sniper18

Eliminators mi v rámci nízkorozpočtovej žánrovej produkcie príde ako typický akčný film, pri ktorom si síce všetci dajú záležať, aby v ničom výraznejšie nezaostával, čo sa aj podarilo, vôbec nič tu neurazí, ale zase ani moc nenadchne. A tak je tu obstojná zápletka o mužovi s minulosťou v tajnej službe, ktorý pri ochrane dcéry zabije troch protivníkov, ale tým sa prezradí a ide po ňom nielen polícia, ale hlavne šéf vplyvnej zločineckej organizácie, s ktorým má nevyriešené účty a tak na neho poslal špičkového nájomného zabijaka. No prevedením je to už trochu horšie, dej síce nenudí a potešil ma aj slušný výber rozmanitých lokácií, čo v tomto type filmu už dávno nie je samozrejmosť, ale chýba tomu lepšie tempo, mimoakčné scény sú len čisto priemerné a sklamalo ma aj to vloženie rodinného prepojenia s mafiánom, takto ten motív ochrany dcéry dostatočne nefunguje, keďže jej aj tak nejde o život. Po stránke akcie ale som celkom spokojný, aj keď ani tu sa nič výnimočné nekoná. Teda až na súboje s nájomným zabijakom, Scott Adkins a jeho hlavný rival Wade Barrett tu predvedú dva veľmi dobré súboje so skvelou choreografiou a parádnymi chvatmi, v ktorých obaja predvedú, čo v nich je a práve tieto ich dva strety sú rozhodne vrcholmi filmu a dôvodom, prečo sa oplatí pozrieť. Ani zvyšné súboje nie sú zlé, napríklad skvelo natočený v lanovke, ale sú už dosť krátke a pôsobia aj trochu umelo. A k tomu nejaké tie priemerné naháňačky a prestrelky s minimom zabitých a digitálnymi priestrelmi, čo mi vadí. Obsadenie tiež ničím nevyniká, spomínaný Scott Adkins a Wade Barrett ma bavili, ale zvyšné vedľajšie a záporné postavy sú už len úplne obyčajné a tak nikto z nich nestojí za pozornosť. A režijne mi to v rámci tohto typu filmu celkom vyhovovalo, aj keď stále sa to dalo vylepšiť, hlavne zvýšením dynamiky. Zo všetkých týchto posledných Adkinsových sóloviek je práve Eliminators asi najlepši, keďže v ničom neurazí a má dva skvelé súboje, ale ani tentoraz sa nejedná o nič, čo by mohlo fanúšika Adkinsa nadchnúť, jednoducho obstojný akčný film na jedno pozretie. 60%

Aj napriek tomu, že tu hrajú dvaja schopní herci, ktorí odkazujú na svoje slávne filmové postavy a aj režisér má s komediálnym žánrom bohaté skúsenosti a dve z jeho komédií ma dokonca veľmi bavili, tak som Grugge match moc neveril a dlho sa mu vyhýbal, no predsa len raz prišla tá správna nálada, ale len som sa presvedčil, že som mal pravdu, nič výnimočné sa nekoná. Najviac som sa tešil na úvodnú fázu, sledovať prakticky dedkov, ktorí majú to najlepšie dávno za sebou, ale sebavedomie im nechýba a vzájomná rivalita je stále silná, ale na moje prekvapenie práve táto časť je jasne najslabšia, vôbec ma to nebavilo, postavy mi boli skôr nesympatické a nielen, že mi to neprišlo ani trochu vtipné, ale dokonca som sa cítil aj trápne. Ale, keď sa už začne riešiť samotný zápas a postavy začnú trénovať, už ma to našťastie začalo aj trochu baviť, konečne aj humor je celkom slušný, pár situácií sa mi páčilo, napríklad zosmiešňovanie MMA alebo zoskok padákom a pár hlášok bolo výborných. A síce potom ide humor očakávane do úzadia a začnú sa riešiť rôzne vzťahové problémy, už sa na to dalo pozerať, aj keď tu ma teda podstatne viac zaujímala De Nirova línia so synom a vnukom, než tá Stallonova so životnou láskou. A finále je v očakávanom štýle, takže tu nemá čo sklamať a aj ten boxerský zápas je v rámci možností celkom obstojný. Na obsadenie sa tu nedá moc sťažovať, Sylvester Stallone a Robert De Niro tu odkazujú na svoje slávne postavy, aj keď v tomto u mňa nie sú ani zďaleka vyrovnaní, ešte k Rockymu mám trochu vzťah, aj keď som sa nikdy nepovažoval za fanúšika tejto postavy a série, ale Raging bull je na tom o dosť horšie, hlavne táto postava mi bola poriadne nesympatická. Ale tu sa ten rozdiel neprejavil, Stallone tu hrá svojho typického skromného samotára a De Niro zase pohodového zábavného dedka a v tomto sa dobre dopĺňali, takže ma bavili asi rovnako. Ale určite musím pochváliť vedľajšie postavy, jedine Kim Basinger nestojí za nič, jej postavu by som najradšej vystrihol, ale páčili sa mi tréneri Alan Arkin a Jon Bernthal a dokonca ani Kevin Hart nie je vôbec zlý. Na réžii ma sklamalo jedine to, že film sa snaží tváriť áčkovejšie, než skutočne je a potom si musia pomáhať trápnymi zadnými projekciami, ako pri spievaní národnej hymny, ale inak je to v rámci žánru slušne zvládnuté. Takže až na tú úvodnú fázu som dostal presne to, čo som čakal a vlastne sa aj obával, hviezdne obsadenú komédiu s veľkými ambíciami, ktorá nakoniec aj tak ponúkne len pár vtipných scén a štandardnú jemnú drámu. Ale vďaka postavám sa na to raz dalo bez problémov pozrieť. 55%

Snáď nikto netočí tak originálne, uletené a rozmanité filmy, ako Sion Sono. Síce mám radšej, keď sa drží násilnejších, perverznejších a psychologickejších témat, to mu ide najlepšie, Love & Peace je už skôr taká regulérna komédia v tak trochu infantilnejšom štýle a v samotnom základe tradičnou témou, ako sa z loosera stane obdivovaná hviezda, v tomto prípade vďaka hudbe, ale v jeho prevedení je to opäť zážitok, aj keď už nie tak, ako väčšinou. No záleží to hlavne na tom, čomu sa film práve venuje. Scény, v ktorých je hlavný hrdina absolútny looser som si nadmieru užíval, toto je tradične japonsky dotiahnuté až do maximálneho extrému a tak je to so všetkými tými infantilnými grimasami vydarená zábava. A rovnako musím pochváliť všetko súvisiace s korytnačkou, jej význam pre celkové dianie sa mi veľmi páčil, vlastne rovnako, ako všetky scény s ňou, bola nielen mimoriadne zaujímavá, ale aj roztomilá. No trochu horšie dopadol ten zvyšok, prerod loosera na hviezdu v hudobnom priemysle je až moc využívaná téma, aby dokázala výraznešie zaujať, pričom tu ide všetko prakticky podľa očakávaní a sklamala ma aj celá línia s dedom a jeho oživnutými hračkami, toto malo taký potenciál, ale s výnimkou technickej stránky ma to moc nezaujalo a ani tie dialógy medzi hračkami, s ktorými sa mohli vyhrať ma moc nezaujali. Nebolo to najhoršie, ale keby sa táto línia z filmu odstránila, nemyslím, že by som o niečo prišiel. Ale aj tak celkovo sa na to pozerá viac, než dobre, každú chvíľu sa nájde niečo zaujímavé a tak som si to užíval až do konca. Pochváliť musím aj postavy, hlavný hrdina ma bavil v oboch svojich polohách, ale viac predsa len, ako ten looser, k tomu Kumiko Aso, ktorá sa pre takéto hanblivky skvelo hodí a ideálne vedľajšie postavy a cameá častých Sonových hercov. Takže skôr uprednostňujem iné témy, ale som rád, že Sono je stále svoj a tak sa môžem tešiť aj na jeho ďalšie filmy. 72%

Kwak Jae-Young, asi môj najobľúbenejší režisér minulej dekády, tvorca niekoľkých prvotriednych filmov, ktoré patria medzi to najlepšie, čo som z juhokórejskej produkcie vôbec videl vrátane toho najlepšieho, Windstruck je doteraz moja juhokórejská jednotka konečne zase natočil plnohodnotný film a síce na jeho pomery je to predsa len hlboký podpriemer, ale inak som celkom spokojný. Kriminálne thrillery, v ktorých sa riešia rôzne časové línie ma vždy zaujímali a síce tu som mal spočiatku trochu problém s celkovou orientáciou, hlavne prepojením oboch línií, ale našťastie netrvalo až tak dlho, kým som sa plne zorientoval a začal si to aj celkom užívať. Obe línie, teda súčasná aj minulá sú aj sami o sebe celkom slušne zvládnuté, no predsa len najlepšie fungujú spoločne, kde sa mi páčilo, ako si hlavní hrdinovia navzájom pomáhajú. Ale časom ide výrazne do popredia práve tá minulá, ktorá ponúka plnohodnotnú kriminálnu líniu so sériovým vrahom. Práve táto fáza je najlepšia, ale poteší aj to, že stále cítiť príchod nejakých zvratov, ktoré to urobia ešte trochu zaujímavejšie, ale toto úplne nevyšlo a pár vecí ma aj trochu sklamalo, vrátane odhalenia vraha, ktorého som síce uhádol, no dúfal som, že to bude niekto iný. Ale aj tak sa na to pozeralo dobre až do konca. Trochu rozporuplne ale pôsobia postavy, paradoxne práve hlavné duo, teda hlavní hrdinovia z oboch línií mi moc nevyhovovali, síce ich postavy boli úplne ideálne, ale typovo sa na ne moc nehodili, ale zachraňuje to moja obľúbená Lim Soo-Jung a charizmatický Jung Jin-Young ako starší a drsnejší detektív. Okrem nich už nikto nemá viac priestoru. Nesklame ani akcia, samozrejme nič výnimočné sa tu ani nedá čakať, ale tých pár naháňačiek a krátkych súbojov bolo celkom slušných a aj napínavých. Ale Kwak Jae-Young sa mi zdal dosť nevýrazný, keby som to nevedel dopredu, nemal by som najmenšiu šancu si uvedomiť, že to točil práve on, je to vlastne len štandardne zrežírovaný film, ale predsa len aj to celkom stačí. Takže ja som spokojný, žiadny žánrový klenot sa tentoraz nekoná a určite sa toho dalo dosť vylepšiť, ale aj tak Time renegades splní približne všetko, čo sa dá od filmu s touto tématikou očakávať, bavilo ma to. 75%

Tématika uviaznutia v zasypanom tuneli mi v rámci katastrofického žánru príde najmenej atraktívna, ale v tomto prípade sa predsa len nejedná o žiadny televízny film a juhokórejská produkcia má moju dôveru, takže som sa na Tunnel celkom tešil a určite nie som sklamaný, práve naopak. Hlavne som bol zvedavý, či si tvorcovia vyberú akčnejšie prevedenie, kde sa bude hlavný hrdina aj o niečo výraznejšie snažiť, lebo bude mať na to priestor, teda niečo v štýle Denného svetla so Stallonom, ktoré ma ale inak nebavilo, alebo skôr komornejšie a realistickejšie, vybrali si túto verziu a myslím, že v rámci možností to už asi ani lepšie dopadnúť nemohlo. Na nic netreba dlho čakať a tak je hlavný hrdina už po chvíli uviaznutý v tuneli, kde síce nemá moc voľnosť, ale aj tak je tento jeho pobyt v nepríjemnom a obmedzenom prostredí podaný dostatočne zaujímavo. Ale film ponúka ešte aj dve ďalšie, spolu súvisiace línie, z pohľadu záchranárov, ktorá ma bavila ešte trochu viac, snažia sa, skúšajú mnohé spôsoby záchrany, ale očakávane je takáto situácia komplikovaná a tak to moc nevychádza a ešte tá politická línia, v ktorej ide o typické kalkulovanie, akú má cena jeden ľudský život pre takúto rozsiahlu operáciu a všetky komplikácie s tým súvisiace. Takže nakoniec zanedbateľné zastúpenie nejakej akcie nie je ani najmenším problémom, dejovo je to výborne zvládnuté od prvej do poslednej minúty, kde všetky línie využili naplno svoj potenciál. A prevedenie je typicky kórejské, takže nechýba ani nejaký ten humor a to aj v situáciách, kedy sa bežne vôbec nepoužíva, ale funguje, nejaké tie trochu absurdné momenty a samozrejme plno drámy. Veľkým plusom sú aj postavy, Ha Jung-Woo v hlavnej úlohe nesklame rovnako ako vždy a páčila sa mi aj jeho postava, nie je dokonalý, ale jeho správanie sa mi páčilo a tak sa mu nedá nefandiť, Bae Doo-Na ako jeho manželka, aj keď pre dej nemá zase až taký význam, ale vždy ju rád vidím a k tomu ešte veliteľ záchranárov Oh Dal-Su, ktorý je tu mimoriadny sympaťák. Ale aj vo vedľajších úlohách sa nájde plno známych tvárí. A režijne je to po všetkých stránkach úplne ideálne. Takže tu nemám ani najmenší problém, kvalitne zvládnutá katastrofická dráma, ktorá svoj potenciál využila naplno. 77%

V tomto prípade bolo nevyhnutné úplne zabudnúť na to, že Great wall natočil kedysi mimoriadne talentovaný Zhang Yimou, ktorý sa ale už upísal komerčnejším projektom bez štipky osobitosti, ale čakať len obyčajný blockbuster v západnom štýle a takto to nedopadlo zase až tak zle. Dlhší čas ma to dokonca aj celkom bavilo, síce hrdinovia zo západu sú tu nadbytoční, ale prostredie múru je atraktívne, mám slabosť pre dokonalo organizované veľkolepé armádne manévre, v čom Čína nemá moc konkurenciu, o tvoroch spoza hradieb sa rozpráva správne tajomne a navyše prvá bojová sekvencia je poriadne veľkolepá a rozmanitá, takže som si to v rámci možností celkom užil. Ale vydrží to prinajlepšom polovicu filmu a potom to síce tiež nie je najhoršie, ale už celý čas len obyčajné dialógové sekvencie, ktoré dej prakticky v ničom neposúvajú striedajú priemerné akčné scény, ktoré sa zábavnosťou a ani veľkoleposťou s tou prvou nemôžu porovnávať a už je to len čakanie na koniec, ktorý ale tiež sklame, nemám rád takéto rýchle a relatívne jednoduché riešenia nebezpečných hrozieb. Sklamaním sú aj postavy, Matt Damon sa tu absolútne nehodí a síce inokedy si bojovníkov, ktorí sú majstrami v práci s lukom užívam, ale tu mi to frajerenie s lukom prišlo len trápne, Pedro Pascal už je typovo podstatne vhodnejší, ale tiež ma moc nebavil a Willem Dafoe mi prišiel zbytočný. A tak to musia zachraňovať čínski herci, ktorí tu sú jednoducho doma. Jing Tian ma veľmi bavila a tak ma mrzí, že ku spolupráci nemala niekoho vhodnejšieho, než Damona, charizmatický Andy Lau má zase prekvapivo málo priestoru a okrem nich už nikto nevyniká. Takže po akčnej stránke určite stojí za pochvalu prvá veľkolepá bojová sekvencia, ktorá slušne navnadí a tak o to viac zamrzí, že tie ostatné jej nemajú vôbec v ničom konkurovať, chýba im akýkoľvek zaujímavejší moment. A režijne je to presne to, čo som aj čakal, o nejakej osobitosti nemôže byť ani reči, ale predsa len vizuálna stránka je na tom veľmi dobre, rozpočet je vidieť a Zhang Yimou tomu občas dokáže navodiť príjemnú rozprávkovú atmosféru, ale tým to končí. A ani samotné netvory ma moc nebavili, viac ma bavilo, keď sa o nich len rozprávalo, ako keď aj dostali nejakí priestor. Ale chválim hudbu, tá sa mi celkom páčila. Takže Great wall je film určený len pre štandardného diváka blockbusterov, taký by mal byť spokojný, ako fanúšik čínskej kultúry tiež nie som sklamaný, raz sa na to pozrieť dalo, ale tým to aj končí. 60%

Občas si rád pozriem nejaký juhokórejský film bez čo i len minimálnej predstavy o zápletke, alebo dokonca žánri a tentoraz som urobil veľmi dobre, aspoň som mohol byť veľmi príjemne prekvapený. A môže za to hlavne nečakaná zmena žánru a emócií, ktoré film ponúka. Ani spočiatku to vôbec nie je zlé, hlavné duo je sympatické, pričom Ryoo Seung-Ryong v zlých filmoch nehráva, takže aj vďaka nemu som vedel, že si tento film môžem bez problémov pustiť bez akéhokoľvek zisťovania ďalších informácií, rovnako ma bavil aj jeho syn, k tomu filmovo atraktívna doba chvíľu po vojne a tajomná dedina, takže mi vôbec nevadilo, že sa to nesie v celkom príjemnej atmosfére, pôsobí to ako pohodový rodinný film a kvôli prítomnosti škodlivých potkanov prakticky taká variácia na Potkaniara, takže som bol veľmi zvedavý, čo z toho bude. A následne už začnú pribúdať rôzne zaujímavé prvky, pričom som čakal, že to podstatne zvážnie, ale priznám sa, že nie až takto. Humor a odľahčenosť úplne zmizne a film prirodzene prejde do slušného thrilleru, takmer až takého hororového a pribudnú aj dramatické prvky, takže to celé začne byť podstatne napínavejšie a surovejšie. A nechýbajú ani nejaké tie drsnejšie scény, aj keď nie zase zbytočne prehnane násilné, aby z toho stále zostala seriózna hororová rozprávka. A tomu je prispôsobené aj finále, ktoré mohlo byť aj akčnejšie, aby pritom divák viac pocítil dostatočné zadosťučinnejšie, ale vzhľadom na predchádzajúci dej mi to plne vyhovovalo. A pár scén sa mi celkovo dosť páčilo. Okrem hlavného dua mohli byť vedľajšie postavy aj výraznejšie, ale aj tak mi vyhovoval hlavne charizmatický starosta dediny, ale aj sympatická mladá žena, ktorá mala k hlavným hrdinom najbližšie. A režijne mi to nadmieru sadlo, výborná vizuálna stránka, atraktívne prostredie a hlavne skvelo zvládnutá kombinácia žánrov, takto dobre sa im to už dlhšie nedarilo. Takže ja som spokojný, vydarená juhokórejská verzia slávnej rozprávky o Potkaniarovi. 76%

Sú filmy, pri ktorých viem, že sa asi nedočkám nejakej výraznejšie atraktívnej zápletky, ale musím ich vidieť, teším sa na ne a nakoniec ani trochu nesklamú a The Light between oceans patrí presne medzi ne. A tak síce za tie prvé dve tretiny sa toho vlastne zase ani tak moc neudeje, ale pozerá sa na to veľmi dobre. Celý čas sa to nesie v príjemne pomalom tempe a film ponúka hlavne možnosť užívať si výbornú atmosféru, atraktívne prostredie malého ostrova s majákom a dvoch skvelých hercov. Michael Fassbender a Alicia Vikander, ktorí by to bez problémov utiahli aj samostatne, nie to ešte spolu. Navyše aj ich postavy sú nielen zaujímavé, ale aj perfektne zahrané, takže tu nemôžem mať žiadnych výhrad. A aby toho nebolo málo, predsa len časom vstúpi do popredia aj ten dôležitý dejový prvok, ktorý oboch hrdinov, ale vlastne aj diváka postaví pred zásadnú otázku a aké zachovanie sa je vlastne správne, pričom si to viditeľne pripravuje pôdu pre väčší priestor. To sa nakoniec presne aj stane a tak dejovo najbohatšia posledná tretina je u mňa paradoxne aj najslabšia, ale inak je tiež dobre zvládnutá a zaujímavá, pričom veľký priestor dostane aj dalšia moja obľúbenkyňa, Rachel Weisz, len mňa jednoducho viac bavila tá atmosféra majáka a dvoch postáv, ktorí si žijú relatívne pokojným životom mimo civilizácie. Režijne sa tomu tiež nedá absolútne nič vytknúť, ale to som aj čakal, Derek Cianfrance je kvalitný režisér, čo už dokázal aj predtým. Takže The Light between oceans nie je ten typ filmu, ktorý by som chcel pozerať opakovane, ale určite nebudem hodnotiť horšie, to jedno pozretie som si rozhodne užil a som rád, že obaja títo skvelí herci si popri tých komerčných projektoch nájdu čas aj na niečo menšie a väčšinou aj kvalitnejšie. 77%

Na to, že som o Autopsy of Jane Doe pred vydaním vôbec netušil sa teda jedná o príjemné žánrové prekvapenie. Už od začiatku to pôsobí skvelým dojmom, záhada, ktorá pôsobí nadmieru atraktívne a presunom do prostredia patológie sa nič nepokazí, možno práve naopak, síce pár hororov sa už v tomto prostredí odohrávalo, ale predsa len sa niesli v inom štýle. Pitva neznámej, čomu sa venuje prakticky celá prvá polovica je nielen technicky skvelo prevedená a tvorcovia ukazujú prakticky všetko, čo treba, ale hlavne dejovo veľmi zaujímavá, neustále sa dostávajú na povrch nové otázky a bol som veľmi zvedavý na ich odpovede. V druhej polovici film síce prejde viac do klasického štýlu, do popredia sa dostanú tradičné žánrové prvky a už to prestane pôsobiť tak originálne, ale aj tak si to neustále udržuje slušnú kvalitu a pozerá sa na to veľmi dobre. A síce na konci som mal pocit, že som nedostal odpovede na všetky otázky, na ktoré som chcel, ale predsa len všetko najpodstatnejšie sa vysvetlí a aj záver sa mi páčil. Poteší, že film sa môže oprieť aj o skvelé postavy, hlavné duo patológov je nielen známe a herecky schopné, Brian Cox, ale aj Emile Hirsch ma v tomto potešili, ale hlavne sú to postavy, ktoré konajú celkom racionálne a tak sa im dá lepšie fandiť. Hororová stránka inak nie je moc výnimočná, atmosféra mi neprišla moc výrazná, rovnako sa mi to nezdalo ani moc napínavé a ani tých drsnejších momentov zase tak moc nie je, ale v tomto prípade mi to je úplne jedno, tvorcovia si dali záležať hlavne na zaujímavom deji a uveriteľne vyzerajúcej pitve a to sa im podarilo. Takže u mňa spokojnosť, výborný dej, postavy a technická stránka, po tom množstve stereotypnýcn žánroviek niečo takéto vždy poteší. 77%

Už dávno som si uvedomil, že s ruskou produkciou dnešnej doby treba počítať a to aj v rámci vysokorozpočtových filmov nielen vojnového žánru. Preto som sa tešil aj na tento ich katastrofický film a opäť som len príjemne prekvapený. Je síce pravda, že na to relatívne hlavné, teda katastrofický motív si treba počkať takmer polovicu filmu, čo býva často zápor, ale tu s tým nemám ani najmenší problém. Celá hodina sa venuje prostrediu pilotov, ktoré mi príde dosť atraktívne a pritom málo využívané, takže ma bavilo sledovať aj túto líniu s prvotriednym, ale nie úplne poslušným pilotom, ktorý sa kvôli svojej povahe dostáva dô rôznych problémov, ale prakticky stále len v tejto oblasti, dej sa z tohto leteckého prostredia nikdy nedostane na dlhšiu dobu, dokonca ešte aj tá romantická línia, ktorá pritom nemá moc priestoru zostane len v rámci nej, teda medzi hlavným hrdinom a inou pilotkou. A našťastie to podporia aj slušné postavy, hlavný hrdina je sympaťák, s ktorým som sa už stretol vo viacerých filmoch, ale ešte viac mi vyhovoval charizmatický starší pilot Vladimir Maškov. A nesklame ani pilotka a tých pár výraznejších vedľajších postáv. No a následne už začne tá druhá, hlavná fáza filmu, ale tiež nie je zase až tak akčná, ako by možno mnohí čakali. Výbuch sopky je atraktívna téma a navyše v kombinácii s lokalitou, z ktorej nie je veľa možností úniku to pôsobí dostatočne osudovo, ale priznám sa, že toto ma dokázalo upútať iba dočasne a posledná polhodina, kedy sa už dej definitívne presunie do lietadiel ma už zase tak moc nebavila, ale ani toto nie je zlé a už som to bez problémov dopozeral až do konca. Takže ani akčná stránka určite nesklame, týchto scén tu zase tak moc nie je, ale vlastne všetka akcia z tretej štvrtiny ma a dosť bavila, je to napínavé, atraktívne a s dostatkom skvelých záberov. Dokonca aj tie úniky na poslednú chvíľu, ktoré mi v iných filmoch skôr prekážajú sa mi tu páčili. Režijne tu v rámci žánru nemám čo vytknúť, Nikolaj Lebeděv sa ukázal, ako schopný tvorca, videl som od neho filmy viacerých žánrov, okrem tohto katastrofického aj vojnový, fantasy a športový a všetky zvládol dobre, pričom mám pocit, že hlavne v poslednej dobe sa zlepšuje. Dobrých katastrofických filmov je málo a tak som rád za každý nový vydarený. Síce tá posledná polhodina mohla byť aj lepšia, ale celkovo ma to dosť bavilo. 72%