Martinius

"vsetkym dnes trochu tecu nervy". niekomu viac, niekomu menej. danym vyrokom by sa dal charakterizovat cely diel. vsetci tu po sebe stekaju - je to miestami battle royal vzajomnej nevrazivosti. vobec by ma neprekvapilo, keby sa niekde v komparze porubali king kong s godzillou, ci vrieskal melisko zo zahrobia. toto ne-hranie mierne kazi inak pomerne obstojny a prepracovany dej. az na bahula, ktory to herecky taha, by som normalne zvazoval angazovat vylucne neslovenskych hercov.

tak. a discovery objavila sauronovo oko a ked cezen preletela, posadka zistila, ze sa nachadza v comsi velmi tmavom a nepriedusnom. v sauronovej riti, ktora sa zacala stahovat ako po vsunuti opioveho cipku s mentolovou prichutou. ideal bielych wokistov - hermafroditne modrovlase strasidlo s neistym pohlavim - zistilo, ze pocitac ma predmenstruacny syndrom. ano, ten palubny pocitac, ktory sa pred nejakou dobou rozhodol rozpravat a just v tomto dieli zacal vsetkym kecat do zivota a nazerat do spalni. neunavna posadka pozostavajuca z generickych a nahraditelnych clenov napokon nasla cestu von pomocou ducha bookerovho tatka. zo zvysnych pat minut, ktore ostavali na zachranu v dosledku komprimacie sauronovho zadku, si clenovia posadky stihli vymenit hlboke, aspon 15 minut trvajuce filozoficke dialogy o receptoch na yorkshirov na smotane, prvych masturbaciach a retorickych otazkach "preco sa citim ako kokot, ked som pica". stahujuci sa sarumanov zadok zakazdym ohladuplne zastal a nechal hrdinov vyrozpravat sa z aktualneho citoveho rozpolozenia. jo a na zaver este zaspieval pippin denethorovi, ci vlastne zorro miskovi. hviezdicka za to, ze sa v tomto dieli nezjavila cervenovlasa ropucha. RIP star trek nadobro.

popri vsetkych jestvujucich srackach, co tento serial vyplavuje na obrazovku, prichadza tentoraz recyklacia najtrapnejsich moznych klise. podme robit teambuilding pod velenim rysavej ropuchy, jeeej! pytam sa, kam hlboko dokaze discovery este klesnut, ci dam niektoremu dielu "odpad" a ci to budem vobec vladat pozerat dalej.

sledovanie tohto cuda je uz akoby za trest. dej nula bodov, pribeh nula bodov, posolstvo nula bodov. telenovela o emocnych vylevoch nesympatickych postav, ktorych osudy a pozadie divaka absolutne nezaujimaju. ako som uz inde pisal, aj diverzitne obsadenie moze mat svoje caro v pripade, ze postavy nie su napisane prijebane a dialogy medzi nimi bud trapne blabotanie alebo unavne emocne vylevy.

vcelku dobre, nadpriemerne. dobra kamera i strih, kvalitna rezia, sympaticke herecke vykony. avsak aj ultimatum trpi chorobou vacsiny slovenskych produkcii - slaby scenar a mizerne dialogy. konkretne: protagonisti musia po sebe stekat a spravat sa ako curaci, aby navodili umely dojem napatia. samozrejme, omnoho tazsie je vytvorit kvalitnu scenu a presvedcivu slovnu vymenu. ono to vsak ide, staci sa inspirovat kultovymi zahranicnymi serialmi, alebo hoc aj produkciami od susedov v cesku. takto sa vytvara dojem, ze slovaci su cholericky a vecne nasrany narod, ktory by si neodpustil riesit nieco s nadhladom a prehladom. takze odhliadnuc od chaotickej uvodnej sceny (chalani, to ste fakt nevedeli vymysliet nieco lepsie? ved nase realie ponukaju uzasne dramaticke pripady - napriklad vycinanie harmana v devinskej) a zaberov na naheho zmoknuteho kolenika sa zvysok deja vyvijal slubne. tesim sa na dalsi diel.

uz tretia seria discovery ukazala, ze tento serial ide definitivne do hlbokych sraciek. a zaciatok stvrtej to len potvrdzuje. tvorcovia zahodili vsetko, co este nieslo v sebe elementy star treku a spravili z discovery vlajkovu lod woke kokotizmu. ono, kdesi by diverzita ziadnemu normalnemu divakovi prekazat nemala, lebo realne nie je na nej nic zle, prave naopak. problem discovery je vsak niekde inde. nie v tom, ze serial posobi, ako by vznikal v ghane a vyplytval sa na nom cely statny rozpocet tejto krajiny. ani v tom, ze sa v nom realne nevyskytuje ziaden biely heterosexualny muz - a ak ano, jedine ako stereotypny chuj. problem je antipatiach, ktore jednotlive postavy vyvolavaju bud svojou nezaujimavostou, prirodzenou odpudivostou, preafektovanostou, hysteriou alebo cirou prijebanostou. co sa samozrejme premieta do skolkarskych zapletiek a priam apokalypticky prisernych dialogov - bud extremne nudnych, telenovelovo patetickych alebo vyslovne trapnych s potrebou navodenia falosneho napatia ci konfliktu. tam, kde vsetky doterajsie star trek serialy bodovali svojou inteligenciou, sa pcha discovery s malichernostou a plytkostou. a tu sme naspat pri celom woke-nacizme. ked chcu tvorcovia vyhoviet jednej demagogickej, odpudivej a choromyselnej ideologii, dodrbe sa tym cely scenar, pretoze dej sklzne do stereotypov diktovanych danou ideologiou. cize woke a kreativna originalnost idu asi rovnako dokopy ako marxizmus a trhove hospodarstvo. neradno plati: go woke, go broke. a teraz to letiace hovno naplno strhlo discovery do svojej zumpy.

cynicky povedane - ide o dokument o fnukajucich naivnych trubach pred prechodom, ktore naleteli jebinkovi, o akeho zenska so zdravym rozumom neoprie ani bicykel. asi prilis pozerali popolusku, ci niektoru z premnozenych reality show o rozpravkovych svadbach s milionarmi. kdesi to pripomina dokument o dochodcoch, ktori rozpravaju, ako naleteli smejdom s pozlatenymi panvicami.

"oci, moje oci, ved ste plne hnoja!" este predtym, ako sa film dostal do prvej polovice, zapasil som s nutkanim utiect. napokon som to dopozeral, s bolavou hlavou a spuchnutymi bulvami. paradoxne mi na filme najmenej prekazala otrepana pochaba konspiracia o tom, ze mesiac je umele mimozemske teleso. aj takato tema sa da spracovat putavo a zaujimavo. o to viac ma fascinovalo, ked sa recenzovania filmu chopila agresivne uvedomela uderka v slovenskom webovom rudom prave (startitup) a vytvorila vlastnu konspiraciu, ktora vo filme objavila vsetkych sucasnych dezolatov, donalda trumpa, utok na capitol, ci cinsku rozviedku. doslo tak k mimoriadne vzacnej kombinacii, kedy je recenzia horsia ako film samotny. podme vsak naspat k urvanemu rolandovi, nechajme konspiracie bokom a povedzme si, preco je film nahovno. film je nahovno pre to, lebo réžo donho narval asi vsetky klise doterajsej kinematografie. ako skanzen vsetkych jestvujucich klise by film isto zabodoval v nejakej specifickej kategorii, ako sci-fi blockbuster uz menej. taziskom ma byt dejova linia berry-wilson, ktora pozostava z hysterickych zneurotizovanych dialogov, ktore zakryvaju fatalnu neschopnost scenaristu vytvorit akykolvek dramaticky obluk. rovnako lacne a stereotypne su motivy a osobne zapletky jednotlivych postav, pozitivne len prekvapilo, ze wilson nemusel dodatocne hrat stroskotaneho alkoholika. film je dalej neskutocne prepchaty vatou v podobe zbytocnych postav, ktorych osud vas absolutne nezaujima (unikajuce deti). na dalsom mieste reze oci priserny strih. odhliadnuc od spominanej vaty sa vsetko deje v absurdne zrychlenom a zjednodusenom slede, co samozrejme berie filmu akykolvek charakter plynulosti. mixer v ociach doplnaju miestami lacne a odflaknute SGI efekty, ktorych ucelom je natrepat co najviac nesurodych obrazov do jedneho zaberu a zavrazdit zarodok akejkovek atmosfery. nuz a v neposlednom rade nezabudajme na logiku. ta sa vo filme nevyskytla vobec. celkovo mi moonfal pripada ako smutne pohrebisko kedysi skvelych hercov. uprimne drzim palce halle berry, patrickovi wilsonovi i johnovi bradleymu, aby sa po tomto pocine este niekde uplatnili. hoc aj ako praktikanti v mcdonalds.

tento diel je naozaj dokurveny. a to som zvysok serie vnimal ozaj pozitivne. scenaristka sa sice riadne chopila tvorivej volnosti, pri ktorej sa viac ani len neda hovorit ako o adaptacii, avsak stale to bol zaklinac v sapkowskeho duchu. onen charakter i prostredie tak osobitne a zive v knihach. dychali nim aj hry, ktore sice boli uz pokracovanim knih, avsak drzali sa striktne a s respektom kanonu. posledny diel tejto serie sa vsak vysral na vsetko, co je v tomto svete svate a co robi zaklinaca zaklinacom. sklzol kdesi na mentalnu uroven tvorcov 8. serie hry o trony. takze v rychlom slede naj faily, ktore len dalej dokurvia dej: 1) ciri, ktorej trvalo 5 kniznych dielov na vypestovanie si svojich schopnosti, sa stava uvrestanou supercarodejkou. 2) predcasne odhalenie emhyra je uplne zbytocne, antiklimax, ktory zavana dramatickym pruserom. 3) geralt neriesi finalnych bossov umrncanym vyplakavanim na sposob "ciri, vrat sa, ciri, ty to zvladnes", ale sekanim a genialitou svojho bojoveho umenia. aj vdaka tejto scene posledny diel poprel charakter hned viacerych postav - od geralta, vesemira, ciri az po yennefer. 4) syndrom "cervenych triciek" zo star treku. u sapkowskeho nebola ziadna postava navyse, tu nelogicky a samoucelne zomieraju "random"-zaklinaci v podobe obetovatelneho komparzu, aby bolo viac mrtvol a krvi. nieco, co by sa vo vesmire zaklinaca nemohlo stat. 5) cosi ako "fatwa" na ciri, geralta a yennefer zo strany severnych kralovstiev? wtf? obzvlast, ked ma geralt po ich boku bojovat proti nilfgaardu? bojim sa tretej serie.

styri s odrenymi usami, lebo zaklinac. navsteva stareho dobreho kaer morhenu, ktory najma hraci zaklinaca 3 poznaju naspamat, potesila. eskel sklamal. jeho postava i jeho koniec. pribeh s leshenom mal vsak svoje specificke zaklinacske caro. linia yennefer mi nedavala zmysel a bola dramaticky nafuknuta. odklon od knih citit vyrazne uz teraz. hadam to tvorcovia prilis nedodrbu, trufam si tvrdit, ze sotva by sa niektory z ich scenaristov vytiahol na sapkowskeho.