CheeseFigure

Jedna z akčných klasík, Dolph Lungren, v spoločnosti nie moc sympatických, nebojím sa napísať, priam nesympatických nehercov v súboji so zombíkmy a robotmi a samozrejme nechýba ani časová tieseň lebo vlády chcú infikované mesto spáliť na popol. Pri prvej akčnej scéne, kedy Lungren mácha nožom vo vzduchu a komparzisti sa hádžu na zem, však potom sa dorobia efekty zranenia, ale i tak je vidieť, že nôž sa ich ani nedotkne, som sa nasmial a povedal som si, že tomu musím dať 5 hviezdičiek. Bohužiaľ, aj napriek vtipným momentom, dialógom a vínu, sa to na tej päťke neudržalo.

Je asi zbytočné na tomto filme niečo vyzdvihovať, lebo určite to už bolo spravené v predchádzajúcich komentároch. Či už ide o hudbu, humor alebo najsympatickejších lupičov v dejinách kinematografie Harryho a Marva.

Ja som pes, ty si pes, všetci sme psy. Navštívené historické obdobia sú podané vtipne, hlavne finále Trójskej vojny. A keďže ide o cestovanie v čase, nevyhneme sa rôznym problémom s tím spojených, ktorých vysvetľovanie a riešenie vám zavarí malé šedé bunky viac ako staré Star Treky.

Neviem, či som náhodou tento diel Smrtonosnej Die Hard nevidel ako posledný. Tento, alebo päťku (ok, tak radšej tento). Akcia, hlášky a asi najchladnokrvnejší protivník, proti akému McClane stál, v podobe plukovníka Stuarta. Ide proste o dobrý akčný film

Aj Janko McClane raz musí do dôchodku. Bohužiaľ tak mal urobiť po, aspoň zábavnej, štvorke. Takto sa s touto legendárnou sériou rozlučujeme pomerne...nedôstojne. Príbeh, záporáci, zvraty pôsobia oproti predchodcom nijako. Klincom potom je, keď v Černobyle všetci pobehujú v kombinézach až na Brucea Willisa. Ale je pravda, že tomu už na hlave nemá čo vypadať.

Tak ja neviem. Áno, je to animovaný, superhrdinský, komiksový film, takže bitky a mlátenie medzi postavami (Liga spravodlivosti Vs. Anti-liga spravodlivosti z alternatívnej Zeme, kde sú všetci hrdinovia, ako napríklad Green Arrow, Wonder Woman, Vixen šmejdami.) Nečakal som ale, že bitky zaberú dosť veľkú časť snímky. Ostal som trochu sklamaný, lebo niektoré veci, by si zaslúžili dotiahnuť, viac rozviť. Napríklad ,,vzťah´´ medzi Martian Manhunterom a tou prezidentovou dcérou z druhej Zeme. To bol len také ,,sme na rovnakej vlne. Mám ťa rád. Stratil som domov, musím sa vrátiť na svoju Zem, aby som ochránil nový. Ok.´´ Alebo Owlmanov nihilizmus. To bol tiež také ,,nič nemá zmysel, ľudia sú rakovina, všetko zničiť.´´ Niektoré postavy prišli zbytočné, napríklad zlý Green Lantern a zlý Flash. Ok, zlý Flash aspoň na konci k niečomu poslúžil, ale inač, akoby tam ani nebol. A tá scéna na konci, keď tam nabehlo komando s prezidentom v tanku, mi prišla strašne pritiahnutá za vlasy aj na pomery animovaných filmov podľa superhrdinských komiksov. Škoda, čakal som viac. Ale čo už, nič predsa nemá zmysel :-)

Aby Štefan Spielberg po poslednom, nie moc vydarenom, Indy Jonesovi mohol vstúpiť do Raja, musel obhájiť, že ešte stále vie, ako sa majú točiť filmy. A tak sa spojil s niekdajším Forrestom Gumpom a dali vzniknúť tomuto úžasnému, geniálnemu, majstrovskému počinu, po ktorého dopozeraní som mal chuť padnúť na kolena a radovať sa (podobne ako keď Andy ušiel zo Shawshanku). Pre mňa určite najlepší (alebo mu aspoň patrí druhé miesto) film roka 2015.

Dobré akčné scény, pekné baby, o ničom príbeh. A prosím, prečo sa to volá Mad Max? Keby tam postava s tím to menom, hraná Tomom Hardym, nebola, ani si to nevšimneme. Pokojne z toho mohol byť post-apokaliptický film s názvom Furiosa: Fury Road, Fury Road alebo Furiosa. Ale asi bolo potrebné napojiť to na nejakú slávnu značku, inač si ten názov Mad Max neviem odôvodniť.

Neviem, či je to pivom, alebo tým, že mám rád divné WTF filmy, ale mne sa to, čím bližšie ku koncu to bolo, páčilo. (Nemyslím to tak ako u Revenanta, kedy som sa už konca nemohol dočkať) Či už je to tím, že Radcliffovi prišli na pomoc hady a potrestali tú odpornú (dušou, vzhľadom rozhodne nie) servírku alebo koncom, kedy sa Radcliffe po kamarátskych jatkách zmenil na anjela a hneď aj na satana (či inú verziu diabla) a vykonal pomstu na vrahovi (ktorého identitu ste mohli uhádnuť už v skorých štvrťhodinách filmu). A pred tím sme tu ešte mali bozk páru gayov, moc úprimnosti od obyvateľov mesta i od rodiny a pár výletov do detských čias hlavného hrdinu.

Tento film by som prirovnal k snehovej guli. Zo začiatku je to taká malá, nie príliš zaujímavá guľka. Ale postupne sa zväčšuje, je viac tajomná a zaujímavá až nakoniec sa dokotúľa do skvelého záveru. No dobre, ten zvrat sa dal predvídať celkom skoro, ale i tak sa mi záver páčil.