teplic

Prvá polovica tejto ̶p̶i̶č̶o̶v̶i̶n̶y clivej, lyrickej a hlbokej snímky je nudná a pridlhá. Že má decko zlý život sa dalo ukázať aj v desiatich minútach, čo sa aj stalo, ale nemuselo sa to hromadiť do 40 minút. Aspoň by mali tvorcovia/tvorkyne viac času vymyslieť normálny záver a nie fantastický, alegorický a bolestivo priehľadný mišmaš. Ceny od Nemcov to dostalo asi preto, lebo im učarovalo post-apo panoptikum východoeurópskych ksichtov a betónopíc.

Nič proti samotnému filmu, je pekne natočený, dobré herecké výkony, žarty, sety, kostýmy a -- samozrejme -- cecky, ale dočkám sa niekedy rozprávky, ktorá nebude deťom od malička sugerovať kresťanské výdobytky ako nastavovanie druhého líca ("Keď je človek nahnevaný, mal by byť ticho.") či neobmedzenú moc boha nad každým ľudským životom a všehomírom, ktorou sa na konci vysvetľuje celý predošlý dej, lebo tak to boh chcel? A keď už, čo tak nejaký ten temný disharmonický koniec? Čo tak adaptovať pôvodného Dobšinského, kde v jednej rozprávke zomrie desať postáv, tri ženy budú znásilnené obrom, bosorke vykolú oči a to všetko v Ipeľskom nárečí? I tak, veľmi peknô.

Prvýkrát som viac súcitil s pätnásťročnou sfajčenou pizdou ako s jej podareným oteckom. Záver až tak nevadí, pretože je od začiatku jasné, že k tomu smeruje, oveľa dôležitejšie je, čo sa stane cestou k nemu. A to je rozpačité -- skrúcalo mi prsty na nohách do námorníckych uzlov pri viditeľných a mimoriadne chabých, rozpačitých a zimomravých pokusoch byť vtipným, predovšetkým zo strany ľichvára (ako inak žida, všakže). Lepšie tri hviezdy.

O triedu vyššie ako Birdman. Pekný vizuál, vajica šúveriaci príbeh, brutaľita, Francúz znásilňujúci Indiánku. Ale predovšetkým zima, taká, že som si spravil tri čaje a potom mi praskol mechúr, lebo tento filmíček má z nejakého dôvodu dve a pol hodiny, ale to vlastne až tak nevadí, lebo vyslovene hluché miesta nemá. Oveľa horšie sú: nelogické konanie postáv (na konci sa rozdelia, so smart), Leov backstory (trapper s mileným synom Indiánom kántri Indiánov a zver na... guess what... indiánskom území), klišé (smrť musí byť výhradne vo vode, bro), či Leove halušky/vidiny, ktorými držia tvorcovia divákovi pri hlave zbraň v podobe lacných emócií. Tom Hardy vyfasoval dosť blbú postavu, ale hrá ju výborne, lepšie ako Leo, nad ktorého výkonom pohonila celá akadémia, vyronila slzu a vyslyšala pičovanie celého sveta, že prečo toten Leo nemá oskara. ale ja si pamätám veľkého gecbiho, Leo. mna už neoštíš.

Vždy keď počujem/čítam/cítim slovo veselohra, zježia sa mi chlpy na riti, až sa dvihnem pár centimetrov z kresla, tobôž pri veselohre, kde najebaní junáci v krojoch vyškrekujú pod oknami a nadržané dievky vlhnú vidinou minútovej súlože v maštali na sene bez perspektívy kapitalistickej väzenskej hypotéky a dead-end džobu (je koniec 19. storočia, všakže). Kulisy na divadlo fajn, ale dosť šunkové aj na televízny film. Samozrejme nechýbajú úžasné scény tancovačky, na ktorej testosterónom nabití šuhaji trýznia mentálne postihnutého, fillery v podobe chorálovitých spevov o nešťastnej láske a podtext šesťdesiatych rokov, v ktorých bolo ešte treba poučiť o škodlivosti mamonu a správnom rodinnom modeli, lebo šak čo iné si mohol. Ale tak je tam Milka a pri nej vždy načim poškrabkať fujaru. Inak proste írečitá telenovela s moralitkou využiteľnou aj našim mileným režimom a s humorom tretej cenovej. Nenadarmo napísal Hollý pôvodnú drámu pre ochotníkov.

Oproti iným budovateľským opusom pomerne znesiteľné, ale stále ideologické a kto to nevidí, je asi slepý alebo ja neviem. Očividná kritika starých štruktúr -- rodinkárstva, úradníctva, cirkvi, náboženskej otázky, malomeštiactva, buržoázie -- a pozeranie sa do budúcnosti s vidinou nového sveta konfrontovaním generácií. A samozrejme celkovo harmonické vyznenie a riešenie problematiky. Čerešnička na torte: nápis "Pokračujem revolučne, spamätal som sa" na dverách a na konci prehovory hlavnej postavy: o tom, ako "zľe sme my žiľi", "nie som ja ešte tak starý, aby som sa nevedel spamätať" a "vždy som bol pre tie revolučné činy". Ale akože som sa aj zasmial sem-tam, hlavne v druhej polovici, nech nežerem. A za stalinizmu sa bolo treba občas zasmiať, aby ťa nejeblo.

Viggo je super herec. Dokáže už len mimikou napodobiť Rusa (tie ohyzdné úškrny, fuj), súložiť s ukrajinskou prostitútkou, pobiť sa do krvi v saune s hongajúcou sa cicinou a pritom ostať dobráčiskom. Do detailov prepracovaný film, čo potvrdzuje aj scéna, kde hlavný ruský týpek žerie slnečnicové semiačka. Chýbali už len šuštáky, squatovanie a anexia. Inak teda aj tu musel byť finálny bozk, lebo bez toho to nejde. Сука Блять.

Socjaľizm, normaľizácia, Svoboda. A toto ti ide v telke. Môže ťa aj jebnúť. Ale aspoň na pár scénach sa smeješ. Potom ideš na JRD a obesíš sa v ošipárni.

Niečo takéto asi chcel natočiť Velikán slovenského dokumentárneho filmu, Jeho Excelencia, Disident a Zakazovaný Autor Miro Remo. Takto sa nastavuje zrkadlo spoločnosti bez moralizovania a elitárstva a s pokorou. Nevykresľuje ľudí ako kreatúry, z ktorých sa treba posmievať, ale ukazuje, aké majú *naozaj* zasrané životy v krásnom tvrdom post-sovjet Gruzínsku. Aspoň Mr. Remo uvidí, že scény s postihnutými ľuďmi sa dajú natočiť inak ako z nich spraviť objekty posmechu. Ak mi možno niečo vadilo, tak niektoré trošku preštylizované scény. Inak bombička, dokument jak hajzl.

Takže Mr. Režisér sa rozhodol natočiť dokument o stave slovenskej kultúry. Veľmi efektné, ukazovať cielene iba tú najnižšiu a najextrémnejšiu kultúru Je to pekné a výpovedné, pretože Mr. Remo nám vlastne hovorí: "aha aká je tu hrozná kultúra a my sme predsa lepší." Samo o sebe to nie je problém, ale fakt, že sa pozerám na celkom dobre natočený dokument, úplne pokazí tak neskutočne prýštiace vyvyšovanie sa a arogancia. A keby len vo filme: obzrieš sa okolo seba -- týpek s prijebanými fúzami, rasta čiapkou a nohavicami tak obtiahnutými, že ma z toho zabolia vajcia, a babenka s modrými vlasmi, piercingom a oblečením ako zo smetiaka sa smejú, lebo prijebanci na obrazovke počúvajú ľudovky, oblievajú sa alebo skáču v moshpite. Ale týpek a babenka sú len hipsterské kreatúry, oni sú lepší, lebo sa smejú na autistoch. Za prezentovanie filmu ako zakázaného by som Mr. Režiséra poslal do gulagu, nech vie, čo to znamená "zakázané."