Anderton

Ctihodný občan má skvelý námet, ktorý prekvapí tým, že hlavnou postavou je hrdina s takýmto nečakaným vývojom. Prekvapí ďalej ambivalentnosťou postáv, keď s niečím s nimi súhlasite, aby ste ich na základe nejakej informácie, alebo činu, neskôr odsúdili. Bohužial tu fatálne zlyhal režisér, ktorý tento filozofujúci námet natočil ako čisté akčné tupé béčko. Ako tak to zachraňujú aspoň áčkoví herci v hlavných úlohách. Škoda zbytočne zahodenej šance.

Pri režiséroch, ktorých tvorba mi nezmenila život, cítim tendenciu, že sa mi najviac páčia ich začiatky. Stranger than paradise je v mojich očiach parádna bláznivá komédia. Aj keď ňou doslova nie je a ani nechce byť. Pozerať sa na partiu exemplárnych lúzrov, ktorí sa tvária dôležito a nič nerobia, je pre mňa zdrojom nevyčerpateľnej zábavy. No a ten záver na Floride, to je ako niečo zo Simpsonovcov. VIDENÉ ZNOVA: 7/18: Skutočne ide o jednu z najlepších komédií, aké som kedy videl, nič sa na veci nezmenilo...Jarmuschov suchý humor je unikátny.

Cudzinci vo vlaku hneď na začiatku zaujmú výborne rozohratou zápletkou. Najlepšie je o filme nič nevedieť, pretože na začiatku rozdané karty sľubujú rôzne smery vyvíjania sa situácie. Pristúpia obaja na zvolené pravidlá hry? Začne robiť z nich niekto problémy? Ktorý to bude a prečo? Ako sa z toho dostať? Nič si nečítajte a ponorte sa do príbehu, ktorý je rovnou mierou kriminálny, ako psychologický. Čiže klasicky vynikajúci Hitchcock.

Tak tu máme dva filmy v jednom. Za prvé napínavý, konšpiračný politický triler, kde každý hrá na každú stranu a každý môže byť zradca. Za druhé klasický revenge movie s vráskaveným hrdinom so schopnosťami Ramba a Jasona Bournea, ktorý by ale obom nakopal prdel. Obe dejové línie sa síce pretínajú, ale mohli by bez problémov fungovať samostatne. Pričom je zrejmé, že keď je jedna absolútne seriózna záležitosť a tá druhá čistá akčná rozprávka, tak ako jeden celok to nepôsobí vôbec harmonicky. Každopádne zabaviť sa rozhodne zabavíte, zaokrúhľujem však nižšie. 70%

Ak by to bolo nejaké bezambiciózne béčko s neznámymi hercami, bol by som milosrdnejší. Lenže tu nejde o nič iné, iba vylákať z ľudí peniaze nalákaním ich na tváre Angeliny a Johnnyho, ktorí v tom nie sú ale taktiež bez viny, že sa jedná o blbosť im zo scenára muselo byť jasné. Tvorcovia používajú ani nie tie najprevarenejšie klišé, ale tie najnudnejšie. Mafiáni sú Rusi, pokiaľ šéfa sklame zamestnanec, tak ho pred ostatnými zabije, identity sa prehadzujú ako horúci zemiak. Ono to má byť asi romantický film, ale to jediné romantické sú v ňom Benátky. Toto je ukážka toho, čo nazývam mainstreamovým bezživotným chladným kalkulom a je znepokojujúce, že to väčšina ľudí akceptuje.

Oficiálne odo dneška môj najobľúbenejší Visconti. Absolútne netradičný, množstvo času totiž strávime v súdnej sieni. Film režisér rozelil na dve zhruba rovnako dlhé časti, atmosférou značne odlišné. Na Cudzincovi je myslím najzaujímavejšie vciťovanie sa do charakteru a myslenia hlavnej postavy, premýšľanie nad jeho argumentami a odpoveďami na otázky, ktoré by mali mať zdanlivo jednoduché odpovede. Nedoporučujem si čítať obsadenie, v druhej polovici sa nám predstavia dvaja slávni francúzski herci v menších, ale veľmi dôležitých úlohách. Ak Visconti nebol s filmom úplne spokojný, je to pre mňa takým malým dôkazom, že možno sú niekedy určité zásahy do tvorivej slobody režiséra- autora k prospechu veci.

Príjemná oddychovka na neskorý večer. Problém tkvie v tom, že ide o mix romantiky a krimi thrilleru, kde poriadne nefunguje ani jedna z týchto dvoch línií, za čo osobne viním absolútnu absenciu humoru a možno aj nejakej tej poriadnej akcie. Ale aj bez nej by sa dalo vyťažiť z tohto diela viac. Film obsahuje dva kvázi šokujúce zvraty, ale pochybujem, že sa nájde niekto, koho v priebehu deja nenapadnú ako tie najpravdepodobnejšie varianty. Ja by som ale naopak záver ponechal radšej priamočiary a nič pred tým videné neprevracal hore nohami.

Vďaka niektorým filmom som rád, že žijem aspoň na tom Slovensku. Cudzinka je jedným z tých najsilnejších príkladov. Odohráva sa v komunite, ktorá mi je svojim zmýšlaním maximálne vzdialená, pripomína mi to, čo sme mali na našom území v období stredoveku a ktorej princípy by som nikdy nechcel zažiť na vlastnej koži. Aladag ju ale neodsudzuje, v podstate ukazuje celú rodinu ako obete spoločenských konvencií, pretože žiadna postava nie je prvoplánovo záporná, Umayna rodina prežíva spoločne s ňou muky a trápi sa kvôli nej, pretože ju miluje. Aladag ďalej polemizuje nad tým, čo by sme mali považovať kvôli vlastnej sebazáchove za rodinu, či je to rodič a dieťa, celá pokrvná rodina, alebo celá komunita. Ako scenárista by som záverečné dejstvo, rozuzlenie, nasmeroval odlišným smerom, ale aj tu zvolené dáva zmysel. Možno je úplný záver trochu vykonštruovaný, ale na druhú stranu dáva priestor divákovej fantázii ohľadom toho, aké bude mať následky.

Príjemná romantika, ktorá sa vyvíja skoro po celý čas predvídateľným smerom. Podstatné však je, že skoro. Výsledok: Už nikdy sa nebudem sťažovať na preplnené bratislavské autobusy a naše vnútromestské vzdialenosti. Zoznamovanie na Slovensku je oproti Indii med lízať. Pre Saajana je nádej na vzťah takmer stratená, povedzme že šanca je rovnaká, ako pri mýlke s doručovaním. Využije ju? Bude Cudzí obed tuctovou romantikou? 70%

Pokiaľ si neviete predstaviť film o prírodnej katastrofe bez špeciálnych efektov a monumentálnych scén, tak istý Kimizuka vás presvedčí, že sa to dá natočiť pomerne elegantne. On si dokonca vystačí aj bez jasného príbehu, skutočná udalosť a v tomto prípade ešte veľmi živá je totiž téma, ktorá by mala scenáristické schémy prebiť. Film sleduje zopár dní v dočasnej márnici, zriadenej tesne po katastrofe na identifikáciu a úpravu tiel obetí cunami. Snaží sa ukázať veci tak, ako boli, bez sentimentu sa však nezaobíde. To mi ale nevadilo. Postrádam však väčší emocionálny dopad filmu, a asi je to aj tým, že mŕtve telá sú vo fikčnom filme stále iba naaranžované a tú pravú hrôzu by som pocítil asi iba v dokumente. Ale to je môj osobný postoj, ktorý by som mal možno prehodnotiť :) 70%.