Lir

Príšerná, nestráviteľná propaganda bez akejkoľvek umeleckej hodnoty. Herci ako sochy vypúšťajúce z úst tie najprázdnejšie čierno-biele frázy.

Nils Holgersson... Chcem tie časy späť...

Kes je nemilosrdný, silný film... Anglicko, 60. roky, drsný život robotníckej vrstvy... Stále sa mi vynárajú najmä dva momenty. Ten, keď sa odstrkovaný a zakríknutý Billy v triede počas vyučovania nechá strhnúť emóciami a fascinujúco vysvetľuje, ako sa stará o svojho sokolovitého dravca... Zrazu sa ocitnete v jeho koži, tie úžasné chvíle prežívate spolu s ním, spolu s ním sa neviete dočkať posledného zvonenia, aby ste sa mohli rozbehnúť za jediným svetlým bodom v tej nekonečne sivej každodennosti... Druhý moment predstavuje scéna, keď sa v rámci školského telocviku odohráva futbalový zápas, v ktorom nejde o nič, ale učiteľ, hráč a rozhodca v jednej osobe ho prežíva ako súboj o titul v Premier League (keď sa zo "spravodlivo" odpískanej penalty nedosiahne gól, neváha ani sekundu a nariadi ju opakovať) - je to úžasne humorná vsuvka, hoci ani tá by takou byť nemala, lebo telocvikár tu ponižuje decká jedna radosť... Tretí pôsobivý moment príde v samotnom závere. A nebude o nič menej realistický. Treba vidieť.