Koža, v ktorej žijem

Po čertech divná záležitost. Antonio jako úchylný chirurg byl fakt cool a asi se mi tu zatím líbil nejvíce ze všeho co jsem s ním viděl... Akorát v případě Roberta Ledgarda měla platit poučka: Místo dvakrát měř, jednou řež - spíše dvakrát vyšetři co se tu noc stalo, než jednou uřízneš... V tomto ohledu mi zápletka lehce připomněla australského Horsemana (2008). Elena Anaya byla skvostná, ale.... jen jako herečka, na filmovou Veru se mi jako na ženu nějak těžko myslelo... ////// Celkově fakt úlet ale řemeslně dokonale zpracován. Asi jako když akademický sochař z kamene vytesá pneumatiku. * * * * (02.10.2012)

Róbert je plastický chirurg, ktorý po tragickej smrti manželky, ktorá uhorela v aute, vynakladá veškerú snahu na vývoj prevratnej ľudskej kože, ktorá bude odolná voči ohňu či vpichu nebezpečného hmyzu. Keď si jedného dňa uvedomí, že napriek bioetike môže zájsť omnoho ďalej, naprosto prepadá svojim predstavám, znovuzrodenia svojej milovanej lásky. Výborný film, ktorý je viac menej drámou, než hororom v pravom slova zmysle. Z pohľadu tohoto žánru je zachovaná akurát dostatočne zvrátená myšlienka, zasadená do silného príbehu, ktorý len sťažka zanechá diváka chladným. Čím viac sa snímok blížil k záveru, tým viac som dúfal v rozuzlenie, ktoré by mi dostatočne ulahodilo. Bohužiaľ, nakoľko sa nejednalo o nič prevratné, dostavilo sa len polovičné uspokojenie. Každopádne, jedná sa o pekný film, slušne natočený, s výborným hereckým obsadením, ktorému sa z tohto pohľadu skrátka nedá nič vytknúť. Bohužiaľ, nedokázal ma natoľko emocionálne zasiahnuť, aby som išiel s hodnotením vyššie - 65%. (28.08.2015)

Výborný atmosferický snímok s mnohými šokujúcimi momentmi a pointou, ktorá vážne stojí za to. Banderas v postave doktora, ktorému je akákoľvek bioetika cudzia vážne prekvapil. Sršala z neho temná elegancia a uhrančivá neciteľnosť, ktorá do celkovej koncepcie filmu krásne zapadla. Možno jeho najlepšia rola a ďalšia španielska perla. 85/100 (13.09.2014)

Po Almodovarovskej dávke filmového španielskeho temperamentu musím vysloviť mierne sklamanie. La Piel que habito je po umeleckej stránke vycipkaný film do posledného detailu - príbeh je predkladaný zaujímavým spôsobom tak, že informácie z minulosti a súčasnosti sa k divákovi dostávajú postupne, čím sa vytvára príjemné napätie. Záujem o postavy a dej sa však nedostaví od úvodu (po pravde mi prišiel dosť nudný), ale až v momente, keď sa začína niečo diať (po 30 minútach). Najsilnejšia je vo filme stránka estetická. Keďže je film hlavne o potrebe fyzickej spokojnosti v neprospech psychickej, chlad, fetiš a abnormná obsesia v telesnú dokonalosť vládla celého filmu. Normálne city sú bokom a netreba ich ani hľadať. Aj keď ide o Almodovara, je to dosť kontroverzný a dráždivý filmový kúsok - za to estetický a umelecky vypiplaný. (30.12.2011)

Námět? Naprosto skvělý! Ovšem je tu jedno velké- ALE. Už jen to, že je to španělský film, nebude tak kvalitní, jako kterýkoliv jiný, herecké výkony a způsob natočení celého snímku není také zrovna úspěšný. Je zde i spoustu nedomyšlených věcí, jako změna mysli a pohlaví, podle mě, může chirurg změnit jen pohlaví, mysl ne. Antonia Banderase moc nemusím, ale zde mě celkem potěšil. Tento film, je točený spíš pro chlapy, už jen proto, že je tam hlavní hrdina/hrdinka zachycován/a velmi často nahá/ý. :D (14.01.2012)