Anderton

Veľmi slušný a napínavý detektívny horor z prostredia Amišov. Skutočné napätie prichádza ale až v druhej polovici, dovtedy skôr poznávame prostredie a postavy. Kde je teda chyba? Craven sa na môj vkus, či skôr arachnofóbiu príliš spolieha na pavúkov v kôlni alebo hadov vo vani. Vyzerá to, že má pre týchto domácich maznáčikov slabosť a tu sa s ním zásadne rozchádzam. Postavy sa nechovajú príliš racionálne, ak je možnosť vystúpiť z auta, blondínka ju nevyužije a nemá zmysel sa pýtať prečo. Záver sa vydáva novým smerom a i keď je nám naznačovaný v priebehu deja aj tento variant, mám dojem, že pre takéto riešenie nie je vybudovaný pevný základ v scenári.

Ďalší z béčkových osemdesiatkových nasledovníkov Nočnej mory, ktorým Craven nedokázal nadviazať na jej kvality. Úvodných 40 minút je vcelku slušný urban temný triler, ale s až príliš primitívnym násilníkom a až príliš trpiacim policajtom, ktorému sa udejú snáď všetky tragédie, aké si viete predstaviť. Zatiaľ ale stále relatívne dobre, pretože čo sa začne diať následne, je jeden z najväčších WTF aké boli kedy nakrútené a je jedno, nakoľko chcel byť Craven ultra-meta a vtipný, ono je to aj tak celé na smiech. Je potom otázka, či film vnímať ako guilty pleasure, alebo iba ako extrémne zvláštny nepodarok. Vzhľadom na to, že nič podobné v akomkoľvek zmysle, ako záverečný fight naprieč dimenziami som nikde inde nevidel, tak hodnotím ako hodnotím. Na Shockera skrátka nikdy nezabudnem, len Craven by sa nemal radšej dozvedieť prečo.

Knock at the Cabin bude mať zrejme podobnú kontroverznú odozvu ako Old, aj keď asi o niečo lepšiu kvôli ešte viac klaustrofóbnejšej atmosfére. Tá najviac pripomína zo Shyamalanovej tvorby Signs, či už tou atmosférou, alebo prostredím odľahlého domu na vidieku a rodinky v problémoch. V podstate ide o akési Signs naruby, čo nie je spoiler, pretože aj tak ide o dosť odlišný film. Knock at the Cabin je, ak sa nad ním zamyslíme, dosť cynický a v jadre ide o psychologickú drámu, v ktorej postavy musia neustále prehodnocovať svoj svetonázor, morálny kompas a s niektorými záležitosťami sa budú vysporadúvať do konca života. Ak vám režisérova tvorba posledných rokov, zameraná skôr na netradične podsúvané témy než na zvraty, sedí a stále ste jeho fanúšikom, budete spokojní. Ak ste s ním skončili po treťom filme, vážne nemá zmysel sa púšťať do tejto novinky. Je opäť nad čím premýšľať, len Shyamalan hovorí zase k svojmu tvrdému jadru a väčšinové publikum nech pozerá ľahšie stráviteľné hororíky z výrobných liniek. A áno, zvrat krátko pred koncom je prekvapivý a všetko vďaka nemu budete vidieť v úplne odlišnom svetle.

Kieslowski tentokrát prepája dva diely do jedného fikčného sveta, z čoho sa dá implicitne vyčítať, že celý Dekalóg sa odohráva v jednom svete a vlastne je to aj bez diskusie logické. Diel mi prišiel zatiaľ asi najslabší, čo znamená, že sám o sebe je stále skvelý. Extrémne sympatická postaršia profesorka ukrýva tzv. kostry v skrini, čo znie v slovenčine divne, ale vieme, o čo ide. Dostáva sa po desaťročiach do konfrontácie s osobou, ktorej život výrazne ovplyvnila a niečo z toho samozrejme vyplynie. Na dekalógové reálie sa tu odohrá menej udalostí a vystrieda menej prostredí, až by som povedal, že polhodinka by bola ideálnejšia.

Kieslowski opäť pripravil príbeh, kde riešia postavy dilemy ako v shakespearovských drámach a antických tragédiách. Neukradneš? Ale kto je tu ten skutočný zlodej a dá sa to vôbec určiť? No len veľmi ťažko. Práve pri sedmičke som mal ale pocit, že by som si radšej pozrel celovečernú verziu, i keď opäť platí, že tu nie je nič navyše a je povedané a ukázané všetko. Ale kvôli sile námetu sme opustili tieto postavy proste príliš skoro. Palce som držal skutočnej matke (rovnako silno ako dcérka otcov prst), aby bolo vo veci jasno.

Ako solitér sa ma tretia epizóda skutočne páčila a zaslúži si aj vysoké hodnotenie. Problém je ale celok, keďže už v tretej epizóde tvorcovia dávajú najavo, že toho deja v rukáve príliš nemajú a tak sa veľmi rýchlo musí odbočovať. Táto epizóda by sa hodila do druhej polovice série. No a bohužiaľ je cítiť, že noví herci sú skrátka lepší ako ústredné duo, až by som si radšej pozrel celý seriál z ich uhla pohľadu. Na druhú stranu skoky v čase v ten správny moment pripravili zopár prekvapení. Za mňa teda každou epizódou seriál stúpa, snáď to bude pokračovať v nastavenom trende a celé sa to už konečne aj naplno rozbehne. 70%

Film, ktorého fabula by sa dala rozložiť na niekoľko sezón nejakého dobového seriálu a asi by to bolo aj lepšie, pretože Babylon je príliš skratkovitý, ono ani tie tri hodiny na všetko nestačia. Dokonca aj niektoré skvele urobené montážne sekvencie by sa dali prerozprávať v celej sezóne. Chazelle nakrútil zrejme svoj vysnívaný projekt a niet divu, že niekomu sadne dokonale, inému vôbec a nemusíme vôbec hovoriť o tom, že jeden pravdu má a ten druhý nie. Je Singing in the Rain lepšie? Podľa mňa áno, ale to aj tak môže byť každému jedno. Film ma začal skutočne baviť až keď sa usadil, tie dekadentné večierky ma zase až tak nešokovali, naopak by som si pozrel Margotku v kasíne, keď už sa o tom toľko hovorí a nič z toho nevidíme. Ale to som zase u tom seriáli.

Krátky film o láske v ešte kratšej verzii, ale opäť ako pri Zabíjaní vôbec nemáte pocit, že tu niečo podstatné chýba. To by sme mali asi iba vtedy, ak by sme obe verzie videli tesne po sebe. V realite by následky mladíkovho chovania boli predsa len odlišné, avšak pokiaľ chápeme, čo chcel Kieslowski povedať, tak tento mierny odklon od skutočnosti dokážeme akceptovať. Skrátka tu cítiť ten existencializmus pomaly z každého záberu, slova a výrazu tváre oboch hlavných postáv.

Tu musím s pokorou priznať, že subjektívne hodnotenie nezodpovedá objektívnej kvalite diela, ktoré vyzerá presne tak, ako ho chcel Field nakrútiť a vyčítať mu niečo by nemalo zmysel. Že nemám vzťah (zatiaľ) k vážnej hudbe? Že tak nerozumiem niektorým dialógom vedeným väčšinou dvojicou postáv? Moja chyba, nedá sa nič robiť. Každopádne si Cate za svoj excelentný výkon zaslúži tohtoročného Oscara a neviem si predstaviť, kto iný by ho mohol dostať. Jej postava je nesympatická a sympatická zároveň a táto ambivalencia súvisí aj s tým, že s ňou strávime celú predlhú stopáž. To by mi liezol na nervy asi aj najväčší sympaťák.

Aj skrátená verzia Krátkeho filmu o zabíjaní je veľmi pôsobivá. Je tu skrátka to, čo tu byť musí, a to podrobne sprostredkované obe "zabíjania" a aj to, čo im predchádzalo. Atmosféra je dokonalá, vôbec vás nenapadne, že ide o televízny projekt, ale to vlastne platí o celom Dekalógu. A obaja herci sú vybratí presne, chápeme ich duševnému rozpoloženiu, trápeniu aj dilemám.