Anderton

Každá dejová línia tu dosahuje svoj vrchol. Toľko času na druhej strane sme si ešte neužili, tak si ho užívajme. V ruskom väzení konečne príde na očakávaný súboj v "aréne" a srdcervúce stretnutie. No a v laboratóriu sa odohrá masaker z názvu, ale Stranger Things prichádzajú so zásadným a veľmi prekvapivým zvratom. A je to nakrútené úžasne. A zahrané dokonalo.

Už vieme, aký má účel ruská väznica, ale na vyvrcholenie tejto línie si ešte musíme počkať, respektíve najviac sa asi každý teší na jeden očakávaný súboj. Pri hľadaní Eddieho zisťujeme, tak trochu pritiahnuto za vlasy, že na opačnú stranu vedie ešte jedna cesta. Cesta k nej je ale jedna z najpríťažlivejších pasáží novej sezóny. I keď toľko rizika (možnosť utopenia), čo do nej dávajú postavy, je málo uveriteľná. Čaká nás aj zaujímavý cliffhanger, po ktorom asi ťažko nezapnete ihneď ďalšiu časť.

Všetko zachránil záver a ďalšia vražda tajomného antagonistu, ktorý ale už zase tak tajomný po polovičke série nie je. Ale aj tak nemá chybu. Jazerá skrátka majú v americkom horore svoje pevné miesto. Bohužiaľ karate a trápne fóriky jednej skupinky na výlete tu sú ako z iného vesmíru, z ešte temnejšej strany, než je tá temná. Ale dobre, aj Aljaška, aj Kamčatka poskytujú dostatočné množstvo napínavých situácií, ako napríklad nečakané stretnutie v base. No a Eleven, aj napriek protestom, je zase tá stará dobrá Eleven so super schopnosťami.

Podľa môjho názoru zatiaľ najlepšia epizóda celého seriálu. Každá dejová línia šľape naplno, čaká nás zopár prekvapení, cool retrospektíva, návšteva blázninca-väznice ako v Mlčaní jahniat a záver je proste stopercentný Stranger Things. Nemám, možno prvýkrát počas celého seriálu, žiadne výhrady a trochu sa bojím, že štvrtá séria asi už nič lepšie neponúkne.

Jadrom tretej epizódy je otázka, či je Eleven monštrum, alebo záchranca sveta a stojí na tej správnej strane. Otázka bola zrejme aj zodpovedaná a divákovi je aj jasná, ale isté pochybnosti ostávajú. Okrem toho začína lov na Eddieho, policajti a agenti sa činia a prichádzajú na autách s húkačkami a svetlami. A áno, nachádzame sa aj na Kamčatke a na záver prichádzame na Aljašku. V Stranger Things 4 sledujeme veľa paralelných dejových línií, pričom je to podané prehľadne, zábavne a napínavo.

Opäť tu máme chytro využitú paralelnú montáž, ale aj kombináciu humoru a strašenia a vraždenia v štýle záveru prvej epizódy. Ono sa zdá, že každá epizóda bude teraz končiť rovnako, ale snáď také monotónne riešenie Dufferovci nezvolili. Eleven je na škole v pozícii Carrie, namiesto plesu tu ale máme kolieskové korčuľovanie. A ja som jej ranu korčuľou skutočne ocenil. Ako to tak vyzerá, najbližšie sa pozrieme na Kamčatku a na Aljašku.

Naši mladí hrdinovia sú na strednej škole a s tým prichádza aj určitá zmena atmosféry. Pokiaľ neradi trávite filmový/seriálový čas na americkej high school, možno budete trpieť, a keď nemáte radi basket v telocvični, tak detto. Mňa to ale bavilo, rovnako ako aj jedna šikovná paralelná montáž. V závere ale tvorcovia vytasia scény ako z čistokrvného nadprirodzeného hororu a postavy vôbec nešetria. Vystraší to, má to tú správnu atmosféru a chcete vedieť, čo bude ďalej, respektíve ako sa s tragédiou vysporiada okolie.

Seriál, ktorý implicitne poukazuje najmä na psychický stav dnešných amerických teenagerov, respektíve teenagerov vo všeobecnosti, samozrejme nie všetkých, ale predsa... Možnosti podvodov sú v internetovej dobe neobmedzené a je jasné, že aj na poli komunikácie medzi mladými ľuďmi dochádza k mnohým fakeom. Pointou sú dôvody, ako vzhľad (v USA spätý najmä s obezitou), peniaze, či len nedospelosť alebo stupidita. Moderátori sa sem hodia, stretnutia sa zaobídu bez pátosu a prehnaných emócií, je to skrátka urobené vkusne. Asi najväčším problémom je to, že dôvody na podvody sa z pochopiteľných príčin opakujú, tak je seriál trochu monotónny, ale zaujme vždy.

Tie modré čísla mi pripadajú ako zlý vtip a skôr dôkaz o tom, že diváci skrátka od podobného seriálu čakali niečo iné. Dočkali sme sa totiž príbehu, kde vystupujú viac menej ambivalentné postavy a kde je tá správna iba jedna a ten skutočný hajzel tiež iba jeden. Ten zvyšok je skrátka niekde medzi a pokiaľ by mal niekto chuť, tak by sa to pri každej postave dalo určiť aj percentuálne. Medzi scenáristické, avšak nakoniec nie príliš dôležité, nedostatky, zaraďujem to, že sa nikto nesnažil viac krát presvedčiť matku k výpovedi jej syna a to, že na zničenie mobilu bolo veľa príležitostí a neboli využité. Inak perfektné filozofické krimi o otázkach toho, aká je funkcia polície v spoločnosti a čo brať ako prejav rasizmu a čo ešte len ako bezvýznamný vtip. Ale aj ten môže byť povestným hodením snehovej gule pred spustením lavíny.

No a do tretice to najlepšie, všetko perfektne vygradovalo, teda s prihliadnutím k tomu, že si každý pod tým predstavuje. Záver sa totiž uberie v trochu iných koľajách, než by jeden čakal a než by sme si mysleli po toľkých detektívkach a krimi, kde vidíme svinstvá na polícii. Každopádne to asi lepšie byť vymyslené nebolo, ak tvorcovia chceli povedať to, čo nakoniec povedali. Nič nie je čiernobiele, ale príklon k tomu, čo správne v skutočnosti je, tu cítiť.