Arsenal83

Kvalitné až umelecké dielko, kde musím plne súhlasiť s DavidS.  - ten prechod k prvej svetovej vojne bol úplne zbytočný. V podstate sa film s rovnakým obsahom mohol natočiť aj v prostredí roku 1850, ale aj 1950. Ide o morálnu nadčasovú drámu, v ktorej sa na jednej strane nachádzajú autority ako lekár, pastor či barón a potom je tu obyčajný ľud, ktorý sa nevie vymaniť z ich okovov. Žijú pritom v nastavení, ktoré nejde zmeniť. Oni môžu všetko, hlavne násilie a aj na deťoch. A tí druhí to musia pretrpieť. V skutočnom svete neostáva zlo vždy potrestané.

Prerábka filmu z roku 1932 "Muž, ktorého som zabil", ktorá nemusela nevyhnutne ostať čiernobiela, ale taká bola voľba režiséra a asi to aj viac sadlo na znázornenie doby. Škoda popisu k filmu, ktorý veľa odhaľuje, ale aj bez toho by som povedal, že film je predvídateľný. Keď príde Frantík do Nemecka, je jasné, aké sú jeho pohnútky od samotného položenia kvetov na hrob. Takže žiadne plánované prekvapenie sa nekoná. Odvtedy je to už len také hádanie, či sa z toho vykĺbi podarený romantický vzťah v obraze doby alebo nie. Z filmárskeho hľadiska poctivá práca, film bol niekoľkokrát nominovaný a má Césara za kameru. Z diváckeho hľadiska kvalitné zžitie sa s postavami, je tu sonda do francúzsko-nemeckých vzťahov, ale pocitovo nič viac. Myslím, že dielo malo na viac než len takmer dve hodiny melanchólie.

Zatiaľ najlepšia časť Historických dátumov, ale od koho by sme začiatok Francúzskej revolúcie očakávali lepšie a podrobnejšie vysvetlený, ako od Francúza. Skvelá pripomienka, že 14. júl každý rok oslavovaný je len dátumom lúzy, politicky sa revolúcia začala už 20. júna vystúpením Tretieho stavu. Zaujímavé pikošky pripomínajúce, prečo sa revolúcia volá vlastne revolúcia. A poukázanie na to, že aj také veľké udalosti majú za sebou neskoršou cenzúru. A tak sa nám niektoré obrazy nedomaľovali alebo z nich vypadli dôležité osobnosti. Prečo? Pretože sa v politickom vývoji stali neskôr nepohodlné. Takže to nerobil len neskôr Stalin, ale už francúzski revolucionári sa navzájom retušovali, aby si dejiny prispôsobili.

„Non videri sed esse“ („Nie zdať sa ale byť“) je rodové heslo Andrássyovcov, ktorým bolo nahradené pôvodné rodové heslo Andrássyovcov „Fidelitate et fortitudine“ („Vernosťou a chrabrosťou“). Dokument ponúka veľmi pekné obrázky a celkom atmosférický výklad, ktorý v spojitosti s hudbou miestami spôsobí celkom nevšedný zážitok. Najmä vzhľadom na to, že látka je dosť špecifická. Zaujímavé, ale je, že takýto dokument stojí u nás cez 33 000 eur, ako vyplýva z Centrálneho registra zmlúv: https://www.crz.gov.sk/data/att/4285856_dokument.pdf

Pre fanúšikov zvláštnych orchestrov bude krátky dokument celkom zaujímavý. Ale bude hladný po ďalších minútach. 15 minút je skôr dobrá reklama než dokument v pravom zmysle slova.

Jeden z mála prípadov, kde na konci zvukového záznamu nepočuť vôbec nič. Proste sa piloti bavia a do nárazu všetko ide, žiadne výkriky, žiadny strach z pádu alebo nárazu. A zrazu páska končí. Takú hustú hmlu si neviem ani predstaviť.

Presne ako hovorí názov, ak ste natoľko drzý, že celý svoj život zamotáte do klamstiev, lžiam voči svojej žene, voči svojej dcére, voči firme, milenke i voči sebe samému, tak sa z toho len tak nevymotáte. Nie špičkový, ale celkom chytrý thriller z finančného prostredia, ktoré nie je mojou doménou, o to viac som bol prekvapený, že som sa na návnadu chytil. Nie je to dokonalé ako Match Point, ale celkom sa mi to svojím obsahom podobalo. Škoda len, že Laetitia si nezahrala dlhšie.

"Museli sme spávať v čiapkach, aby nám neprimrzli vlasy k stene." To hovorí za všetko. Spomienky preživších gulagu sú na nezaplatenie. A ne veľké zamyslenie, že ako takú beštiu ako Stalina, ale celkovo tvorcov komunistického režimu môže ešte dnes niekto uznávať. Zo 4 miliónov vojnových zajatcov sa do ZSSR vrátili 2 milióny. Z toho 15% skončilo automaticky v gulagu. Vraj za dezerciu. Také bolo nariadenie fúzatej beštie, ktorý nechával strieľať vlastných ustupujících vojakov a tým, ktorí by mali padnúť do zajatia radil samovraždu. O gulagoch boli už aj lepšie dokumenty, ale aj tento má svoju hodnotu a informácie. Napríklad, že tábory boli často zakladané tam, kde bola potreba vybudovania osídlenia. Takým príkladom mesta, ktoré "ožilo" ruchom je Novokuznetsk, vtedy nazývaný Stalinsk.

Čistá fikcia, ktorá sa nesmie nazývať životopisom. Gauss aj Humboldt boli skôr karikatúrami svojich skutočných životov. Film stavil na humor a bizár, ale toto nie je to, čo si daní myslitelia zaslúžili, toto nemal byť príbeh Willyho Fogga. Možno nám román a film chceli priniesť matematiku a vedu vo veselom tóne, ale čakal by som obsažnejší a hlavne trocha skutočnejší dej.

Človek sa už len pýta, bolo toto ešte nutné? Tristokrát prepratý jeden názov má ešte niekoho prilákať? Veď už to pomaly vyzeralo ako dielo od Asylum