Sekta

Michael Soavi sa u mňa veľmi dobre zapísal dvoma nadprirodzenými snímkami, masakrálnym The Church a uleteným Cemetery Manom. Preto The Sect je veľmi veľkým sklamaním ktorej síce nechýba podmanivá atmosféra typická pre jeho filmy, čo však chýba je skoro úplná absencia nejakých splatter scén a celí film mi prišiel ako jedna veľká kravina. Žeby začiatok konca talianskeho hororu? (29.05.2018)

Soavi, režisér ( Hrôza na javysku, Dellamorte Dellamorte, Svätyňa), natočil ďalší hororový kúsok a pojal to miestami tajuplna, atmosférou a semtam nejakým tým gore efektom. Sem tam to začne nudiť, mohlo by sa to skrátiť o 10 minút ale to, čoho sa dočkáme posledných 30 minút je ukážkových a neprekonateľných, scénka kde stiahnu z tváre zaživa kožu mladej dievčini je vynikajúca a takisto ten podivný záver 80 percent. (08.02.2009)

Opäť, podobne ako u The Church, človek až žasne, aké psychedelické a originálne scény a nápady, aký osobitý prístup, snová atmosféra a vôbec, očividná tvorivá sloboda dua Argento/ Soavi sa do filmu dostala. Je tu aj zopár scén, kde sa nezaprie talianska hororová gore škola, ale je to hlavne hypnotická atmosféra a kreatívne spracovanie, nápady, o čo tu ide. Krásny les kdesi v Nemecku, farby ako od maestea Argenta, poteší stále krásna Mariangela Giordano v malej úlohe a aj narážka na Lovecrafta, čo som si všimol až ňa nejaké tretie, štvrté pozretie. Napriek tomu si to zasa rád pozriem znova. Pre mňa stále pozerateľná, obľúbená klasika. (31.03.2021)

Michele Soavi je určite popredným tvorcom talianskej hororovej školy, o tom niet pochýb. Ale väčšina jeho snímkov pôsobí málo invenčne a využíva to, čo sa naučil u majstrov ( napr. Lucio Fulci ). Aj SEKTA je dejovo a formálne nepôvodný kúsok, má však svoje momenty a možno ho označiť za to lepšie z 90.rokov, kedy italo horor pomaly upadával. (10.03.2016)

Sekta síce nedosahuje úroveň predchádzajúcich režisérových hororov Des na javisku a Svätyňa, už vôbec nie kvality nasledujúceho hororu Dellamorte Dellamore, ale stále je pozerateľným filmom. Scenár nie je vôbec nápaditý, dejovú osnovu preberá z Polanského Rosemary´s baby, inšpiruje sa schémami démonického hororu. Začiatok bol zaujímavý, vytvoril predpoklad pre dobrý horor, ale nestalo sa, film je pridlhý, len tak sa pomaly plantá vo vzťahoch a miestami stráca atmosféru. Napriek tomu sa predsa v istých sekvenciách ukazuje Soaviho filmárske majstrovstvo. Korením sú splatter scény, aj larvy a chrobáky majú svoje čaro, pekné je i voľné asociatívne spájanie obrazov. Napríklad: keď Miriam, budúca satanorodička, zaspí a do nosa jej vlezie chrobák, kamera sníma jeho prienik ako prechod tunelom, dostane sa na pestrofarebnú lúku, kde zase číha iné nebezpečenstvo. To, čo sa postavám sníva sa často aj splní, ale nie do bodky, Soavi vždy niečo nové pridá. (08.08.2012)