Makky

Ukazuje sa, že osem častí na úvod bolo málo a až tu, počas druhej série, som sa do toho dostal naplno. Samozrejme vďačím tomu väčším focusom na postavy. Práca s emóciami je šialená, nadšenie striedali zimomriavky... a aj vďaka ohromnému výberu piesní. Let it rip.

Neprívetivá a surová realita bistra pre obyč ľudí. Divoké dialógy strielajú množstvá guliek a jednotlivé časti utečú ako nič. Je mi veľmi sympatický spôsob podávania kľúčových informácií, veci sa dozvedáme ledabolo medzi rečou alebo dodatočne omnoho neskôr. Chvíľu trvá, kým sa do toho dostanete, akokoľvek, záverečné tri časti sú pomazleníčko.

Film z obyčajna prešiel do drámy. Odzbrojujúci rozhovor s otcom plný silných myšlienok, akceptácie a pochopenia. A úplný záver, ako postavou lomcuje emócia a z prvotného smútku si uvedomuje, aké šťastie mal.. zatiaľ čo za chrbtom rodina pripravovala večeru a nechala ho vyrovnať sa s emóciami po svojom a nezasahovala mu do toku myšlienok. Tieto silné momenty sú ozdobami snímku a pri voľnomyšlienkárskom úvode boli až nečakané. Som rád, že sa nezachádzalo do explicity a aj nie cieľovka tak dokáže film doceniť.