Anderton

Film dvoch odlišných polovíc, pričom som tento prechod, kedy sa v podstate mení pozícia hlavných postáv, nečakal. Taktiež som neočakával ani ďalšie dejové zvraty v druhej polovici a nakoniec som ani nečakal, žeby film mohol skončiť tak, ako skončil. Postupom času sa začne dosť rýchlo skákať v čase, čo nemusí každému vyhovovať a film predsa len začne trpieť miernou skratkovitosťou. Podobne je to aj s naliezaním miest, kde sa majú nachádzať hľadané osoby, nesledujeme nejaké podrobné detektívne pátranie, proste sa ocitneme na mieste a hotovo. Záver je ale vo svojej mlčanlivosti a striedmosti nesmierne silný, až katarzný. Niekto ale možno iba pokrčí ramenami.

Gábor je rozhodne záživnejšie nakrútený, ako Ežo. Je pestrejší čo sa týka striedania exteriérov a interiérov a dramaturgicky lepšie zvládnutý. Samozrejme tú lacnú televíznosť vidno aj vtedy, ak sú v zábere hory a je škoda, že sa látky počas normalizácie nechytila aj Koliba, mohlo vzniknúť plnohodnotné kino. Aj pri tých Záborského preslovoch som už nemal pocit, že je iba prednášané to, čo sa tvorcom nechcelo točiť.

Môžeme tento príbeh brať ako variáciu antickej tragédie, na ktorú odkazuje názov, osobne ma ale viac zaujali kresťanské odkazy a svojim spôsobom mi Zabitie pripomenulo matku!, čo sa nakoniec odráža aj na nejednoznačnom, či skôr drasticky rozdielnom prijatí oboch filmov. Aj tu máme niekedy do očí bijúcu doslovnosť a na druhej strane zase priestor pre mnohé interpretácie. Odkiaľ sa zjavili Martinove schopnosti? To je otázka, ktorá ma na filme dráždila najviac a každý si ju môže vysvetliť po svojom, respektíve ju nemusí riešiť vôbec a brať ju ako súčasť sveta, v ktorom žijú postavy a do ktorého má akúsi unikátnu možnosť na dve hodiny nahliadnuť. Osobne som vychádzal pri mojom čítaní filmu z úvodných, spievaných dvoch slov celého filmu.

Film, ktorý sa svoje posolstvo snaží vtĺcť divákovi do hlavy snáď v každej scéne. Každý človek je agresívny, v súčasnosti dominuje násilie a sex. A presne o to tu ide, na každého dôjde, každý dostane tú svoju chvíľku, kedy sa prejaví ako násilník. Bohužiaľ to postavám nedodáva na ambivalentnosti, ale skôr na vykalkulovanosti prezentácie dôležitej témy. Menej by bolo určite v tomto prípade viac.

Musím priznať, že Creed má schopnosť skutočne chytiť za srdiečko a záverečný zápas je presne to, na čo sme zase nejaký ten rok čakali a vôbec nevadilo, že obaja súperi boli úplne noví. Len si neustále musíme odškrtávať všetky klišé a očakávateľné peripetie, ktoré sa musia na ceste za cieľom nevyhnutne stať. Samozrejme nevyhnutne vo filmovom svete, aby sa mohol predlžovať filmový čas a my sme mali dojem, že hlavná postava si musí najskôr uvedomiť svoje chyby a tak prekážky prekoná. Nakoniec vlizelo klišé aj do Rockyho, doslova, a možno tým chcel Sly naznačiť, že toto už bol skutočný koniec. 70%

Tak na tento film som si vážne už nechcel nikdy spomenúť, ale stalo sa a tak aj spätne som rád, ak mu udelím celú jednu hviezdu za ten dokonalý filmový pôžitok. Našťastie iba v televízii. Ktovie, možno tento film poslúžil ako hlavný inšpiračný zdroj tohtoročnej Múmii.

Klasická televízna inscenácia podľa ďalšej povinnej slovenskej literatúry. Divné rámovanie, zabudnite na klasický pohľad a protipohľad, občas zasvieti do tváre žiara osvetlovacej lampy, obraz sa po desiatkách rokov nejako prapodivne hýbe, divák bude mať pocit, že to sleduje nafetovaný. Čo sa neukáže v obraze, to nám prerozpráva Záborský. Inými slovami nič iné ako ilustrácia literatúry pre potreby výkazu činnosti Slovenskej televízie. 50%

Porovnávať s originálom nebudem, pretože to by sme túto verziu mohli hneď odpísať ako jednoznačne horšiu. Ide o to, či film obstojí sám o sebe no a aj by mohol, ak by neobsahoval niekoľko hneď zrejmých nedostatkov. A problém je hneď v hlavnej postave. Bracey je bohužiaľ necharizmatický a nefotogenický, takže by ste ho po pozretí filmu ani na ulici nespoznali. Nefungujú emócie a napätie medzi postavami, akoby bol PB nejak nasilu stláčaný k dvom hodinám na úkor budovania vzťahov medzi postavami. Pričom Ramirez a Winstone boli dobrými voľbami, si myslím. Film určený vďaka krásnemu vizuálu iba do kina, tam by som bol možno spokojnejší, ale negatívne recenzie ma odradili.

Almodovar a práca s gýčom sú synonymá, ale v Čiernych rúchach, mám pocit, zašiel v tomto smere Španiel možno najďalej. Jeptiška šľahajúca si herák, ďalšia chovajúca tigra, tretia píšuca gýčové romány z kláštora, pričom režisér prostredníctvom svojej postavy hovorí, že práve tie sú najzáživnejšie. Pritom film ani neoplýva nejakou prehnanou farebnosťou, je vizuálne pomerne striedmy, o to viac prekvapia, či skôr šokujú spomínané obrazy. Ženy medzi sebou neustále klábosia, nie je tu ani sekunda ticha, pričom je to prekvapivo tentokrát aj pre nás chlapov veľmi záživné a dokonca aj poučné. Vážne.

Film tak malý, až je malý až príliš. Je obdivuhodné natočiť príbeh, v ktorom nie je schopný nikto z 800 obyvateľov malého mestečka sa zamyslieť nad tým, že nikto nikdy nevidí jeden pár, žijúci v jednom dome, spolu. Napriek tomu sa nad týmto faktom asi každý divák pozastaví. Bill Pullman si tu odohraje myslím že tak dve malé cameá, Josh Lucas asi tri, to Lander mohol kľudne ušetriť a dať tam na ich miesto hocikoho. Zaujímalo by ma, či pomenovanie jednej postavy menom Glenda je vtipným odkazom na Eda Wooda, asi áno.