HenryIvan

Keď som videl trailer na Knives out pred pár mesiacmi, pomyslel som si, že aká to ďalšia hovadina nás čaká. Našťastie však trailer neukázal zhola nič a aj to, že som vedel vážne málo o čom to celé je, určite zlepšilo môj pôžitok pri zhliadnutí. Knives out je bez srandy jednou z najchytrejších detektiviek čo som kedy videl a ako tu už niekto podotkol, ani A.CH. by sa za ňu nehanbila. Je to navyše veľmi šarmantné, uhladené, skvelo zahrané, príjemne odsypajúce a vážne sa nepamätám, kedy som bol naposledy dejom takto zaujatý. Áno, pár vecí človek dopredu uhádne, niečo si domyslí, no celkovo je to lahoda. Daniel Craig po dlhej dobe ako nie James Bond bol skvelý a isté pošuškávanie po pokračovaní je jasné ako facka. Pokiaľ mám ešte niekoho vyzdvihnúť, je to Ana de Armas. Bože tá je k zakúsnutiu a je vo filme až omamná a po pravde tak milú postavu som veľmi dlho nevidel. Knives out je bez pochyby jedným z filmov roka 2019, čo by som ešte pred asi 3 hodinami rozhodne nepovedal. Rian Johnson si to u nás začína žehliť. Cesta je však dlhá.

A tak som sa opäť raz, po rokoch, vrátil k svojej najväčšej „ guilty pleasure “ (a to vraví človek, ktorý zbožňuje BackStreet Boys a Spice Girls). A že to veru poriadná „ guilty pleasure “ je. Je to až čudné napísať, no Zohan je dokonalým filmom. Nemenil by som na ňom nič. Je to tak krásne švihnuté, tak magicky okázalé, tak (ne)hanebne hravé, že aj po dlhej dobe, ako už „ dospelý “ človek som často z tohto rozčarovaný, zmätený, zahanbený, prekvapený (človek si ako dieťa toho veľa nevšimne) a nehorázne to milujem. Zaujímavé tiež je, že to bolo prvý krát čo som to nepozeral v českom dabingu (ktorý je inak celkom ok). Povedal by som, že som došiel k záveru, že beriem Zohan: Krycie meno kaderník za najlepšiu Sandlerovú komédiu (a to mám obe kúsky Dospelákov vážne rád). Toľko zábavy som už dlho nezažil a to som to videl už aspoň 10x. Vždycky sa k tomuto rád vrátim. P. S. John Turturo a Rob Schneider - film s nimi dvoma ako niečo kujú by som uvítal všetkými desiatimi.

Musím sa proti niektorým tunajším komentárom ohradiť. Rozhodne si nemyslím, že ide o úplnú recykláciu minulého dobrodružstva v Jumanji. Ľudia boli jednoducho minulou časťou natoľko milo prekvapení, že už neprikladajú tejto časti podobný kredit. Je to samozrejme v istých veciach podobné, no nové postavy a nová zápletka sú dostatočnou zárukou kvality. Plus to vyzerá tak, že sa v blízkej budúcnosti oprieme o podobný naratív, ktorý preslávil originál s Robinom Williamsom. Udržalo to moju pozornosť natoľko, že si to odo mňa vypýtalo kladné ovácie. Len to ďalej nepokaziť.

Pokiaľ sa v tom niekto vŕta, tak nejaké tie nejasnosti určite nájde, no o tom by to byť nemalo. Film jednoducho má takýto veľkolepý ráz a to je jeho výhoda. Skvelá réžia, o tom sa baviť nemusíme. Kamera a efekty vážne predbehli v tom čase dekádu. Herecký ensemble niečo neskutočné, Nolan jednoducho má svojich ľudí a tí stále ukážu svoju triedu. Netreba sa v tom veľmi vŕtať. Je to umenie.

Konečne som túto, dnes už legendárnu záležitosť, mohol zhliadnuť. Malo to väčší potenciál, na tom sa zhodneme asi väčšina, ale ten feeling je presne to, čo tento film robí legendou.

Áno, je to výborné, áno, feel good momentov tu je habadej a áno, nie je to v prvom rade o autách či pretekoch. Nechce sa mi to nejak rozoberať, ide o Top film roku 2019, bez pochýb.

Taika Waititi zobral všetko a tým myslím vážne všetko čo našiel v nacistickom Nemecku tej doby a napchal to do tohto filmu. Zo začiatku je Jojo Rabbit viac detinský než iné a v podstate sa tejto nálepky ani nezbaví, ale postupom času prichádzajú scény, kedy si poviete, že to je celkom chytré a ide to správnym smerom. Herci sú veľmi príjemní, obzvlášť Scarlett Johansson a Thomasin McKenzie, no aj samotný Taika ako AH je občas k popukaniu. Čo sa mladého Romana Griffin Daviesa týka, pôsobí až príliš milo a tak je úvodná časť filmu, kedy je úplne sfanatizovaný nie až taká reálna, no inak bol aj on výborný. Odpoveď na otázku, kedy je už vhodná doba pozerať sa na najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva práve takýmto spôsobom je nejasná a je jasné, že niekto to môže vziať z toho nesprávneho konca. Tento film však túto ideológiu nijak nepropaguje, celkovo sa z nej vysmieva a dá sa povedať, že ju aj dosť ostro kritizuje. Treba povedať, že tento pohľad je dnes viac než aktuálny a netreba to brať ako nejakú otrepaný motív z minulého storočia. Jojo Rabbit je v celku veľmi príjemným dielom, čo slúži Waititimu a hercom ku cti.

Dokážem si predstaviť ľudí, ktorým to príde ako istá propaganda (ako som už pred tým vysvetľoval, tá nie je vždy na škodu), no ja som sa rozhodol to v tom nehľadať a otázka perspektívy je presne to, čo vždy rozhoduje. Niekde v polovici som mal pocit, že strácame na tempe a že fluidita deja je ako sinusioda, no nie až natoľko, aby to bolo okaté či otravné. Je to v podstate normálny viacvrstevný film. Je to hlavne buddy movie a to sa nedá poprieť. Ide rovnako o istý pohľad do zákulisia, do kuchyne Vatikánu, no nie až natoľko, aby to bolo nezaujímavé. Film sa rovnako pozerá aj na osobný rast hlavnej postavy, ale ani tomu sa nevenuje výlučne. Navzdory všetkému však film drží relatívne dosť pokope a ani tieto viaceré, menej rozvité dejové línie neboli disharmonické. Neviem nakoľko to bolo všetko autentické, no v tom čase (2005 respektíve 2013) som ja osobne (kvôli rôznym dôvodom (hlavne veku)) nedával veľký pozor prečo sa dané veci diali a tak to bola pre mňa pozitívna a zaujímavá sonda do problematiky. Jazykovo sa skákalo od Pavla k Šavlovi a tak musím vzdať pochvalu hercom, keďže je na mieste. Výborne som sa zabavil a treba povedať, že sa jedná o vydarenejší kúsok od Netflixu. P. S. Úplný záver som si (ako nestranný divák spomínajúci na inkriminovanú noc ako keby bola včera) veľmi užil.

Je dobré vidieť, že sa kde tu ešte stále nájde tvorca filmov, ktorému je jedno či niekoho svojim dielom poteší. Robert Eggersovi muselo byť jasné, že toto mainstream diváka neosloví, no bolo mu to jedno. Keď niekto vo svojom komentári, je jedno k čomu, napíše, že takéto veci sa dnes už netočia, všetci chápeme. V tomto prípade však nejde len o nejakú metaforu či „ nadsázku “, pretože niečo takéto sa už vážne nikde nerobí. Budem možno trochu odveci, no ani Samuel Beckett by sa za The Lighthouse nemusel hanbiť. Willem a Robert hrajú tak fantasticky, že to neuzná len kus chuja. Chápem, neulahodí to všetkým a Boh mi je svedkom, že toto by ani v prvom rade ulahodiť nemalo (ak hej, tak s vami nie je niečo v poriadku). Je to však kus umenia a tomu nemôže namietať nikto. To, akým spôsobom to je štylizované, snímané, nasvietené, zahrané a v neposlednom rade natočené je pravá filmarina. Keď sme všetci pri Revenantovi žasli nad všetkými útrapami pri natáčaní, tak tu ja osobne nemôžem inak len porovnať tieto diela a uznať, že toto natočiť bolo všetko len nie jednoduché. Má to síce „ len “ hodinu a tri štvrte, no vlečie sa to a to by som dal ako mínus. Nemôžem dať až 5*, keďže som nebol úplne odrovnaný, no uznania si to zaslúži možno aj viac, než sa mu akurát dostáva.

Áno, nájdu sa aj takí, ktorým nebude stačiť ani toto. Každý kto čakal temný, krvavý či hororový vesmírny western, je vážne idiot - veď to robí Disney a púšťa to na svojej novej platforme pre všetky skupiny. Nebudem sa už nejak vraciať k nedostatkom alebo podobným veciam. Ide o good feeling feeling a to je podstatné.