HenryIvan

Ako nie žeby som sa nudil alebo čo, no hodina a trištvrte mi tu prišli skoro ako večnosť. Mám pocit, ako keby som už bol príbehmi ako bol tento na teraz presýtený. JLo to v sebe stále má, to sa musí uznať a po pravde, ten „ oscarový buzz “ aj chápem (začínať so spôsobmi fungovania nie len tejto organizácie nemienim, každý vie svoje). Rad som však po dlhšom čase videl na scéne (aj keď len krátko) Juliu Stiles a týmto to radšej ukončím.

Prv než začnem, vynára sa predsa len jedna otázka. Toto niekto aj strihal, bolo toto vôbec nejak editované ? Všetci dobre vieme, že Michael Bay je režisér len na jednu a tú istú vec - výbuchy, explózie, naháňačky, prestrelky a iné, nazvyme to, infantilnosti. Mám pocit, že cieľom bolo zasipať diváka toľkými žiarivými a lesklými scénami, že ho náhla dávka epileptického šoku bude trápiť a zaujímať oveľa viac, než tento, v podstate blud. Nech nie som ale úplne za kokota, vtipné to miestami aj bolo a po vizuálnej a technickej stránke to bola extáza. Vedel som do čoho pri pozeraní filmu od Baya idem a tak ani neprinášam svetu ani sebe nič nové. Netflixu sa často smejú, že dáva peniaze do všetkého čo im je ponúknuté (viď novú sériu R&M) a tento koncept ich vlastne aj katapultoval na miesta, kde dnes sú, ale toto bol iný úlet. Ešte že je Ryan vtipný, inak by to bola dosť katastrofa.

Úvod tohto komentára môže obsahovať ofenzívnu (no pozitívnu) diskrimináciu. Viete čo má spoločné priemerný Aziat a priemerný slovenský Maďar ?? Obaja sú vo svojej podstate rodený multi-lingvisti. Jeden kvôli dnešným trendom a ten druhý kvôli vývoji kultúry a histórie. Obaja však nešetria na implementovaní cudzích slov do svojho jazyka. Vyzerá to asi tak, že vedú konverzáciu a kde tam šupnú nejaké to slovíčko, ktoré tam na prvý pohľad (posluch) nepatrí. Kde to Aziat použije anglické alebo anglicky znejúce slovo vo svojom rodnom jazyku lebo to je u nich jednoducho trendom, slovenský Maďar využíva podobnú techniku (samozrejme s implementáciou slovenského jazyka, veď je predsa slovenský Maďar) lebo jednoducho dané slovo/slovné spojenie v „ maďarčine “ nepozná/neovláda/skrátka nevie. Tak, urazil som niekoľko miliárd ľudí v Ázii a hlavne (a to podotýkam hlavne) pár stoviek tisíc žijúcich severne od hranice Maďarska s Hornými Uhrami a južne od Dancpataku (čítaj Dancov Potok) a môžem sa konečne pustiť do hodnotenia filmu. Treba povedať, že slovo Parazit (chytro využité vo viacerých rovinách) je vo svojej podstate - understatement (už to prechádza aj na mňa). Už veľmi dlho som nevidel niečo tak chytré a nápadité ako nám naservíroval Džun-Ho Pon (aspoň podľa slovenskej výslovnosti). Keby že sme všetci zúčastnení spravodliví (Boh mi je svedkom, že (hádam mi Verbal promine) santanžel to tak nie je) tak Pon by si začiatkom februára bral z LA viac než len jednu sošku zlatého zafarbenia. Marty a Quentin sú ostrieľaní harcovníci, no pri všetkej tej konkurencii (ktorú som vo svojej krátkej pätine storočia života ešče nezažil) by som ich do ich preferovanej kategórie asi ani nezaradil. Uff, ešte že nie sme spravodliví. Okolo Parazita bol veľký humbuk a ja som si konečne vyhradil ((ne)premárnený) piatok na jeho zhliadnutie a veru nemôžem banovať. Pokiaľ sa niekomu tento komentár zdal nelogický, zmätočný či až chaotický máte asi kus pravdy. Písal som ho predsa úplne triezvy. A keď už spomínam hviezdy za kamerou a hviezdy scény ČSFDáckej, tak sa hádam nikto nebude cítiť pohoršene keď si požičiam jednu hlášku (práve od Tarantina (prevzatú už snáď xy krát xy počtom jedincov)): „ This just may be my f***** masterpiece !! “ (lebo musím skromne podotknúť, že ide asi o MÔJ masterpiece) No a keďže nemám páru či tento citát je presný a či nie, tak len povedzme že som parafrázoval. ©

Úprimne môžem povedať, že už dlho pred tým, než som zhliadol tento film som vedel, že sa to u mňa 5* jednoducho nevyhne. Je to ešte len druhý Baumachov film, ktorý som videl a opäť som zostal absolútne v úžase a úplne spokojný s finálnym artiklom. Pre mňa zatiaľ film roka (uvidíme, jeden či dva filmy ma ešte môžu presvedčiť o opaku) a ani Joker, Once upon a time in Hollywood či The Irishman to u mňa jednoducho netriumfnu. Scéna s hádkou asi pol hodinu pred koncom filmu - musím sa priznať, aj napriek všetkým možným geniálnym veciam čo som už mal tu možnosť vidieť, toto som ešte nevidel. Ide pravdepodobne o jednu z najlepších vecí čo som kedy videl a pravdepodobne opäť dlho vidieť nebudem. Viem, že ceny Akadémie si za tento rok vezmú domov pravdepodobne iní umelci, no to čo stvárali Scarlett a Adam - WOW. Vždy som bral Scarlett ako taký prototyp mainstreamovej herečky, no tu ma presvedčila o opaku a exceluje. Adam sa v posledných rokoch vynoril v podstate odnikaľ a poviem vám, že patrí medzi elitu, nie len u mňa. Za zmienku samozrejme stoja aj výkony právnikov. Baumach tak krásne a prepracovane rozpráva príbeh, ktorý v podstate sám zažil a je to vidieť. Opäť ma po Meyerowitz stories dokázal odrovnať. Smekám klobúk a keby že malo byť na mne, tento film získa všetku pozornosť a úctu, ktorú si zaslúži. Uvidíme, či sa moje túžby stretnú s realitou.

Ešte že má film také skvelé herecké výkony a herci samotní sú strašne charizmatickí lebo to prelínanie príbehov je vážne slabé. Love Actually však nie je o logike, je o pocitoch.

The Irishman je skoro po všetkých stránkach dokonalým kúskom, lenže, je pridlhý a to je jeho najväčší mínus. Nemôžem povedať, že sa to vlečie, no nejaký prudký spád to tiež nemá. K hereckým výkonom nemám čo povedať. Musel by som sa snažiť popisovať niečo ako tie najhonosnejšie a najskvostnejšie umelecké diela všetkých čias a do toho sa teda nepustím. Deaging technology mi nejak na tom De Nirovom xichte nesedela, ale to je len moja malá výhrada. Koniec ma rovnako neuchvátil a mne tak nezostáva nič iné len skonštatovať, že sa síce jedná o skvelý film, no na tie OG snímky sa nechytá.

Give people what they want. Asi nejak takto by som túto pravdivú eskapádu popísal. Eddie's back, baby a treba povedať že vo veľkom štýle. Čo sa týka filmu, pri týchto „ historických “ udalostiach to je vždy na vážkach, no napriek tomu, že ide o trochu dlhý film a povedzme si pravdu, Rudy Ray Moore vtipný a originálny teda nebol, celé to nejak sadlo jak aj malo a mne tam veľa vecí neprekážali.

Buď vám to príde v podstate vtipné a roztomilé zároveň alebo máte svoj názor na vulgarizmy a celkovo „ adult content “ v komédiách s deťmi v hlavných úlohách a pýtate sa samých seba, kam sme to dospeli. Musíme si však uvedomiť v akej dobe žijeme a prispôsobiť sa jej. Chlapcom to išlo. Mali svoje momenty, kedy som im aj ja chcel dať jednu za ucho, no po väčšine sa k ich „ problémom “ dalo viac než ľahko „ relatenuť “. Miestami fakt zábavné, inokedy trochu „ brrr “ (lepšie to vystihnúť neviem), ale v totále som sa bavil. Opäť raz škoda celkového hodnotenia, no to koreluje s úvodnou vetou tohto príspevku.

Myslím si, že druhá séria je miestami až príliš hraná na nihilistickú nôtu. Herci sú solídni, lenže to už nemá nejaký ten drive ako malá prvá séria (aj tak prvá séria nebola nič dychberúce). Nemožno tak povedať, žeby som bol týmto seriálom unesený. Primárna dejová linka bola ok a hudba bola zaujímavá, len mám pocit, že jej tam bolo až priveľa. Rovnako som mal kvôli vybranej hudbe pocit, že ide skôr o americkú tvorbu než britskú. Paradoxom zostáva, že aj napriek slušným hereckým výkonom ma postavy vo väčšine srali a (okrem Jamesa) nemohol som im prísť na chuť. Sú to tie isté nedostatky, ktorými disponovala aj séria prvá a aj kvôli tomu, prípadnú tretiu nejak zvlášť očakávať nebudem. Nie žeby tomu tak bolo u druhej.

Dôkaz, že Jessie si to vie utiahnuť celé sám. Názov fakt nie je ideálny, ale čo už.