teplic

Takto nejako si predstavujem film natočený Fínom. Tichý, pomalý, depresívny, smiešny, sociálny, satirický, absurdný a ožratý. Dokonalá postava šťastlivého smoliara a čarovná, atypická femme fatale (alebo ako tu v komentároch nižšie poukázal akýsi mimoriadne erudovaný a objektívny kritik na najdôležitejšiu, ba až integrálnu vec celého filmu, a síce vzhľad herečky: ohavná až jsem málem vrhnul). Už dlho som nevidel film, ktorý by mi spravil tak dobre na duši a prostate.

Klasické skeče s oveľa naleštenejším vizuálom a profesionálnejším prístupom ako v seriálovej verzii. Anarchia v smokingu. Kým ostatným vadí chaotickosť, mne práve naopak tá sympatická chaotickosť a improvizačný feeling chýbala. Ale ako propagačný materiál pre začínajúcich fanúšikov dobré.

Ako obvykle. Dobrá premisa, zlá realizácia. Aj keď veľa jednotlivých vtipov funguje, film je ako celok zbytočne doslovný. Beriem, že moore má názor, ktorý chce do diváka vtlačiť, ale dalo by sa to aj elegantnejšie -- nemusí to byť cez večný stereotyp blbého američana a dobráckeho kanaďana. Azda keby sa týchto klišé zbavil a išiel najmä cez postavy prezidenta vyššej politiky a biznisu, vyznel by film oveľa ostrejšie a nie lacno ako v prípade postáv buranských debilov. Pri nich jasne vidno moorovo vyvyšovanie sa.

Bizarné. Takto nejako by asi točil Terry Gilliam, keby mal skúsenosť s nadšeným budovaním JRD, čakaním v rade na toaleťák a tuzexovými džínsami. Páčilo sa mi to.

och, ďuri ďuri, čím si si ty musel prejsť, než si sa konečne dostal k veľkorozpočtovým sračkám a filmovým eposom, ktorými si ukájaš zdureného eguša. artovkami -- čiže cecky, pičky, existenciálne tápanie, žiadna perspektíva, drviaca päsť života za neúprosného režimu, neukotvenosť, ďalšie cecky. sorry ďurino, vidno, že si sa tešil, že konečne môžeš točiť, čo sa ti zachce, ale rýchlo si veru nabehol na ešte novšiu vlnu normalizovania. high five.

Do chobotničieho krista, z tohto filmu tak kričí "dajte mi oskara dajte mi oskara dajte mi oskara" že to až bolí -- senty-menty scéničky, teda najmä pridrbané melancholické dialógy. Nevadí, témička dobrá, aj premisa, že prídu mimozemsrania a nechcú to tu hneď z fleku rozjebať alebo nerobia drahoty, že duuh iný druh buďme tajomní (lebo to predsa robia vývinové formy, ktoré dokážu cestovať vo vesmíre a pristávať u ostatných, neexistuje, aby chceli len pristáť a chill). Lingvistické okienka dobré, aj keď niekde už prestrelené (najmä seizmografické písmo), ale who am I to judge, aspoň to bolo originálne. Hudbička a zvuky fajn, pekne sa na to pozeralo, amy adams fuck yes, dejový zvrat celkom ok, aj nejaké tie podnetné myšlienky by sa našli, ktoré už sa predtým našli v každej učebnici všeobecnej lingvistiky a antropológie. ale ten záver, to jednoducho nie, oveľa silnejšie by vyznel bez žvástov typu "uďelejme si ďeťátko."

Z duše *milujem* filmy, ktoré sa odohrávajú vo viktoriánskom anglicku, kde sa vzdychá viac ako v priemernom péčku, kde ženy nemajú cicky, ale korzety áno, a muži otŕčajú svoje chlpaté mužné bokombrady. Toto bol ten omnoho lepší prípad, i keď oproti knižnej predlohe značne oklieštený o množstvo zaujímavých tém -- feminizmus, marxizmus, evolúcia, industriálna revolúcia, kolonializmus, štruktúra literárneho rozprávania and shit. Takmer všetky tieto témičky sa len mihnú a hneď ujdú.

Dramaturgia: Marek Leščák a Ivan Ostrochovský. To azda hovorí za všetko. Celkom svojrázne postavičky a ich príbehy dotiahnuté trestuhodne maximálne po skice. Vykreslenie atmosféry mesta nestačí. Trochu ma už unavujú dokumenty typu "aha aká riť sveta." Na zážitku veľmi nepridával fakt, že celý čas som bol nútený uvažovať, či to je naozaj dokument -- správanie postáv a záberovanie svedčili často o opaku.

Sandler nie je až taký debil ako jeho postavy. Nehovorím, že toto je najinteligentnejšia komédia, akú som kedy videl, ale Sandlerovi treba priznať, že aj vyrobiť postavu tak debilnú, že sa ti ježia chlpy na guliach, chce istú dávku... talentu? Azda lepšie hodnotenie práve kvôli pár momentom, ktoré dokazujú, že Sandler vie, čo robí -- napríklad muzikálová meta-vsuvka či záverečný kvíz -- a vďaka faktu, že v tomto filme ešte tento typ drbnutého mozgovraždivého humoru nebol prevarený a násilne romantický a moralizátorský (ako napríklad ten pojebaný Click alebo Zohan). I award you no points and may god have mercy on your soul.

Miestami trochu poučné, sem-tam citovo vydieračské (poľská pani pri hroboch), ale vždy nekonzistentné, zmätočné a užitočné. Ústredná myšlienka sa stráca v hromade materiálu, ktorý tvorcovia vyselektovali nie veľmi funkčne. Ocenil by som, keby film, ktorý sa marketuje ako dokument o rómskom holokauste, bol najmä o rómskom holokauste, a nielen v útržkoch cez statické zábery na trúchliacich preživších. Pocity áno, informácie nie.