Karin.Kiss

Nič mi nebolo, ale je mi lepšie.

Veľká téma na skromnom príbehu. Komorný začiatok šikovne predstavuje Anninu kamarátku Kitty a neskôr aj Annu. Linka Anny je najzaujímavejšia, najmä z pohľadu odkrývania jej vnímania ku všetkým postavičkám v úkryte. Roviny dotýkajúce sa problematiky utečencov sú veľmi aktuálne, čím sa snímka obratne vyhýba škatuľkovaniu a uplatňuje fungujúce presahy do prítomnosti. Sklamanie ma zastihlo, keď sa z predstavy začínala stávať skutočnosť, až sme sa ocitli v prehnane honosnom vyvrcholení, ktoré sa snaží riešiť nevyriešiteľnú tému. Okrem tohto (pre mňa) problému je film Kde je Anna Franková? určite veľmi precíznou animáciou s nádhernými pozadiami a skvelou štylizáciou.

Spolu s výkonom nehercov, ktorí podľa mňa trochu kazili zážitok, je film akousi tlmenou tragikomédiou z Afriky, kde sa vyzdvihujú najmä korene národa. Xala obsahuje veľmi zaujímavé, iné myšlienky, ktoré sa u nás nezvyknú filmovať. Pomalosť a minutáž snímke avšak neprospievajú.

A čo ďalej, Baltazár by prospelo menšie množstvo postáv (trochu som sa strácala vo vzájomných vzťahoch, jediná jasná bola Marie a jej “chlapci”). Každopádne, z Bressonových filmov cítim istú rozprávačskú naivitu, kde účel/myšlienky svätí prostriedky. Avšak, za zaujímavé považujem dialógy - všetky postavy sa vyjadrujú nesmierne jasne a hovoria presne to, čo si myslia alebo cítia. Sekvencia s chlebom v schránke v spojení s hladením Marie, zakončená trúbením, je skvelá; obávam sa však, že význam tohto spojenia neunikne len veľmi pozorným a chápavým divákom. Samej mi chvíľu trvalo, kým som si to uvedomila. Zároveň oceňujem somárika Baltazára, z ktorého v cirkuse bolo naozaj cítiť strach, hoci nepovedal ani slovo.

Popová nálada mi osobne nepasovala. Celkové vyznenie filmu vo mne zanechalo skôr rozpačitý pocit. Niektorým momentom som verila, iným naopak veľmi nie, a keď sa zamýšľam prečo, nedokážem to pomenovať; možno to pokazila tá veľká snaha o nadľahčenie témy, ktorú prekrylo až mainstreamové zaobchádzanie s látkou. Najviac ma vyrušoval hudobný podklad a to na viacerých miestach.

Silné, veľmi znepokojujúce. SPOILER: Červené more trhá srdce.

Prvých 20 minút zvláštne odťažité a naplnené filozofickými otázkami. No potom sa sila faktov láme v čosi tak ľudské a nežné, až som sa prichytila pri jemnom úsmeve. Celý príbeh hlavnej postavy je vlastne zahalený v zaujímavej režijnej metóde posúvania deja dopredu cez úradné/lekárske papiere, na ktorú je trochu ťažšie si zvyknúť kvôli mnohým odborným výrazom. Postavu chápeme približne od polovice snímky, keď sa z obyčajného človeka stáva sympatický otec. Film má aj vďaka pôsobivým obrazom veľmi tajomnú atmosféru, ktorú mu osobne kvitujem. Posledné minúty sú krásne metaforické.

Americky afektované, no svojím mnohovrstevným odrazovým mostíkom skutočne dojímavé. Demi je najsympatickejšia (a možno aj najreálnejšia) bez make-upu. Popri akomsi odmietaní minulej snahy byť ukážkou dokonalosti, sa, paradoxne, objavuje dokonalo upravená, čím potvrdzuje povrchnosť amerického sna, azda akoby sa (možno len vizážistka) ani nepoučila. Mojou najväčšou výčitkou sa teda stáva prostredie, ktoré stále nepriamo stavia na pozlátku. Každopádne, ako dlhoročný fanúšik želám a verím v lepšie časy.

Motivicky čistý, komorný príbeh nadýchaný pokorou v kontrastnom prostredí “nevinnosti”. Čímsi mi pripomenul Portrét ženy v plameňoch...

Někdy si myslíš, že tě nemá nikdo rád. Minimalistický príbeh o tichom súperení dvoch dievčat, skvelo zahratý a poeticky natočený. Sympatický charakter Kláry Issovej, ktorá nevie, čo chce či nechce. Jej problém je neskôr založený na tom, čo všetci v priebehu filmu tušíme - že krátke vlasy nie sú tou správnou cestou. A tie dialógy, ako z inej planéty! 5*