Gorehound

Tak toto mi pohladilo giallo srdiečko. Krásna hudba, ženy, presvedčivé herecké výkony a dokonca som mal pocit, že Jean Sorel podal jeden zo svojich najlepších hereckých výkonov, ku koncu bol naozaj intenzívny. Niekde v troch štvrtinách je napätie dokonca krásne vyeskalované, twisty zaskočia a ten posledný je naozaj prekvapivý. Naviac sa to celé odohráva vo vile pri mori a má to tu krásnu 70s giallo estetiku, aj keď sa jedná skôr o takzvané giallo Lenziovského typu, kde ide o peniaze, podvody, vzťahy ap. Každopádne sadlo mi to náramne.

Obstojné, solídne giallo, ktorému ešte chýba štipka čohosi, čo by ho dostalo cez železne pevnú solídnosť. Čosi viac zapamätateľné, viac sleazy, štýlovosti, lepšie kills... Na druhej strane záhada identity vraha častokrát strhne, pátranie je vťahujúce, film nenudí a lokácie Ríma a Padovy sú krásne. A hudba alá Goblin poteší srdce každého milovníka gialla.

Film pre skalných a pokročilých, s možno až príliš dlhými softcore scénami, hypnotickou hudbou a pomalou atmosférou, s najvoľnejším z dejov. V podstate je to melancholická a tak trochu zvrhlá love story v krásnom malom prímorskom mestečku, v pekných domoch, ozdobených kvetmi, kde sa väčšinou sexuje v nejakom peknom prostredí za dvojicou(more, hory...). Je tu jedno exploitačné znásilnenie, ale nijak prehnane grafické alebo poburujúce, šokujúce. Dôjde aj na dlhé barové striptizove scény, jeden z Jessových trademarkov. Herečky sú väčšinou pohľadné, čo dojem vylepšuje.  Musí sa to v hlave ulezat a rozložiť, jedná sa opäť o režisérovu "pocitovku", ktorú nie každý náležite docení.