Martinius

klobuk dolu pred nervy drasajucou dramaturgiou a kvalitnou davkou napatia. logicke chyby neriesim, su zatial marginalne a svojim sposobom (zatial) organicky zapadaju do deja.

mozno som dalsi "nekriticky fanusik", avsak hodnotit tento diel dvoma hviezdickami a nizsie je vskutku prejav sverepej jebnutosti.

az s odstupom casu som sa odhodlal napisat, co si o 8. serii myslim a aka je priserne napicu. a ze oboch dokurvilov benioffa a weissa by bolo treba postavit pred norimbersky tribunal a sudit za zlociny proti ludskosti. neviem, ci existuje v tejto slnecnej sustave iny ikonicky serial, ktoreho zaver by sa podarilo tak fenomenalne dodrbat ako v pripade GoT. obvzlast, ked doslo k vzacnej zhode producentov (HBO) i autora diela (martina) o tom, ze serial by sa mal poctivo dokoncit hoc aj natiahnutim na 10 serii a ze peniaze a (lepsi) scenaristi nie su problem. FTW...

clovek ocakava sofistikovane rozuzlenie jedneho a docka sa bohapusteho masakru. daenerys jebne v debni... nie, D+D jebne v debni a pod vrstvou ohna a popola pochovaju odkaz vsetkych doterajsich brilantnych dielov a serii. v podobnom rozsahu sa dokurvil azda len house of cards. ps: v predoslom dieli siel polahky dolu drak a teraz s omnoho vacsim poctom protileteckej obrany nic? btw, daenerys si v predoslych seriach odsrala omnoho horsi osud. vsetkym tym presla len preto, aby jej drblo v poslednej chvili, ked vyhrala a mesto sa vzdalo? PS2: za vsetko moze vlastne jon snow. odmietol sa s daenerys vyspat a ta ostala frustrovana. a frustrovane nevysexovane zenske zu smrtelne nebezpecne!

doteraz najslabsia cast, z ktorej az prilis vidno, ze pribeh pisala zena. pretoze tolko neriedenej naivity a zjednodusenych predstav o politike, urbanistike, boji ci strategickych operaciach nenajdete ani v prvackom slabikari.

ano, lepsie ako jednotka. kupodivu presvedcivo sfilmovany revolucny motiv, ktory v prvom dieli posobil skor ucelovo. a prekvapivo im z toho nevysla ani lacna triedna agitka ako napriklad v in time. skoda len, ze sa zo samotnych finalistov stali komparzisti. silna scena s jenou malone vyzliekajucou sa vo vytahu :)

to, ze sa na tomto hnoji skodoradostne pobavim a nedobrovolne zasmejem, este neznamena, ze s nim budem mat sucit. az taky uchyl nie som. obzvlast pre filmy tohto druhu by sa mala zaviest este hlbsia kategoria odpadu.

nie je uzasne najst si a milovat svoju vlastnu hviezdu, ktora vam padla z nebies priamo k noham? a na ceste za osudovou laskou stretnut jednorozca, vzdusnych piratov, zlomyselnu kaukliarku, superiacich naslednikov tronu velkeho kralovstva a mocne carodejnice baziace po vecnom zivote? staci len prekrocit prielom v mure, ktory oddeluje bdely svet ludi od rise zazrakov a ocitnete sa za hranicami vsednych dni. mohutny hadrianov val odjakziva inspiroval ludovu slovesnost a po odchode rimanov z britanie a rozpade civilizacie pocas stredoveku sa vytratili spomienky na davnych stavitelov a stary mur sa opriadol nekonecnym mnozstvom legiend a mytov. stal tu uz od veku vekov, hladeli nan striedajuce sa generacie, bol postaveny bajnymi polobohmi, mal carovnu moc a oddeloval svet bezny od sveta imaginacii. tychto tem sa vdacne a velmi zrucne ujal spisovatel neil gaiman a nadviazal na predtolkienovsku tradiciu britskeho fantasy, cerpajuceho bezprostredne z lokalneho folkloru. vo svojom romane laskyplne stvarnil prelinanie sa dvoch mytickych a na citatela magicky posobiacich svetov - rise fantazie a starodavnych legiend a viktorianskej epochy 19. storocia, zlateho veku britanie, ktory je symbolom priemyselneho rozmachu a racionalneho myslenia. kvalitnym a vernym sfilmovanim hviezdneho prachu sa tak na platno dostal nefalsovany kinematograficky klenot. v jednej z hlavnych roli doslova exceluje michelle pfeiffer, vo vedlajsich sa sympaticky blysli robert de niro a peter o´toole. film samotny je v podstate sam o sebe padajucou hviezdou, ktory vam spravi den stastnym.

horor, triler, sci-fi, ale v prvom rade vydarena sebaparodia. tvorcovia sa rozhodli vybabrat s divakmi a zaroven originalne nadviazat na raimiho kultovu seriu "evil dead". preto mi to cele mierne pripomenulo "army of darkness", kde sam raimi neskutocne paroduje sam seba a zvrhava usilie o hororovy efekt predoslych filmov z tronu. cabin in the woods je na tom podobne. stane sa presne to, co neocakavate. je to sialene, absurdne, odflaknute vo vysvetlovani pricin a suvislosti, ale o to predsa nejde. ide o zazitok, ktory je natoceny s davkou nadhladu a sebaironie.

soderbergh je bud neskonale naivny alebo vychcany bastard. vo svojej mimoriadne roztahanej, dokumentaristicky unavnej a filmarsky nie prilis zazivnej politickej agitke naserviroval divakom silne sugestivne a manipulativne jednomyselne posolstvo "ako sa stal ernesto guevara legendou". ako charizmaticky mytus "che" spolocne s charizmatickym mytusom "fidelom" vybojovali spravodlivu ludovu revoluciu, cistu (sta v persile vypratu), bez jedinej moralnej skvrny. ako zvrhli nenavideneho batistu a zahnali kapitalistov do mora. soderbergh pritom v paralelnom deji vdacne portretuje guevaru ako apostola fidelovej revolucie, neukazal vsak ani naznakom vysledok nasledneho kubanskeho socialistickeho realizmu a jeho "zlaty vek". tu je zopar faktov pre vytriezvenie z tejto reklamy na socializmus: kuba patrila pred castrovym prevratom spolu s USA a kanadou k najprosperujucejsim krajinam celeho americkeho dvojkontinentu, vdaka silnemu exportno-importnemu prepojeniu s USA. tento stav sa viac neobnovil. fidel castro bol synom spanielskeho karlistickeho velkostatkara a nenavist voci amerike ako dedicstvo prehratej spanielsko-americkej vojny mu bolo motivaciou v tuzbe po moci. ako rozmaznane dieta blahobytu sa stal sefom jedneho z (mnohych) pistolnickych gangov havanskej univerzity s viziou rozsirit svoju moc na cely ostrov. castro bol oportunista, ktory sa spociatku vydaval za narodneho socialistu a v jeho tazeni mu pomohlo studium hitlerovej cesty k moci. na komunizmus kovertoval az po prevrate. preto bolo aj jeho pociatocne ideologicke posolstvo dost plytke a abstraktne. dolezite, ze bolo nieco, proti comu sa mohlo bojovat a obratnou personifikaciou zla sa stali general batista a kapitalizmus. rozdiel medzi castrom a batistom bol v tom, ze obaja sice bazili po moci, pricom batistovi slo este o peniaze a castrovi o potrebu byt milovany masami. cela "revolucia" vdaci svojmu uspechu hlavne trom faktorom: 1. nekritickej paradoxnej naklonnosti americkych medii, vplyvnych lavicovych intelektualov a politikov z radov demokratov, plus z toho vyplyvajucim vyznamnym americkym financnym injekciam a dodavkam zbrani. 2. neochote batistovych vojakov branit sa. 3. podpore vyrazne silnejsich opozicnych (hlavne civilnych) skupin, ktore mali klucovu podporu mestskeho obyvatelstva. ... rok 1959 sice priniesol kube koniec ako americkeho satelitu a tym aj koniec hospodarskej prosperity, zato sa krajina este v tom istom roku stala totalnym satelitom sovietskeho zvazu a castro opat oportunisticky a zrucne presedlal na leninsku retoriku a podmienky diktovane z moskvy. "che" sa stal sefom havanskej vaznice, kde inicioval a dozeral na politicke procesy s "triednym nepriatelom", pocas ktorych boli popravene stovky ludi a tisice odsudenych na dozivotie ci desatrocia. guevara bol taktiez zodpovedny za agrarnu reformu a za jej katastrofalne nasledky, ktore sposobili kompletny kolaps kubanskeho polnohospodarstva a prehlbili zavislost na sovietskom zvaze. pocas tazenia guevara sice zakazal terorizovat sedliakov (co soderbergh samozrejme nezabudol nespomenut), kombatanti vsak podnikali radu vypadov do miest s nasledkom mnohych mrtvych civilistov. po prevrate priviedol guevara svet na okraj globalnej nuklearnej vojny, kedy zohral klucovu rolu v rozmiestneni sovietskych jadrovych rakiet na kube. jeho viziou totiz bolo stvorenie "noveho cloveka", ktory by povstal z popola nuklearnou vojnou zniceneho sveta. guevara dalej nebol ani zdaleka taky bystry strateg ako sa ho film snazi ukazat. jeho vitazstvo pozostavalo v ustupe nepriatela s nizkou moralkou. dokazom toho boli uplne fiaska guevarovych vojenskych dobrodruzstiev v kongu a v bolivii. ... suma summarum tohto mojho traktatu: "che: part one" je zamerne jednostranna propagandisticka biografia, za ktoru by sa nehanbil ani josef goebbels pri portretovani führera. priemerny reziser steven soderbergh by si svojim politickym patolizactsvom urcite nasiel svoje cestne miesto v radoch umeleckej elity tretej rise alebo stalinovho ruska. "che: part one" je hanbou kinematografie a vysmechom vsetkym obetiam castrovho rezimu.