Gorehound

Márne premýšľam prečo niektorí tu hodnotiaci hodnotili tak vysoko. Ide z toho len smútok. Unavený, naťahovaný film s otravnou hudbou, Tinti, ktorého si pamätám hlavne ako nerozlučného partnera Laury Gemser hraje dobre, ale veľmi nemá čo. Hviezdička za jeho dcéru a tri jakž takž zvládnuté gore scény(ale videli sme aj OMNOHO lepšie gore), za pomerne atmosferický dom na vidieku. Pointa najskôr nič moc, potom vyslovene zavádzajúco nezmyselná. Fulci sa nemusel obťažovať produkovať, na to, aký bol v 70s/early 80s geniálny režisér, z toho ide len spomínaný smútok. A to talianske horory milujem.

Tak na pol plynu. Pacula pekná, vila, kde sa uchýli tiež, spracovanie v poriadku, ale štylisticky to nie sú režisérovi najlepší Démoni. Gore ani killings nič extra, príbeh O.K., ale staršie a lepšie giallo filmy ho zväčša mali o dosť lepší. Na jedno pozretie.

Trošku to drhne pri nekonečných scénach jedenia špagiet a pozerania amerického futbalu, ale inak je Absurd jednou zo zásadných eurohororových peciek s perfektnou, sadnúcou hudbou, nezabudnuteľným gore, Eastmanom, desivým aj bez masky a jedným z najlepších finále, čo kedy kto v slasheroch nakrútil. A ten historický dom, plný starožitností, kružidlo, netypická final girl, pripútaná na lôžko, úplne posledný záber... Pure gold.

Prekvapivo dobré a seriózne, aj napriek cheesy soundtracku a niekoľkým momentom sa technicky aj zábavne film drží nad priemerom. Pridať ešte trochu v gore department, mohol z toho byť novodobý kult, ale aj tak je to zábavný slasher s tak trochu giallo kostrou a skvelým killerom, nostalgicky evokujúcim Strip nude for your killer.

Wau. Fulci páli zo všetkých zbraní, takmer až dokumentárny štýl striedajú vymazlené zábery v dychberúcom prostredí talianskeho vidieka, autentické správanie poverčivých, primitívnych a nezriedka aj sadistických ľudí pretína napríklad sugestívny herecký výkon Florindy Bolkan. Jej kontroverzná scéna je stále šokujúca a má svoju váhu. Ale aj ostatní hrajú prirodzene, Barbara Bouchet je sexy aj osudom zmietaná, Tomas Milian na tú dobu moderný reportér. O zahraní dedinčanov ani nehovoriac, skoro to pôsobí ako keby ani nehrali. Hudba a atmosféra sa možno takto presne trafí iba raz za život. Príbeh nie je úplne klasické giallo, ale funguje na sto percent a má aj svoj presah. Klasika z najväčších, na ktorej sa stále dajú nachádzať fascinujúce maličkosti a každé pozretie je vychutnávka.

Ani o hviezdičku menej. Často sa stáva, že človek svoje hodnotenie z minulosti prehodnotí, pretože film mu nepripadá tak dobrý, ako si na prvé pozretie myslel. To však pre mňa, v prípade tejto klasiky, neplatí. Ani neviem, po koľkýkrát som film opäť zhliadol a stále som cítil len radosť z pozerania. Zomknutá, hustá atmosféra takmer opusteného ostrova, postupne dávkovaný príbeh, geniálne inovujúci slashery a kombinujúci ich s talianskou školou kanibalských filmov, fantastické a stále dobre vyzerajúce praktické gore, funkčné spracovanie a typická italo hudba, skvelá vo svojej svojskosti. Sebavedomá, po práve legendárna flákota, ktorá sa dá pozrieť kedykoľvek znova.

Triezvejšie druhé pozretie a musím dať hviezdičku dole. Problém je v tom, že sa tu bije americký klišovitý štýl rozprávania a typický argentovský originál. Jumpscares versus originalita a fantastické gore, aj príbeh mi príde akýsi príliš narýchlo spíchnutý, záver trilógie by si rozhodne zaslúžil čosi osobitejšie. A to je problém celého filmu. Miestami pôsobí ako tribute to mister Argento, nie samotný Argento. Na druhej strane sa filmu musím zastať: natočený je stále pomerne elegantne a vynaliezavo, potešia odkazy na Suspiriu aj Phenomenu, gore je až na poslednú scénu praktické a vynaliezavé, ako za starých čias, lokácie Ríma fantastické, aj príbeh má niečo do seba. Len to chcelo trošku viac osobitosti, svojskosti, zdravej a osobitej režisérovej atmosféry a dravosti.

Vynikajúca Naschyho gotika, ktorý sa ani začiatkom 80s nevzdával a držal sa svojho remesla. Perfektný príbeh o vlodlakovi(ako inak), zmŕtvychvstalej Báthoryovej a upírkach(klasické a dokonalé pohybovanie sa vzduchom), v nádherných lokáciach hradu a jeho okolia, ozdobené fantastickou chorálovou hudbou a zopár krvavejšími scénami(ale zasa žiaden gorefest nečakať). Prebúdzanie Báthoryovej je zimomriavkové a pekelne efektívne, ženské osadenstvo nádherne sexy. Aj v súčastnosti potrebujeme viac Naschyov, aby oživili stále rovnakú hororovú scénu.

Videné na youtube v nevalnej kvalite, ktorá ale paradoxne možno ešte posilnila zážitok. Samozrejme, vôbec to nesmiete brať vážne, ale strašne mi to pripomínalo také tie ešte rýchlodabingové pecky, mix Predátora s troškou Robocopa, a už či chtiac, alebo nechtiac, ako to tvorcovia zamýšľali, bavil som sa kráľovsky.

Tak trošku podceňovaný klenot. Prostredie kláštora je perfektné a okamžite zimomriavkové, Bruno čaruje s atmosférou(búrka, mníška "bez tváre", visiace bábiky...), nájde sa aj nejaké to gore, aj keď ho nie je veľa, je pomerne "disturbing" a dobre použité. Vo filme sa stále niečo deje, jedinú výhradu mám k tomu, že niektoré scény na seba tak zvláštne, alebo vôbec nenaväzujú. Beriem sureálnosť a tým pádom väčšiu desivosť a Brunovi sa to tu pomerne darí, ale taká Suspiria to zvládla predsa len elegantnejšie. Film odporúčam pozerať v noci, je veľmi tmavý, cez deň by ste mohli mať problémy rozoznať veľa záberov. Okrem toho stúpne creepy faktor. Niejtoré scény sú trošičku cheesy, ale netýka sa to scén hororových, tie sú na veľmi slušnej úrovni. A príbeh a rozuzlenie je celkom fajn. Toto je to pravé, early 80s provokatívne Taliansko.