Anderton

Pre mňa jednoznačne najlepší Bayov film, ale skor pre to, že ma podobné typy príbehov z blízkej budúcnosti bavia. Scenár je solídny, keď chcete trochu premýšlať, tak určite neurazí. Bohužial sa tu vyskytuje niekolko trápnych scén (toaleta v bare), celkovo ale film vyznieva vážnejším dojmom. Nie je to tak dobé ako Minority report a I, robot, ale lepšie ako Paycheck. Akcia je nadpriemerná, z Bayoviek mi najviac sedí. Komerčný prepad (ale iba v Amerike) je velkou záhadou.

Tak trochu sklamanie. Bay nedokázal udržať tempo príbehu, zbytočne ho naťahuje a keď som mal cítiť pred záverečnou akciou mrazenie, bol som už dosť znudený a bolo mi to všetko jedno. Zvrátenosť niekolkých scén nejde vobec dohromady s nulovým a dementným scenárom. V Holywoode by mali zaviesť horný strop minutáže pre podobný typ scenárov. Párkrát som sa ale pobavil a ani Lawrence nie je tak príšerný ako vždy, akcia je omnoho lepšia ako v jednotke, takže mi to na *** stačí.

Armagedon som videl po prvýkrát v kine v originále v zahraničí, keď som mal 19 rokov a vobec som nevedel, že ho natočil nejaký M. Bay. Po predstavení sme sa zhodli, že sú aj horšie filmy, ako napr. Deň nezávislosti. V súčastnosti som zhovievavejší, viem, čo od Baya čakať/nečakať a myslím, že sa mu celkom podarilo v závere zaangažovať aj diváka, ktorý celý film iba krutil hlavou. Po zábere na rodinku v okne nad americkou zástavou sa musím ísť opláchnuť v ladovej vode.

Skala je podla mnohých jeden z najlepších akčných filmov, pre mňa maximálne oddychovka na sobotný večer. More patosu, výbuchy, dobrá akcia, spomalené zábery na mega cool hviezdy, proste typický výsledok spolupráce dvojice Bruckheimer/Bay. Viac mi vyhovuje súčasný štýl akcie typu MI:III. Najväčším kladom filmu je postava Eda Harrisa, čo nie je žiadnym prekvapením.

Na debute M. Baya je vidieť skromný rozpočet a neveľké ambície komerčne uspieť. Akčné scény sú len tak tak pozeratelné, scenár samozrejme žiadny. Príšerný M. Lawrence v hlavnej úlohe, nechápem, ako tento chlap može dostávať hlavné úlohy v komédiách. Film zachraňujú príjemná atmosféra Miami krásna Tea Leoni. Povedzme že na druhý krát vidím niekoľko dôvodov, prečo zvýšiť hodnotenie na tri. Vlastne všetko to, čo som kritizoval, mi pripadalo znesitelnejšie. Psychológia postáv je ale príšerná.

V podstate úplne zbytočný remake, podobne ako King Kong. Spielberg sa snaží občas navodiť retro/scifi atmosféru z pôvodného filmu, čo vôbec nechápem, originál je v súčastnosti úplne smiešny. To napatie pred prvým výstupom trojnožky je super, rovnako ako niekoľko výborných scén ( auto, vlak, rieka, mimozemské besnenie). Komorné Znamenia sú ale zaujímavejšie, hlavne po scenáristickej stránke. Každopádne popri M.R. jediný S. film, ktorý si určite ešte viackrát pozriem. Po čase trochu mením názor, a to aj vďaka tomu, že originálny film sa mi začal páčiť viac. Páčia sa mi Stevenove odkazy na túto klasiku a samozrejme je zdrojom veľkej zábavy ich objavovať. Viď ulica Van Buren, čo bolo vo verzii z roku 1953 meno hlavnej ženskej postavy.

Tak trochu iný Spielberg, ktorého tu najviac pripomína trochu upotená réžia. Film je skôr drámou ako komédiou, viac melancholický ako vtipný. Hanksa zrovna nemusím, tu mi ale pripadá príjemne civilný. Di Caprio a Walken sú ale o dosť zaujímavejší. Škoda, že hravosť úvodných titulkov nevydržala celý film. Rodinné filmy by nemali trvať 141 minút. **** s odretými ušami, nakoniec to Spielberg predsa len dokázal a chytil ma.

Na M.R. nie je vobeč nič zlé, pokial ste nečítali predlohu. Svet P.K.Dicka je PODSTATNE temnejší a nemá takmer nič spoločné so snahou pomerne realisticky stvárniť predstavu sveta o 50 rokov v tomto filme. Anderton je v poviedke postava nejednoznačná, lenže to Cruisovi a ani Spielbergovi príliš nehovorí. Jasnovidci sú opísaní ako hrbaté opice, vo filme vyzerajú ako Samantha Morton. Každopádne scenár je inteligentný a komplikovaný, ostane miesto aj na nejaké to filozofovanie. Asi jediný Spielbergov film, ktorý som videl trikrát a ešte si to zopakujem. Po štvrtom pozretí zvyšujem na *****, už to beriem ako samostatný film a nie ako adaptáciu.

Spielbergove exkurzie do blízkej budúcnosti (A.I,M.R.) mi pripadajú omnoho zaujímavejšie ako jeho vízie stretnutí s mimozemšťanmi. Film má atmosféru, akú som cítil počas čítania Asimovových robotických poviedok. Film má mnoho slabších miest, ale aj niekolko skutočne vynikajúcich (Osment v sklade robotov jeho typu). Záver sa už bohužial nesie v Spielbergovom sentimente, každopádne jeden z mála jeho filmov, ktoré som si pozrel aspoň dvakrát.

Úvodná scéna vylodenia je naozaj úžasná, zároveň je to to jediné, o čom sa v spojitosti s týmto filmom hovorí. Spielberg nie je schopný prekonať sentiment, americkí vojaci sú zase morálne čistí, párkrát je nám naznačené, aké boli nemci, radoví vojaci svine. Tom Hanks znova vo svojej typickej role dokonalého američana. Napriek tomu určite jeden z najlepších vojnových filmov. Môže zato ale viac výprava a herci, ako scenár. Dĺžka pri vojnových filmoch nie je nikdy na škodu, je to popri fantasy a sci-fi asi jediný žáner, kde sa jej nebojím.