Gorehound

Napínavý nárez z dobrým príbehom, pointou, gore, natlakovanou atmosférou s vynikajúcim (nielen)Tobinom Bellom.

V podstate sa tomu nedá nič vytknúť. Geniálny scenár, perfektne zahráte(démonický Ironside a krásna Jennifer O'Neill!), natočené, premyslené od prvej do poslednej minúty, s perfektným záverom. Niektoré efekty sú stále až nechutné, kam sa hrabe CGI. Je to temné, tmavé, psychologicky prepracované, násilné,  mestské, zimné a depresívnym spôsobom veľmi pôsobivé. Niet čo dodať.

Je to príjemná béčková 80s zábava, kdesi medzi slasherom s kvapkou science fiction, s geneticky vytvoreným monštrom namiesto vraha. Počas filmu je monštrum správne schované v tieňoch, vraždy nie sú síce nič extra, ale vcelku úspešne skrývajú svoj rozpočet (vražda v aute mi pripomenula originálny Halloween). Malý rozpočet a technické nedostatky z neho vyplívajúce sú asi najväčšou slabinou filmu. Miestami problémy so zvukom, chaotický strih, občasne nechcene smiešne herectvo. Na druhej strane hudba je super a evokuje zlaté ranné 80s (napríklad Friday the 13th), tá príjemne slasheroidná atmosféra tu je a ja osobne som sa jednoducho bavil.

Väčšina z vás by sa asi pri tomto filme nudila, pretože má veľmi pomalé tempo a vraždy sú offscreen, ale pre mňa má takú neodolateľnú atmosféru zo začiatku 80´s, vrátane typickej hudby, že sa mi jednoducho dosť páčil a rád si ho pustím znovu. Opustené westernové mestečko i príroda okolo proste majú atmosféru, i keď s vlastne nedozviete, prečo sa všetko to nadprirodzeno i vraždenie deje.

Veľmi dobrý sf horor ako zo starých videokazetových čias, kde väčšina rozpočtu šla na vynikajúce gore efekty. Príbeh je skvelý, aj keď veľmi klasický, dva členky skupinky zo Zeme sexy, drží sa to témy a piatu hviezdičku dávam za to, že naozaj z očividne nízkeho rozpočtu vytiahli maximum. Neznámy, skrytý diamantík.

Páčilo sa mi to ešte viac, ako som si pamätal. Svižné, štýlové giallo so všetkými trademarkami, atmosferické, so skvelým zamotaným príbehom, krásne nasnímané, klasickou Ortolaniho hudbou a natočené v prekrásnom Taliansku, s typicky 70s atmosférou. Akurát záver by si zaslúžil byť dlhší a dramatickejší, ale to v mnohých giallos tej doby. Inak nieje veľmi čo vyčítať, práve naopak. Aj snešná presequelovaná a preremakeovaná doba by si zaslúžila reštart giallo peciek.

Veľmi dobrý Deodato, tentokrát kdesi medzi perfektne vykresleným ohrozením zeleným peklom, kvapkou akčného filmu a perfektnými gore scénemi. Štylisticky mi to asi najviac pripomínalo režisérov kulťák Cannibal Holocaust kvôli realistickému a vecnému štýlu, v ktorom je film natočený. Každopádne technické spracovanie je perfektné, zábery džungle dychberúce a napríklad Michael Berryman v úlohe zloducha naozaj neľútostný, tichý a nemilosrdný. Talianska pecka, ktorá nesklame.

Opäť, podobne ako u The Church, človek až žasne, aké psychedelické a originálne scény a nápady, aký osobitý prístup, snová atmosféra a vôbec, očividná tvorivá sloboda dua Argento/ Soavi sa do filmu dostala. Je tu aj zopár scén, kde sa nezaprie talianska hororová gore škola, ale je to hlavne hypnotická atmosféra a kreatívne spracovanie, nápady, o čo tu ide. Krásny les kdesi v Nemecku, farby ako od maestea Argenta, poteší stále krásna Mariangela Giordano v malej úlohe a aj narážka na Lovecrafta, čo som si všimol až ňa nejaké tretie, štvrté pozretie. Napriek tomu si to zasa rád pozriem znova. Pre mňa stále pozerateľná, obľúbená klasika.

Príbehovo to nie je nejaké novum, ale v závere to príjemne prekvapí a absencia happyendu poteší, pretože to v poslednej dobe nie je samozrejmosťou, práve naopak. Celkovo má film pohlcujúcu atmosféru, pomaly, starostlivo budovanú, scares nestavajú len na otrepaných schémach a jumpscares, ale sú skutočne desivé. Aj toho prekliateho CGI je tu minimum a hlavná postava je zvláštnym spôsobom až magnetická. Na dnešnú dobu pozoruhodné dielo, idúce správnym smerom.

Maximálne odľahčené 80´s béčko, s tromi parádnými scream queens VHS éry.