Martinius

old school feminizmus. ten ozajstny a spravodlivy, kde islo o realne zrovnopravnenie, je priam fackou pre sucasny progresivizmus.

na tento diel som civel s pootvorenymi ustami. okrem tolko rozoberanych logickych absurdnosti tu vrcholi dejovy marazmus v podobe tristvrte hodiny mlatenia prazdnej slamy: pateticke dialogy, este patetickejsie rozlucky a prihovory, z ktorych divak dostane zlcnikovy zachvat, ak nie rovno cukrovku. a pritom zacal diel ozaj krasne - stretnutie s enterprise a vizualnou vychutnavkou interierov i exterierov oboch lodi. tam to vsak aj skoncilo. keby tie bohapuste blaboly aspon niekam viedli - ale ocakavanie prestrelky s vlastnymi lodami nie je naozaj ziadna predzvest epickeho akcneho finale. jo a ak sa z controlu vykluje zarodok borgov, s discovery nadobro koncim a fuller s kurtzmanom sa do dejin zapisu ako dvaja kokoti, ktori uplne dojebali star trek.

tradicne pritiahnute za usi + desny kurtov potomok = priemer.

la la la la la la...

vyborna tema. natolko desiva a depresivna, ze ak by sa mala stat realitou, zelal by som si, aby radsej ludstvo vyhynulo. akurat zaver bol nezvladnuty. pytalo si to viac, kedze slo ciastocne o frasku, malo dojst k chytrejsiemu zvratu. nedoslo, skoda.

konecne viac dynamickeho deja a menej natahovania sa s nikam neveducou psychologiou (nezaujimavych) postav.

mam zabrany dat tomu menej ako 3 hviezdicky, ale predsa... ten zaciatok bol uplny WTF. takmer 5 minut patetickych pohrebnych kecov pre nejakeho narychlo zlataneho clena posadky, ktoreho nikto nepoznal a nikoho nezaujimal(a). ved tych 5 minut bolo viac ako cela doterajsia stopaz zobrazujuca tento hybrid pocas celeho STD. dalsi WTF moment bola debata giorgiou (jedna z mala zaujimavych zenskych postav, mimochodom) a stametsa. tu asi nepochopil nikto, vratane tvorcov. a vobec - uz som si nie isty, ci pozeram star trek alebo akysi nechceny a nehumorny odvar legendarnej polskej sexmisie.

je smutne sledovat, ako ide druha seria star trek discovery do haja, na druhej strane je radostne sledovat, k akej uzasnej originalnosti sa vytahuje orville.

sympaticky namet, herecky bravurne zvladnute, chemia medzi viggom a mahim funguje vyborne. tiez som si na viggovu taliansku identitu musel zvyknut, napokon ma prijemne prekvapila. trochu roztahany, ale inak skvely film hodny svojich oskarov.

vztah burnham - spock zacina extremne otravovat. je umelsi ako kozy dary rolincovej. opat sa zbytocne vela keca a nic sa neoznami. napriek skvelej rezii generuje scenaristicke duo fuller+kurztman coraz neosobnejsi pribeh az prilis zamerany na jednu postavu. vedlajsie postavy su bud coraz otravnejsie (tilly + feministicka uderka aktualnych drbov a lakovania nechtov), alebo uplne nezaujimave az odpudive (podivny polorobot, o ktorom ste doteraz takmer nevedeli, ze existuje, nastastie v tomto dieli chcipne). s lorcou vo valhalle a tylerom v uzadi prestava discovery ako partia fungovat. kvalitny pike je primalo, spock je jasne v tieni genialneho nimoya.