový (Vladimír Rychta), Ladislav Pešek (Zdeněk Junek), či Adina Mandlová (Milada Landová). Tí všetci sú však iba v tieni žiarivej hlavnej hviezdy Nataše Gollovej (Zuzanka) v role rozkošne drzej dedičky. Dielo, ktoré prekypuje vtipnými hláškami ("Co jste to udělal?" "To já ne, to tatínek.") a nezabudnuteľnými scénami typu preberanie hotelu "Modrá hvězda" v 2. obvode, maškarný ples a lahôdková káva s octom.     "Přeje si pán ještě něco?" "Ne, ne, to stačí. Já jsem chtěl jenom vidět, jaký uděláte obličej."

"A víš ty, chytráku, jak se to má v socialismu dělat? A prosím tě, řekni mi, ví to vůbec někdo?" "Hledáme to. Všichni to hledáme."     Strhujúca súdna dráma odohrávajúca sa v Československu v 50. rokoch. Ján Kadár a Elmar Klos vedeli vo svojom vrcholnom období (1963-1965) poriadne zaťať do živého, a to jednak výberom pálčivej témy a jednak aj jej trefným a odvážne otvoreným spracovaním. V tomto prípade sú skvelým spôsobom podané reálie raného socialistického hospodárstva a aj vtedajšieho súdneho systému. Vzhľadom na to, že sa drvivá časť diania odohráva v priestoroch súdu (prípadne väznice), film nenudí ani na okamih a svojou parádne znepokojivou atmosférou (príhodná disonančná hudba Zdeňka Lišku) sa takmer vyrovná inému majstrovskému dielu Ucho (1970). Táto snímka je pre mňa cennejšia o to viac, že všetky významnejšie zahraničné väznice a súdne siene už poznám pomaly naspamäť, ale nepamätám si, že by som niekedy videl film z prostredia nejakej československej väznice, či súdu. Snímku pozdvihujú aj veľmi presvedčivé herecké výkony, predovšetkým výborného Vlada Müllera (Josef Kudrna) v hlavnej role obžalovaného riaditeľa elektrárne a mimoriadne príjemným prekvapením je pre mňa Jiří Menzel (František Horáček) v krásnej role mladého, neskúseného a trochu roztržitého obhajcu, ktorý však neustále prekvapuje svojím dôvtipom.     "Kdyby teď za vámi přišli a řekli, "Kudrno, postav nám elektrárnu, já nevím jak na tom záleží", vzal byste to?" "Vzal, co bych měl dělat. Ale tentokrát bych si vás jako obhájce vyžádal."

"Please cut my hair. Please." "Yeah. And I'm dying to cut your hair." "No, no, no, no. Don't die."     Romantická dráma s typicky indickým rozprávkovým duchom, ktorá mnou dokázala celkom slušne emocionálne zamávať. Pre indickú kultúru (predovšetkým pre film a pre hudbu) mám celkom slabosť, a to aj so všetkým, čo k nej patrí. Tým mám na mysli aj to preháňanie vo všetkých smeroch, či už v dĺžke, hereckých prejavoch, naivite, alebo, a to obzvlášť, v sentimentálnosti. Je inak veľmi zvláštne, že v hollywoodskej produkcii je niečo takéto trápne nepatričné a strašne gýčové, v prípade tej bollywoodskej to naopak pôsobí úplne prirodzene (tí Indovia akosi vedia preháňať prirodzene). Táto snímka je mixom všetkých možných žánrov, pričom na mňa zafungoval v podstate každý z nich. Po príchode do Ameriky to je vtipná komédia, po "9/11" začína výborne fungujúca dráma, ktorá sa po tragickej udalosti preklopí do road-movie s až rozprávkovým podtónom. No a film vrcholí nesmierne dojímavým záverom (ktorý by niekto mohol nazvať aj gýčovo-sentimentálny a ja mu to neberiem). Výborný herecký výkon podáva Shahrukh Khan (Rizvan Khan) v hlavnej role a veľmi sa mi tu páči i Kajol (Mandira Khan), neskutočná sympaťáčka so žiarivým úsmevom, rovnako presvedčivá v tej usmievavej polohe, ako aj v zúfalej polohe.     "This is a Christian's only event." "But... but it says it's a fund raiser for the draught in Africa." "For Christian's, honey." "Honey. Honey, keep it. For those who are not Christian in Africa."

"I look at people and I see nothing worth liking. I want to earn enough money I can get away from everyone."     Dráma s nesmierne ťaživou atmosférou, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Hlavná zápletka je postavená na konfrontácii dvoch strán, z ktorých jedna by sa dala zjednodušene označiť ako bezohľadný kapitalizmus, tá druhá ako fanatická viera. Obe tieto strany, predstavujúce dve základné sily hýbajúce Amerikou, majú svoje vlastné zámery, na ktorých dosiahnutie používajú nie zrovna čistú politiku. Prvú stranu tu zosobňuje ropný magnát Daniel Plainview (Daniel Day-Lewis v strhujúcom výkone, oprávnene ocenený Oscarom), druhú stranu zase samozvaný prorok Eli Sunday (Paul Dano, nepochybne herecky výborný, aj keď svojim prejavom veľa sympatií nevzbudzuje). V súboji týchto dvoch kreatúr sa nedá prikloniť ani na jednu stranu, presnejšie povedané, jeden je odpudivejší ako druhý. Jeden hnaný vidinou zbohatnutia, ochotný ísť aj cez mŕtvoly, druhý, hnaný túžbou po moci nad ľuďmi, klamúci, až sa mu z huby práši. Obaja pritom hanebným spôsobom zneužívajú dôverčivosť prostých ľudí. Vzhľadom na ten ponurý príbeh z ponurého prostredia, doslova pretkaný všadeprítomnou skľučujúcou náladou (podporenou aj nervnou hudbou) a absenciu nejakých aspoň trochu sympatických postáv, ide o značne nepríjemný divácky zážitok. Oceniť ale určite musím veľmi peknú kameru Roberta Elswita (zaslúžený Oscar).     "You're an orphan from a basket in the middle of the desert, and I took you for no other reason than I needed a sweet face to buy land."

"Look, I know I'm not doing too well, and, to torture a cliché, I will do anything to pass." "Anything, huh?" "Any. Thing." "Ok, Berlin. I will give you a good grade, I will give you a very, very good grade if you just... study."     Tento komentár obsahuje možné SPOILERY (aj keď iba nepriame), takže divákom, ktorí film ešte nevideli a oplývajú prenikavým ostrovtipom, neodporúčam čítať až do konca (hlavne nie záverečný citát). Významnému režisérovi Alanovi Parkerovi sa v jeho príspevku k téme trestu smrti nepochybne podarilo skvelo navodiť atmosféru napätia a tajomnosti a snímku výborne ťahajú aj traja hlavní predstavitelia: Kate Winslet ako novinárka Bitsey Bloom, Kevin Spacey ako odsúdenec na smrť David Gale a Laura Linney ako aktivistka za zrušenie trestu smrti Constance Harraway. Ako hlavný problém však vidím dejovú zložku, keď spočiatku veľmi sľubne zamotaný príbeh, rozprávaný veľmi pútavým spôsobom, sa postupne začne rozmotávať v tak trochu fádnejšom duchu. Záverečné "prekvapivé" pointy (sú vlastne dve väčšie) sa totiž dajú pomerne ľahko odhaliť dlho pred koncom, v čase, keď vysvitne, aký má Constance problém (určite mi nejde o to, chváliť sa svojim ostrovtipom, jednoducho si človek dá všetko dokopy, keďže veľa tých možností sa tam teda neponúka), dávno predtým, ako to konečne docvakne aj hlavnej hrdinke Bitsey. No a od toho momentu sa dovtedy silný náboj úplne vytráca a potom to už pôsobí značne naťahované (divák sa už len ustavične utvrdzuje v tom, že jeho odhad bol správny). Ak by sa snímka tak evidentne nehrala na (ne)prekvapivé rozuzlenia v dlhom závere, alebo keby, naopak, tak nešikovne neprezradila hlavnú pointu už v polovici, hodnotil by som to zrejme vyššie.     "Of course the ultimate irony is that David Gale... a man who became an unwitting martyr... may achieve in death what he worked for... but could not accomplish in life."

[4,5*]     "Ale že se jmenuješ uplně stejně jako von.” "Já jsem jako za něj, rozumíš. Abych jim ho nahradil.” "Jseš takovej náhradník.”     Toto je presne to, v čom je Zdeněk Svěrák veľkým majstrom: príbeh zo života, až po samý okraj naplnený človečinou, okorenený jeho typickým láskavým humorom. Príbeh nesmierne emotívny (rovnako účinne vyvolávajúci záchvaty smiechu aj slzy dojatia), ktorý sa navyše môže hrdiť výrazným puncom opravdivosti, pričom prostredie i atmosféra doby sú vykreslené naozaj vynikajúco (samozrejme, nespochybňujem tu ani prínos mladého Jana Svěráka). Človeku sa až rozum zastavuje, aké nebezpečné veci stvárali tie decká (ale zase to dýchalo vzrušujúcim dobrodružstvom). Čudujem sa inak hlavnému hrdinovi Edovi (resp. malému Zdeňkovi), že toho svojho podareného najlepšieho kamaráta Tondu niekam neposlal a nechal sa zakaždým nahovoriť na nejakú lotrovinu. Zdeněk Svěrák okrem toho, že napísal skvelý scenár, sa tu navyše prejavil aj ako výborný herec (ako Edov otec Fanouš Souček), a to v dosť odlišnej polohe ako v iných filmoch. On je tu vlastne prítomný hneď ako "trojjediný" - predstaviteľ svojho vlastného otca (otec), hlavný detský hrdina (syn) a autor (duch). Skvelá je i Libuše Šafránková (túto herečku si vážim čoraz viac) v role Edovej mamy. Herecké výkony sú inak vo všeobecnosti veľmi silné (aj v menších rolách), spomeniem aspoň nasledovných: prekvapivo umiernený Rudolf Hrušínský ako "Idiot z riaditeľne", Jan Tříska ako Igor "Bezbolestný" Hnízdo a nadmieru presvedčiví sú i detskí herci Václav Jakoubek (Eda) a Radoslav Budáč (Tonda). Výborná je i humorná zložka s množstvom skvelých hlášok ("Vem to přes práh, to na ni platí.", alebo "Nebij ho do hlavy, bude hloupej." "Co bude! Je!"). Má to na pohľad všetky potrebné atribúty, takže ani presne neviem uviesť, čo mi tu chýba k dokonalosti a k mojej úplnej spokojnosti (tak, ako to je v prípade filmu Kolja (1996)).     "Když na to sáhnu a nezčernám, tak na tom můžou pracovat montéři."

"James Hunt and McLaren have caught up a lot while you were away." "Yes. So is there a question now or are you just trying to piss me off?"     Nie som rozhodne žiadnym priaznivcom motoristických športov, takže táto téma je pre mňa do veľkej miery nezaujímavá. Lenže táto snímka je nakrútená takým pútavým spôsobom, až som ani nevnímal, že je vlastne o formulách. Dokonca i scény priamo z pretekov, ktoré tvoria podstatnú časť snímky, sú strhujúce, so silným dramatickým nábojom. Ron Howard je proste ozajstný majster takýchto skutočných príbehov. V tomto prípade rozpráva príbeh o dvoch slávnych hazardéroch so životom a ich veľkej vzájomnej rivalite. Obaja hrdinovia pritom ani nemôžu byť odlišnejší (sú v podstate úplnými protikladmi), ale ani jeden z nich nevzbudzuje spočiatku príliš veľké sympatie (jeden je "asshole" a ten druhý "arschloch", aspoň v tomto jednom sú si vlastne podobní). James Hunt (výborný Chris Hemsworth) je totiž hýrivý bohém, nenapraviteľný sukničkár (doslova magnet na ženy), s riadnou dávkou "anglánskej" arogancie, Niki Lauda (rovnako dobrý, ak nie ešte lepši Daniel Brühl) zase egocentrický asociál, s takou tou nemeckou strojovou precíznosťou. Postupom času, tak ako ich oboch lepšie spoznávame, sa z týchto dvoch sprvu neznesiteľných jedincov napokon vykľujú celkom fajn chlapíci a aj vzťah medzi nimi sa výrazne zlepší, keď začne fungovať na vzájomnom rešpekte. Z hercov ma ešte zaujala Alexandra Maria Lara v role Nikiho manželky Marlene. Mojou obľúbenou scénou je tá, v ktorej Niki a Marlene stopnú dvoch Talianov, Nikiho fanúšikov a mimoriadne silným spôsobom je stvárnená i Nikiho havária a bezprostredne nasledujúce udalosti. A nemôžem, samozrejme, zabudnúť vyzdvihnúť výbornú hudbu Hansa Zimmera, ktorá celkový dojem ešte navyšuje.     "Hey, you look good, Niki. The only guy to have his face burnt off and it be an improvement."