Gorehound

Miľník v histórii zombie horroru i horroru všeobecne, ktorý ovplivnil praktický každý zombie film, ktorý prišiel po ňom. Je to film, ku ktorému sa dá vždy vracať a zakaždým zapôsobí trochu inak, nikdy mu však nič nechýba: je tu skvelý príbeh, nesmrteľné gore, charakterizácia postáv, atmosféra a ešte mnoho iného aj s presahom mimo horrorového žánru. A ak ste podobne nostalgicky založený voči európskym horrorom ako ja, hudba od Goblin vám naženie zimomriavky.

Legendárna klasika, ktorá nestratila nič zo svojho dopadu. Lenzi už vtedy nebol žiadny zelenáč a spracovanie je patrične na úrovni, džungľa pôsobí naozaj nebezpečným a zároveň krásnym dojmom. Kanibalské gore scény patria k absolútnej špičke a i dnes sú pre silné žalúdky. Jeden z vrcholov kanibalského horroru.

Krištalicky čistý horror, kde ruka v ruke kráčajú desivá atmosféra, ktorá sa nádherne stupňuje a legendárne gore, na ktoré zaručene nezabudnete. Podfarbený geniálnou hudbou a bezchybným nápaditým spracovaním je to zážitok, ktorý nemá jediného hluchého miesta. Nie je náhoda, že i po toľkých rokoch je ten film rovnako legendárny a z každým pozretím je to stále neopakovateľná záležitosť. Fulci still lives !

Nesmrteľný slasher, patriaci do zlatého fondu žánru. Krásne leto, príroda, camp, legenda o Cropsym, ktorá sa stane skutočnosťou, Saviniho gore efekty a neopakovateľná atmosféra ranných 80´s, spolu s perfektnou hudbou tvoria skvost, na aký sa nezabúda.

Iste, Amato mal na svojho Anthropophgousa oveľa vetší rozpočet, aj viac skúseností ako režisér, ale ak tento film berieme V RÁMCI veľmi nízkorozpočtovej produkcie, u mňa osobne je to špička. Fotogenické prostredie, splatter non plus ultra, slušné spracovanie, i atmosféra - hanbu Amatovej klasike, ktorú aj ja mám veľmi rád, určite nespravil. Pre mňa jeden z najlepších amatérskych splatter filmov.