Flego

Príbeh jedného perfektného dňa ( irónia ako vyšitá ) zo života humanitárnych pracovníkov na Balkáne v čase podpisovania mierovej dohody. Že nič nefunguje ako má byť, ani to prímerie, je všeobecne jasné. O to viacej vyznieva byrokracia medzinárodných organizácií v riešení problémov a bezbrehé kupčenie s vodou u miestneho obyvateľstva. Film je natočený parádnym sposobom, technicky dokonalým, hudobne vyšperkovaným. Emócie a bezmocnosť sú na každom kroku a voľba humoru je azda tým najsprávnejším rozhodnutím.

Našťastie sa film nehraje na nič svetoborného, ani mu to primitívny scenár nedovoľuje. Je to len rýchla, občas zábavná jazda perverzného a vulgárneho deda s vnukom, ktorý má pár dní pred svadbou. K tomu sa primiešali drogy, alkohol, pekné dievčatá, zopár bitiek a záverečné rodinné moralizovanie. Proste film, ktorý nezanechá žiadne stopy, len poznanie, že aj vo svojom veku vyzerá Robert De Niro skvele.

Už v jednotke boli niektoré scény nepodareno uletené, ale vcelku si film držal svoju úroveň. Dvojka je už hlúpa a ujačaná komédia bez poriadneho nápadu. Zbytočný film.

Britský príspevok ku gangsterskému filmu, ktorému jednoznačne dominuje dvojrola Toma Hardyho v úlohe dvojčiat.

Mám pocit, že sa mohlo v určitých scénach viacej pritvrdiť, aby bol silnejší emotívny zásah na diváka. Už len preto, že táto látka si zaslúži vačšiu pozornosť. Takto mi paradoxne vyšla napínavá len záverečná štvrťhodina. Napriek tomu ide o silný a dobre natočený snímok.

Už od začiatku je jasné, že pojde o kvalitný vizuál a kvalitnú trikovú prácu. Samotný príbeh je notoricky známy a tvorcovia ho príjemne zabalili do slušného napatia, rýchlych akčných scén ( výborná kamera ), ale aj odľahčeného humoru a silného rodinného aspektu. Oceňujem poctu klasickej animovanej disneyovke pri hudobných motívoch a kúpajúcej scéne medveďa Balúa s Mauglím. Jon Favreau vytvoril veľmi kvalitný rodinný dobrodružný film vhodný pre všetky vekové kategórie. 4+

Vďaka kamere ide o veľmi sugestívny film. Tá vtiahne diváka do pekla vyhladzovacieho tábora, keď skoro dokumentárnym sposobom sleduje plynové komory, spaľovanie vazňov, rozprašovanie popola po kremácii, bezbrehé zabíjanie... Tieto posledné smutné zostatky ľudskosti, ak sa to tak dá vobec nazvať, je v ostrom kontraste s hlavnou postavou, ktorá zachraňuje svojho mŕtveho syna a tvrdohlavo si presadzuje riadny pohreb. Práve tu však tvorcovia narazili na najvačší problém a tým je neprehľadnosť v deji a postavách a vykreslení chaosu v tábore, čomu sa mi nechce veriť.

Pravdou je, že Melvillove spracovanie románu Bielej veľryby má v sebe hlbší dosah, táto "predloha" je príbehovo rozpačitá, lebo mnohé motívy ( konflikt kapitána a prvého dostojníka ) vyšumia do stratena. Napriek tomu sa na film dobre pozerá, obrazovo je dokonalý, kamera si to užíva, samotná kostra príbehu je v poriadku a má potrebné napatie. Príjemná oddychovka.

Tichý outsider, panic, žijúci sám so svojou matkou, šikanovaný kolegami sa dávno zmieril, že ho v živote nič nečaká, len monotónna nuda. Postupne sa však jeho život má šancu zmeniť... Severský filmový príspevok nemá v sebe prílišnú originalitu, podobných filmov sme už mohli vidieť, ale má úžasnú atmosféru, ktorú vyžaruje čistý a dobrý obézny hromotĺk. Je to práve postave Fúsiho v perfektnom vyjadrení Gunnara Jónssona, ktorá suverénnym sposobom ťahá celý projekt. 4+

Depresívne rozprávanie o umieraní. Netradičný sovietsky film vyniká prácou so svetlom, kde hrajú prím azda všetky odtiene bielej a čiernej... Krátka minutáž je na prospech.