Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Animovaný

Recenzie (2 465)

plagát

Assassin’s Creed (2016) 

S hernými predlohami nemám vôbec žiadne skúsenosti, viem o nich len ten absolútny základ, ale na sfilmovaný Assassin's Creed som sa dosť tešil a hlavne mu veľmi fandil, ako vždy, keď sa veľkofilmu nechopia nejakí neschopní rutinéri. Minuloročný Macbeth sa mi veľmi páčil a tak som bol zvedavý, ako si prakticky jeho celý hlavný tvorcovský tím poradí s takouto ambicióznou látkou a síce nemám pocit, že by boli moje očakávania naplnené, ale predsa len prevládajú kladné pocity. Síce neviem, prečo sa rozhodli pre takéto rozdelenie filmu, kde sa väčšina deja odohráva v súčasnosti, aj keď sa predlohy preslávili odohrávaním v minulosti, ale mne ako divákovi to zase až tak nevadilo, ani línia zo súčasnosti nie je sklamaním, mňa to celkom bavilo, určite som sa nenudil, len som mal hlavne v druhej polovici pocit, že obzvlášť hlavný hrdina je neustále krok predo mnou a nebol som si istý, prečo práve koná tak, ako koná a či to vôbec je správne a mám mu v jeho konaní aj fandiť. V tomto je línia z minulosti lepšie zvládnutá, v tomto sa už orientuje bez problémov a hlavne je to nadmieru dynamické, takže tieto časti som si užíval. No predsa len je tu ešte jeden zápor, film neobsahuje ani jeden moment, ktorý by skutočne nadchol a tešil som sa naň pri opätovnom pozretí, ale zase poteší, že film ani na okamih neupadne, neustále si drží nadpriemernú úroveň. Určite musím pochváliť akčnú stránku, tu ma jedine mrzí ten nízky rating, postavy sa očakávane neustále likvidujú reznými zbraňami, pričom to nepôsobí vôbec drsne, ale inak môžem len chváliť. Akcie je tu plno, pričom je nielen výborne natočená s množstvom zaujímavých záberov a plne prehľadná, strihov je tu menej, než som v poslednej dobe zvyknutý, ale aj choreograficky veľmi dobre zvládnutá, či už tie rôzne parkourové naháňačky, ale aj súboje, ktoré obsahujú dostatok zaujímavých chvatov. A najlepšia je dlhá naháňačka v strede filmu, ale všetka akcia sa vydarila. Poteší aj obsadenie, vynikajú hlavne Michael Fassbender, ktorý ma v posledných rokoch baví stále viac, sympatická Marion Cotillard, charizmatický Jeremy Irons a z vedľajších postáv ešte bezmenná bojovníčka, pomocníčka hlavného hrdinu, ale celkovo som mal pocit, že tu nemajú moc čo hrať, v iných filmoch sa predvedú lepšie. Trochu sklamaním je aj réžia, ale len tým, že som očakával vyššiu umeleckú hodnotu, ale zase na blockbuster je to predsa len stále výrazný nadporiemer v každom ohľade, či už skvelou vizuálnou stránkou, zaujímavou atmosférou a kvalitne zvládnutou akciou. A chcelo by to aj výraznejšiu hudbu. Takže určite sa z toho dalo získať aj viac prakticky pre každý typ diváka, ale ja hodnotím kladne, mňa to bavilo. Blockbuster, ktorý vôbec v ničom neurazil a všetky stránky ponúkol na nadpriemernej úrovni. Bez problémov si to pozriem znovu. 73%

plagát

Everest: Kamigami no Itadaki (2016) 

Po Južnej Kórey, ktorá prednedávnom priniesla slušný snímok The Himalayas sa do tohto prostredia rozhodlo zájsť aj Japonsko, ale ich Everest: Summit of the gods už dopadol podstatne horšie. Jediné, čo tu môžem skutočne pochváliť je technická stránka, síce stále to nie je žánrová špička, ale predsa len vizuálna stránka a výprava sú na tom dosť dobre, takže som si to prostredie a vizuál celkom užíval. Ale ostatné zložky sú už na tom horšie, hlavne príbeh, ktorý mi teda moc nesadol. Hlavne neviem, prečo sa do toho tvorcovia snažili vložiť aj snahu vyriešiť záhadu ohľadom Georga Malloryho, ktorá ma síce celkovo zaujíma, ale tu to nemá čo robiť a navyše to aj tak nie je uspokojivo ukončené, takže to vyjde len do prázdna. A tak je z toho aj tak len snaha dvoch horolezcov splniť si svoj sen a zdolať Mount Everest, ale ani toto nie je ani zďaleka tak atraktívne, ako v iných filmoch, pričom ani k hlavným hrdinom som si za celý čas nedokázal nájsť cestu, keďže ich správanie mi vôbec nevyhovovalo. Inak obsadenie nie je najhoršie, jedine hlavný hrdina ma moc nebavil, ale poteší charizmatický Hiroshi Abe ako skúsenejší lezec alebo aj ich sympatická známa. Ale okrem nich tu už nikto nemá viac priestoru. A navyše to pôsobí aj poriadne komorne, na to, že sa má jednať o samotný Everest si postavy len kedykoľvek lezú, kde sa im zachce, akoby sa jednalo len o nejaký bezmenný vrchol, ktorý nikoho nezaujíma, neriešia sa vôbec žiadne povolenia, záujem ľudí z domova, alebo aj kooperácia alebo aspoň komunikácia s inými ľuďmi alebo tábormi, týmto sa celá tá majestátnosť Everestu úplne zničila. Takže pozerať sa na to dá, ale nad lepší priemer sa film ani na okamih nedostane. A filmu škodí aj to, že v samotných horách sa odohráva asi len tretinu času, pričom na to lezenie sa síce pozerá dobre, ale predsa len je dosť monotónne, prakticky len lezenie jednotlivca v ľade, kde sa nejaké istenie vôbec nerieši. Takže pre mňa veľké sklamanie, teším sa na každý horolezecký film a hlavne z prostredia Himalájí, ale tentoraz som nedostal takmer nič, čo od tohto žánru očakávam. To jedno pozretie neľutujem, ale nabudúce si radšej pozriem ktorýkoľvek iný známejší film s touto tématikou. 56%

plagát

Sedem statočných (2016) 

K remakom väčšinou pristupujem s dešpektom, ale tentoraz som sa tešil, predsa len medzi pôvodným filmom a týmto remakom už ubehla poriadne dlhá doba, pričom ani pôvodný film nie je žiadny originál, ale len remake pár rokov starého a určite kvalitnejšieho filmu Sedem samurajov, no hlavne moderné westerny ma bavia podstatne viac, než tie klasické a tak som bol zvedavý a určite ma to nesklamalo. Zápletka mi príde podstatne zaujímavejšia, než predtým a tak obyčajných banditov a dedinčanov nahradil vplyvný, ale aj krutý podnikateľ so svojou armádou a normálni ľudia, ktorí si vo svojom mestečku len chcú žiť svoj obyčajný život. Film síce nemá dynamické tempo, ale mne to na pomery žánru aj tak dejovo úplne vyhovovalo, jedine možno to verbovanie ostatných mohlo byť ešte trochu atraktívnejšie, ale filmu to aj tak neškodí. A navyše mám pocit, že úroveň filmu ide neustále len hore, pričom celá záverečná tretina, ktorá sa už venuje prípravám a hlavnému stretu mi príde až prekvapivo vydarená, nečakal som, že ma to bude baviť až takto. Čo sa týka obsadenia, tak to mimoriadne rozmanité zloženie pôsobí teda poriadne samoúčelne a navyše, keď pre film to vlastne nemá vôbec žiadny význam, ale možno aj preto ma to po chvíli prestalo zaujímať a len som si užíval zaujímavú zostavu, kde ma niektorí bavili viac a iní zase menej. Inak samo o sebe si na toto obsadenie nemôžem sťažovať, jedine ma prekvapilo, že samotný Denzel Washington, ktorého mám veľmi rád a tu má hlavnú úlohu sa mi zdal trochu nevýrazný. Ale pomáhajú mu hlavne Lee Byung-hun, ktorému to ide výborne s nožmi, sympaťák Chris Pratt alebo aj môj obľúbený Ethan Hawke. Plusom je aj sympatická Haley Bennett, ktorá tomu dodá ten potrebný ženský element a sadli mi aj záporáci, hlavne ich šéf Peter Sarsgaard. Po akčnej stránke si teda nemôžem sťažovať, film síce v priebehu ponúkne len dve pomerne krátke sekvencie, ale sú výborne zvládnuté a potom je tu už dlhé veľkolepé finále, ktoré už pripomína pomaly vojnový film. Je to výborne natočené, s prekvapivo vysokým počtom zabitých a vzhľadom na nízky rating aj celkom drsné. Tu som si akciu skutočne užíval. Antoine Fuqua opäť dokazuje, že v súčasnosti patrí vo svojej kategórii medzi to najlepšie, v rámci tohto typu zvláda výborne nielen akciu, ale aj väčšinu ostatných zložiek. Jedine s postavami tu mohol ešte trochu lepšie popracovať. A poteší aj hudba, či tá, ktorá pripomína pôvodný film, ale aj nová. Takže ja som dostal možno ešte viac, ako som čakal, vydarený westernový blockbuster so skvelou akciou a viacerými obľúbencami, určite si to ešte pozriem. 78%

plagát

Komorná (2016) 

Park Chan-Wook je jeden z mojich najobľúbenejších súčasných režisérov, ale určite by som ho radšej videl pri inom žánri, než takejto historickej dráme, kvôli čomu mi bolo jasné, že to nebude jeden z jeho najlepších filmov, čo sa vlastne aj splnilo, ale sklamaný rozhodne nie som, aj tak si to pojal po svojom. Tu už je od začiatku jasné, že to bude o dosť iné, než je pri podobných filmoch zvykom, pôsobí to tak vyspelejšie a určite aj trochu úchylnejšie, ale filmu to všetko len prospieva. A tak táto výrazne nadpriemerná dĺžka nie je ani najmenším problémom, dejovo si ma to získalo a bavilo od samotného začiatku až takmer do konca, práve finále mi už prišlo zbytočne až tak podivne humorné, ale aj tak je to stále slušné. Film v priebehu ponúkne tri zvraty, ktoré ho vždy pohnú trochu iným smerom. Ten posledný je už samozrejmý, keďže je v tom istom štýle, ako tie predchádzajúce, ale hlavne ten prvý som ešte vôbec nečakal a po ňom som mal z filmu hneď ešte lepší pocit. Ale celkovo by to potrebovalo nejaké zapamätaniahodné scény, film celkovo je veľmi kvalitný a dej si neustále udržuje slušný nadpriemer, ale s výnimkou samotných zvratov sa tu na moc scén spomínať nedá. Aj keď priaznivci lezbických scén si možno prídu trochu na svoje, sú dosť odvážne, ale našťastie ani inak vôbec neprekážajú, nie je ich tu zase tak moc, aby to pôsobilo, že film je na nich postavený a navyše pre dej majú význam, takto aspoň vidno, že tvorcovia ukázali všetko, čo potrebovali. Pochváliť môžem aj obsadenie, získalo si ma hlavne výborné ženské duo, ale nesklame ani Ha Jung-Woo a niekoľko známych tvárí, ktoré vždy rád vidím. Jedine postava úchylného spisovateľa ma vôbec nezaujímala, aj keď tu predsa len má svoje miesto. A režijne môžem film očakávane len chváliť, Park Chan-Wook je jednoducho mimoriadny talent a tak film ponúkne aj skvelú vizuálnu stránku, hlavne tú kameru som si miestami nadmieru užíval. A jeho zvyšné špecifické prvky sú samozrejmosťou. Takže celkovo skôr uprednostním väčšinu iných jeho filmov, ktoré mi tématikou sedia viac, ale aj Komorná sa vydarila, po všetkých stránkach je to výrazný nadpriemer, ale znovu ma už neláka, na to by potreboval viac zapamätaniahodných scén. 77%

plagát

Spectral (2016) 

V dobách, kedy už podobné žánrové filmy stredného rozpočtu prakticky úplne zmizli je takéto parádne poctivé béčko veľmi príjemným spestrením. Originality sa tu moc nenájde, ale s tým nemám ani najmenší problém, film si berie prakticky to najlepšie z viacerých mojich obľúbených filmov ako Čierny jastrab zostrelený, Votrelci alebo prvý filmový Final Fantasy a robí to veľmi dobre. A tak už od samotného začiatku mi bolo jasné, že to bude presne pre mňa, dejovo mi to nadmieru vyhovovalo, je to militaristické, napínavé a aj správne tajomné, takže som bol zvedavý, čo z toho bude a síce v druhej polovici už ide úroveň filmu o trochu nižšie, keďže napätie a tajomnosť ustúpia akcii, ale stále ma to dosť bavilo, takže si nemôžem výraznejšie sťažovať. Jedine ma trochu sklamalo zistenie pôvodu samotných duchov, toto malo radšej zostať v tej hororovejšej rovine. Akcia sa dá prakticky len chváliť, nájdu sa tu tri hlavné bojové sekvencie, ktoré sú perfektne natočené a špičkovo technicky zvládnuté, zaujímavé lokácie, správanie duchov, špeciálne jednotky a vysoká úmrtnosť ich členov, je na ne skutočne radosť pozerať. Len pri nich postupne klesá hororová stránka a film skôr prechádza k sci-fi, takže ma vlastne každá ďalšia bavila o trochu menej, než tá predchádzajúca, ale stále si udržuje vysokú úroveň. Obsadenie síce nie je výraznejšie známe, ale filmu to len prospieva, vojaci pôsobia ako skutoční členovia špeciálnych jednotiek, no vyhovoval mi aj hlavný hrdina, ale aj známejšia Emily Mortimer a Bruce Greenwood. Veľkým prekvapením je aj réžia, na to, že sa jedná o debutanta je film až nadmieru kvalitne zvládnutý po všetkých stránkach. A ani ten nižší rozpočet nie je ani najmenší problém, ušetril sa na hereckých hviezdach a lokáciách, ktoré tu vôbec neboli potrebné, ale využil sa presne tam, kde sa aj mal, teda na parádnej akcii a efektoch. Takže ja si až na ten jeden spomínaný nedostatok nemôžem sťažovať, na Spectral som sa tešil a dostal som prakticky presne to, čo som aj chcel, parádny militaristický akčný sci-fi film s výbornou zápletkou, slušnými postavami, skvelou akciou, zručnou réžiou a kvalitnou technickou stránkou. Určite som to nevidel naposledy. 79%

plagát

Tali-Ihantala 1944 (2007) 

Priemernejší vojnový film si už snáď ani nedokážem predstaviť. Tématika málo preberanej vojny medzi Fínskom a Sovietskym sväzom v priebehu druhej svetovej vojny ma zaujíma a tešil som sa na to, ako si s tým poradí samotná fínska produkcia, ale zostal som sklamaný. Môžem aspoň pochváliť, že sa tu prakticky neustále bojuje, čo fanúšika militarizmu a hlavne z obdobia druhej svetovej vojny predsa len trochu uspokojí, pri tých neustálych bojoch som sa nestihol začať nudiť, ale aj tak mohla byť tá akcia aspoň rozmanitejšia a drsnejšia. Neustále sa bojuje v tom istom prostredí prakticky rovnakým spôsobom, tešil som sa aj na nejaký ten zimný boj, prípadne obraňovanie pred mnohonásobnou presilou, čo som tu čakal, ale je to dosť jednotvárne, pričom ani o nejakom naturalizme tu nemôže byť ani reči. Ale aj tak sa na tú akciu dá pozerať, aj keď to viac pôsobí, ako rekonštrukcia bitky, než plnohodnotný vojnový film. Inak príbeh tu prakticky neexistuje a k postavám sa nedá vytvoriť absolútne žiadny vzťah, keďže ani jednej sa dej, teda ak sa to tak dá vôbec nazvať dlhšie nevenuje. Film jednoducho len neustále skáče na rôzne miesta a obdobia v priebehu jedného roku, pričom to aj tak vyzerá len stále rovnako a tak po tejto stránke tu nemá abolútne čo zaujať. Takže ako fanúšik vojnových filmov to jedno pozretie neľutujem a hlavne preto, že tomuto konfliktu sa filmári zatiaľ moc nevenovali, ale inak nie je moc o čo stáť. Filmárske kvality sú na tom dosť nízko, keďže tvorcovia si dali omnoho viac záležať na dodržaní správnych zbraní a techniky, než na tom, čo je na filme najdôležitejšie, teda dej a postavy. Nebyť fanúšikom, musel by som hodnotiť o dosť horšie. 51%

plagát

Sado (2015) 

Tieto juhokórejské kostýmové historické drámy si rád občas pozriem, za čo môže hlavne skvelá vizuálna stránka a všetky tie pôsobivé interiéry a kostýmy, ale predsa len na ne musím mať náladu, keďže väčšinou ponúkajú len priemerný príbeh v pomalom tempe a možno tak jednu zaujímavú postavu, ale tohto filmu sa to rozhodne netýka. Konečne historická dráma, ktorá nie je postavená na samých intrigách, ale veľký priestor tu má aj samotné vládnutie, vlastne všetky scény, v ktorých panovník so šľachtou riešia spolu skutočné štátne problémy ma dosť bavili, no o nič nezaostáva ani ten najdôležitejší prvok filmu, ktorý si tu získal hlavný priestor, ten trojgeneračný vzťah a hlavne medzi panovníkom a princom, teda jeho synom. Takže aj napriek tomu, že sa film opäť odohráva vlastne len v pár interiéroch a tempo je skôr pomalšie, ma to tentoraz bavilo nadmieru dobre, viaceré scény sú dosť pôsobivé a dejovo tu v rámci možností nemám čo vytknúť. A podporuje to aj výborné obsadenie, hlavne môj obľúbený Song Kang-Ho, ktorý snáď ešte nikdy nesklamal, ale v dobrom ma prekvapil aj princ Yoo Ah-In, na ktorého som zvyknutý v úplne inom type úloh, ale aj s touto náročnejšou úlohou si poradil veľmi dobre. Ale sadli mi aj ženské postavy, ktoré síce majú menší priestor, ale využili ho a hlavne som rád po dlhých rokoch videl zase Moon Geun-Young. Režijne je to veľmi kvalitná práca, pekný vizuál podporuje aj slušná hudba, v tomto ohľade nemám najmenší problém. Takže pre mňa veľmi príjemné prekvapenie, historická dráma očakávane bez dynamiky a akcie, ale zato s výborným scenárom a postavami, s ktorými mi tie dve hodiny ušli veľmi rýchlo. 78%

plagát

Mej žen jü (2016) 

Stephen Chow dlhodobo točí vydarené komédie so zaujímavými zápletkami a s výborným humorom, pričom práve jeho predchádzajúci film, Journey to the west ma z celej jeho tvorby zaujal asi najviac, preto som sa nebál, že by mu už došli nápady, ale Mermaid mu už moc nevyšiel. Aj tentoraz musím pochváliť, že si vybral žánrovo nezvyklú tému a podal ju svojim originálnym spôsobom, takže mi to dejovo celkom vyhovovalo, udržuje si to svižné tempo a celkovo ma zaujímalo, ako sa bude dej ďalej odvíjať, ale problémom je jednoducho hlavne ten humor. Pri Chowovi som predsa len zvyknutý na podstatne vyšší štandard, tu mi vlastne skutočne vtipná prišla len jedna sekvencia, vypočúvanie na policajnej stanici a ešte sa tu nájde pár drobností, ktoré možno dokážu aspoň na chvíľu vytvoriť úsmev na tvárí a to je na komédiu predsa len veľmi málo. A ani tá akcia ma tiež nijak zvlášť nezaujímala, technicky je kvalitne zvládnutá, ale obsahovo to nebolo nič, čo by ma mohlo skutočne baviť. A určite by to chcelo aj lepšie obsadenie, síce samotná morská víla bola ešte celkom dobre zvolená a fandil som jej, ale hlavný hrdina ma moc nebavil a z vedľajších postáv tiež nikto nestojí za výraznejšiu pozornosť. Takže celkovo Mermaid určite nie je zlý film, Stephen Chow z toho cítiť neustále, ale potrebovalo by to viac lepšieho humoru, takáto komédia je vlastne pomerne zbytočná. 60%

plagát

Joahaejo (2016) 

V juhokórejskej produkcii sa takýmto romantickým komédiám venujúcim sa viac párom a ich príbehom vždy darilo a vyšlo to aj tentoraz. V tomto prípade sa síce nejedná o samostatné poviedky a ani o výraznejšie prepojené príbehy, ale filmu to vôbec neškodí, dostal som vlastne tri hlavné príbehy, ktoré fungujú bez problémov aj samostatne, ale odohrávajú sa vlastne v tej istej oblasti a tak sa niektoré postavy poznajú, prípadne aspoň stretnú. Žiadny z nich nie je tak výnimočný, aby som si ho prial vidieť v plnohodnotnej filmovej verzii, ale aj tak sú všetky zaujímavé a rozmanité. Zaostával jedine najmladší pár, plachý mladík a energické dievča, ale ani ten určite nie je zlý a bavil ma, no skôr si ma získali práve tie zvyšné dva. kuchár a letuška, obaja v strednom veku, ktorí sa najprv neznášajú, ale postupne sa predsa len začnú správať najprv ako kamaráti a následne aj trochu viac a podobné kvality má aj inak dejovo najbohatší príbeh, slávny herec a staršia producentka, pričom obaja sú výrazné charaktery, ktoré sa navyše poznajú aj najdlhšie a majú toho spoločného viac, než by chceli, takže tu som bol zvedavý asi najviac, ako to celé dopadne. Sťažovať si nemôžem ani na obsadenie, síce tu nie je nikto, na koho by som sa výraznejšie tešil, ale vlastne všetkých šesť postáv je tvorených slušnými a aj známymi hercami a najviac ma bavili tí traja najstaší, teda kuchár, letuška a producentka. Technicky sa v rámci žánru nedá na nič sťažovať, vizuálna stránka a atmosféra sú úplne ideálne. Takéto filmy si rád občas pozriem, vtipné to síce zase tak moc nebolo, ale romantika celkom fungovala a celkovo ma to bavilo. 71%

plagát

Moorwehan (2015) 

Solídna juhokórejská krimi dráma, ktorá síce neponúkne nič, čo by sa už aj v ich produkcii objavilo viackrát, ale hlavne, že všetko dôležité ponúka v dostatočnej kvalite. A tak je tu zaujímavý príbeh o detektívovi, ktorý sa zamiluje do priateľky nebezpečného zločinca na úteku, po ktorom ide, takže ich vzťah je tu aj hlavnou témou filmu, kriminálna línia s hľadaním zločinca, prípadne aj problémy, ktoré takýto vzťah prinesú detektívovi sú úplne v úzadí, ale nemám s tým problém, podané je to dosť dobre, stále je na čo pozerať. Sadli mi aj postavy, hlavný hrdina tu toho síce herecky moc nepredviedol, ale páčia sa mi aj takéto na pohľad chladné a mlčanlivé postavy a jeho osudovú lásku už tradične zahrala Jeon Do-Yeon, ktorá už má s takýmito úlohami bohaté skúsenosti. A tak očakávane nechýba ani nejaká tá erotika, aj keď tentoraz nie moc výrazná. Skôr vyniknú súboje, ktorých je síce veľmi málo, pri dráme ani viac nepotrebujem, ale tých pár sa mi páčilo. A film musím určite pochváliť aj po režijnej stránke, vizuálna stránka je bez najmenších problémov, ale vyniká hlavne výborná atmosféra, ktorá sa ťahá celým filmom. Takže síce nevidím dôvod, prečo by som si Shameless ešte niekedy pozrel, ale aj tak môžem hodnotiť len dobre, príbeh, postavy, atmosféra, všetko mi sedelo, dobrý film. 70%