Díra v hlavě
A Hole in the Head
Réžia:
Robert KirchhoffScenár:
Robert KirchhoffKamera:
Juraj ChlpíkHudba:
Miroslav TóthVOD (1)
Obsahy(1)
O tragédii Rómov a Sinti v Druhej svetovej vojne sa nikdy a nikde príliš nehovorilo. Boli vraždení v desiatkach, stovkách, tisícoch. Na okrajoch masových hrobov, v koncentračných táboroch, pri cestách, puškami, kladivami alebo plynom. Mlčalo sa o nich, lebo dlhé roky boli a sú na spoločenskom okraji. Prežili, no každý z nich má svoju pamäť a jazvu ako dôkaz. Dnes, keď sa náš svet opäť fašizuje, sú jednými z posledných svedkov holokaustu. Žijú s dierou v hlave ako s pečaťou, znamením z minulosti. (ASFK)
(viac)Videá (1)
Recenzie (14)
Život ma naučil, cigánovi nesmieš uveriť nikdy nič, aj keď bude prisahať na ženu a deti. Veď preto sa volá toto etnikum cigáni. Neviem, čo týmto dokumentom chceli autori povedať. Lietali sme po celej Európe Francúzsko, Juhoslávia, Poľsko, Nemecko, Česko a Slovensko ale tvorcovia pozabudli tieto úseky objasniť. Bolo potrebné na začiatku epizódy upresniť o čo vlastne vlastným rozprávaním sa bude ozrejmovať. Tak sme sa nedozvedeli nič o mieste kde by mali byť masové hroby a nič ani o miestach cigánskeho holokaustu. Ústredná myšlienka dokumentu sa začala strácať už hneď od začiatku a postupne množstvom materiálu sa stratila úplne. Takže ani neviem, čo chcel autor týmto dokumentom dosiahnuť. Úplne v dokumente absentujú archívne a historické podklady a tak ide o rozprávanie cigánov ničím a nikým nepodložené. Ja netvrdím, že cigánsky holokaust neexistoval on skutočne existoval a sú o ňom spracované úžasné filmy: A husle prestali hrať, 1988; Baro mariben (Veľká vojna), 2014; Sloboda (Korkoro), 2009; Ó, ty čierny vtáčik, 1997 ale tento medzi nich isto nepatrí. Jediné čo som si z filmu odniesol bol fakt, že Picasso, Banderas a Clinton boli cigáni????? ()
Miestami trochu poučné, sem-tam citovo vydieračské (poľská pani pri hroboch), ale vždy nekonzistentné, zmätočné a užitočné. Ústredná myšlienka sa stráca v hromade materiálu, ktorý tvorcovia vyselektovali nie veľmi funkčne. Ocenil by som, keby film, ktorý sa marketuje ako dokument o rómskom holokauste, bol najmä o rómskom holokauste, a nielen v útržkoch cez statické zábery na trúchliacich preživších. Pocity áno, informácie nie. ()
V starej kronike mesta Bardejov je veta V 15. storočí a v horách okolo Bardejova objavili skupiny ľudí tmavej pleti, hovoriaci neznámym jazykom. Od toho času začali sedliakom v dedinách z dvorov miznúť sliepky. Na túto zmienku o Cigáňoch som si spomenul, keď kdesi zo začiatku filmu pri rozhovore troch českých cigáňoch padla veta když bába ukradla slípku a uvařila z ní dětěm polívku, tak to nebyla krádež . Tá veta zaznela z ust staručkého cigána ktorý prežil koncentračný tábor a spomínal na hrôzy prežité v detstve. Film poukázal na likvidáciu tohoto etnika počas vojnových rokov a to nielen v koncentračných táboroch ale vo viacerých krajinách Európy( Slovensko, Čechy, Srbsko, Chorvátsko, Francúzsko, Poľsko, Nemecko ...). Napriek tak vážnej a tragickej téme, akou sú hromadné vraždy detí žien starcov, akou j likvidácia jedného etnika, sa mi film veľmi nepáčil. Pôsobil rozhárane a nesúrodo. Taká téma si rozhodne zaslúži viac pozornosti po stránke scenáristickej i réžie. ()
Dokument približuje iné svedectvá o zverstvách nacistov v koncentračných táboroch. Je to znepokojujúce koľko zla dokáže byť v človeku. A ako ho skupina ako jednotlivca dokáže strhnúť. Je to pekne rozprávané, ale tvorcovia mali viac ozrejmiť na začiatku epizód odkiaľ je daná časť, istý titulok k označeniu miesta by nezaškodil. Takto sa napr. divák nedozvie kde je to miesto na Slovensku kde sú masové hroby, miesto na ktorom sa stretnú dvaja páni dohadujúc sa, že si budú tykať. ()
Vzhledem k tíží a naléhavosti tématu, pro děsivost svědectví a jistou objevnost (romskému holocaustu se pořád nedostává tolik mediální, politické a společenské pozornosti, kolik by si zasloužil) nakonec tu čtvrtou (doporučující) hvězdičku rád přidám, avšak neubráním se dojmu, že pokud by se režisér Robert Kirchhoff soustředil - řekněme - na válečné i poválečné zkušenosti dvou tři přeživších, byla by jeho výpověď silnější. Asi chápu, proč film skáče z místa na místa (Francie, Chorvatsko, Německo, ČR, Polsko), od respondentovi k respondentovi, očividně se snaží parciální zkušenosti holocaustu univerzalizovat, ukázat, jaké nezhojené jizvy si sebou nese celoevropská romská komunita (protože o komunitu jde v tomto dokumentu na prvním místě), bohužel tímto přeskakováním a z toho vyplývajícího omezeného času (devadesát minut je tak zároveň hodně a zároveň málo) pro vzpomínající film pouze klouže po povrchu jednotlivých zkušenosti. Zvlášť škoda to je tehdy, když se dokument nadechuje, aby propojil (rodem, nikoliv intenzitou násilí) holocaust se soudobými strategiemi vylučování Romů na okraj společnosti. Cítím, že se to dokument pokoušel artikulovat, nakonec ale zůstalo u pouhého pokusu. 70 % [dafilms] ()
Galéria (22)
Fotka © Artcam
Reklama