Martinius

ked sa vopred pripravite na skutocnost, ze si idete pozriet bezny priemerny film, tak vas jennifer´s body nijako negativne neprekvapi (sice ani neoslni) a bez vacsich potiazi ho vydrzite do konca. film sa totiz na viac nehra, jeho ambicie su adekvatne jeho urovni. herecky u vas zaboduje nanajvys amanda seyfried, nad ostatnymi detskymi (ani nie teenagerskymi) protagonistami sa milo pousmejete. megan fox sice filmom strasi v hlavnej ulohe ako pozieracka cerstvej svieckovice s blbeckovsky mamalovanymi nechtami, opat vsak len dokazuje, ze sa o nu talent ci sarm ani neobtrel. uctievana kraska sa viac hodi na pin-upy panskych magazinov ako na filmove platno. rovnako usmevne posobi aj akoze satanisticka kapela hrajuca div nie svadobne sladaky, ktorej by ste neuverili ani uctievanie zelatinovych medvedikov, nieto este diabla samotneho. film nastastie nie je prilis dlhy a ani zdlhavy, ma svizny priebeh a pokial prave nemate na programe rande s modelkou petrou nemcovou, alebo vas v operacnom sale necaka urgentna transplantacia srdca, cas obetovany tomuto filmu vam nebude az tak bolestne chybat.

film potesil, ale nenadchol. tu niekde trenoval tarantino na pulp fiction a dovolil si vsetky mozne scenaristicke prehmaty, aby sa na nich poucil a neskor sa im uz vyhol. z filmu som si najviac odniesol zimmerov elektronicky xylofon, ktoreho otravne vybrnkavanie ma este zopar noci prenasledovalo v snoch. na druhej strane pobavil pan "kokoti" :)

silna kava, silna story. sice podana komercne pribehovo, na tom vsak nevidim nic zle. drzim ti palce, anthony.

legenda odstartovana schwarzeneggrom v hlavnej roli koncom osemdesiatych rokov sa ukazala byt vdacnym nametom. predator je jednoducho "pan zaporak" a jedna z najoriginalnejsich postav hororoveho sci-fi. mozno preto som dvojku aj napriek nesikovne zvolenemu hlavnemu hrdinovi svojho casu prijal s potesenim, rovnako ako dostojnu kompilaciu oboch kultov alien vs predator 1+2 motivovanu skvelou pocitacovou hrou. plural predatorov lahodi oku. ci uz kvalitnym scenarom, charakterom postav a ich obsadenim, plynulym, tazko predvidatelnym dejom, bojmi bez zbytovneho klise. vieryhodny zapas o prezitie, bez zjavnych logickych dier, ci absurdnych zvratov. brody sice spravil vyrazny skok od krehkeho pianistu az k tvrdemu zoldakovi, skok sa mu vsak vydaril bez ujmy na hereckom zdravi. neurazil ani zvysok ansamblu na cele so sialenym fishburnom a trochu vyschnuto posobiacim dannym trejom. natiska sa mi vsak otazka, ze ked si predatori vyberaju pre svoju lovecku zabavu zo zeme najvacsiu chamrad, preco nesiahnu viac napriklad po moslimskych teroristoch alebo do nasich romskych osad. na druhej strane by takato volba asi nebola prilis kvalitnou a narocnou koristou...

tento film mi az napadne pripomenul jednu karikaturu v nemeckom satirickom casopise titanic. hitler si prave vyhonil a svojho vlastneho odrazu v zrkadle sa opytal: bol som dobry? preto aj pointa tohto filmu je honenie sameho seba, respektive sex sameho so sebou. ved si predstavte: martinius bol pred 20 rokmi zenou s latentnymi muzskymi organmi. preto sa teraz odoberie naspat do minulosti, aby pretiahol sam seba a zaroven tak aj splodil sam seba. hotovy sen hermafrodita o stvoreni vlastneho vesmiru! no uprimne, taku bohapustu kokotinu by nevymysleli ani gnostici...

do epizody s hotelom je to o samoucelnom kvaziintelektualnom mlateni prazdnej slamy, az niekedy od polovice zacne byt film ozaj zaujimavy a partnerska prestrelka stoji za to.

immortel je neskodny pokus o natocenie surrealneho sci-fi, po ktoreho vzhliadnuti mate dojem melancholickej prechadzky v dazdi pri nabrezi, pricom niekto rozlial v oblakoch velky kalamar atramentu. dejova linia je priama ako spominana prechadzka od bodu A k bodu B, pointa filmu az groteskne skolkarska. nad new yorkom buducnosti sa zjavi pyramida, v ktorej sa preberie egyptsky boh horus po niekolkotisicrocnom spanku viac nadrzany ako hladny. a tak sa horus rozhodne najst si muzsku obet, pomocou ktorej absolvuje niekolko pokusov o znasilnenie modrovlasej krasky s kyprymi vnadami. tuto neromanticku kopulaciu sa im snazia zneprijemnit akysi zlomyselni kazisukovia, u ktorych ani nevieme, preco su vlastne nanichodni. osobne mi dost prekazalo, ze len niektore postavy stvarnovali skutocni herci, ostatne pozostavali z velmi amaterskych a nekvalitnych pocitacovych animacii. tri hviezdicky za sympatickeho thomasa kretschmanna a charlotte rampling, za prijemne modru prechadzku dazdom a za enigmaticky hjartad hamast od sigur ros.

jedna z najvacsich sraciek televizneho filmu vobec, kde indovia hraju egyptanov a jednotlive sceny neustale navzajom superia o najnelogickejsi blud, najstupidnejsi dialog, ci najtrapnejsi herecky prejav. snaha o parazitovanie na dobrodruznom zanri a zjavne vykradanie povodnych mumiovych klasikov dopadla asi tak pritazlivo ako bezdomovcova vecera z odpadkov. film je tiez dokazom toho, ze casper van dien je nielen jeden z najvacsich omylov hereckeho povolania ale aj omylov prirody. ucinkovanie malcolma mcdowella si vysletlujem len jeho vycibrenym zmyslom pre cynizmus. horsie ako pozeranie tohto braku je snad uz len rozvod, poziar alebo vyhodenie z prace.

leonardo dicaprio opat raz dokazal, ze vie zahrat narocnu rolu a nie je iba peknym ksichtikom, ktory na nase platna vyplavil svojho casu titanic. v neposlednom rade mu vynikajuci scorcese poskytol kvalitnu predlohu a osadil ho do postavy, ktora iny okrem presvedciveho vykonu neakceptuje. divak je vhodeny do kulisy 50. rokov, dvaja US marshalls prichadzaju vysetrovat trestny cin na podivny, od okoliteho sveta odrezany ostrov, na ktorom sa nachadza vaznica i liecebny ustav zaroven pre najtazsich kriminalnikov. uz na uvod zacne byt obom jasne, ze nieco nesedi a dej sa postupne a coraz surealnejsie zamotava do stale komplexnejsich suvislosti. az sa nahle vytrati pevna poda pod nohami a divak spolu s hlavnym hrdinom strati pojem o tom, co je skutocnost a co (seba...)klam. na adresu scorceseho treba povedat, ze je nesmierne chvalyhodne, ze nesklzol do plytkosti kadejakych konspirativnych rozuzleni. ale prave naopak. vnoril ho do neobycajnej hlbky - do hlbky ludskej duse. padli tu aj namietky ohladne vykradania, osobne si vsak na ziadnu zjavnu predlohu nespominam. nadychom tajomna a patrania v surealnej atmosfere mi skor pripomenul dark city, pointou cistu dusu. a kedze na filmove platno sa asi uz neda prist s niecim absolutne novym, povazujem shutter island jednoznacne za skvely unikat.

trochu nechapem tie zle hodnotenia. "pil" je film pre deti s miestami mierne prvoplanovym humorom, na ktorom sa vsak deti dobre zabavaju. je to priam staromodna rozpravka sice s jednoduchym, za to poctivo spracovanym pribehom, ktory je vzdy na prvom mieste. bez zbytocnych kecov, prilisneho filozofovania, ci moralizovania. nesnazi sa byt nasilu originalna ako mnohe novsie pociny od disney ci pixaru a jej klise rovnako nebiju do oci ako americke nalinajkovane produkcie, ktore idu na istotu v otrepanosti i v ideologickom vyplachu. je priam ulavou sledovat, ze tu nie su ziadne dve matky, ziadna zasrana, nasilu tlacena inkluzivita. ze tvorcovia ostali pri zmysloch a nenarvali do stredovekeho francuzska polovicu postav cernochov (indov/arabov/cinanov/eskimakov/whatever). a vobec, fory ako "duhove hovienko", ci "mačkura" uprimne pobavili a na detskych tvarach ste z nich mohli vidiet sibalske nadsene usmevy.