jedna_vrana

Jura Baran: „Nezabiješ. Desatero máme stejné. A co kat? Slušný člověk, který jenom dělá svoji práci. Dostane se do nebe?“ Páter Flora: „Špatnému člověku lidská spravedlnost. Ano.“ Jura: „Sám tomu nevěříte.“ Film je postavený na charakterových postavách, od hlavných – v podaní poľských hercov, pokračujúc skvelým Bartoškom v úlohe kňaza, ale silné boli aj zasadnutia dedinských kmeťov, každá vráska na ich tvárach podčiarkovala ťažobu situácie. Ako sa čoskoro ukáže, aj oni majú svoj podiel viny. Napriek tomu sú pripravení „hodiť kameňom“. Lenže hľadajú niekoho, kto by hodil za nich. Ten, ktorý je bez viny, dostane túto úlohu, z ktorej nemôže cúvnuť. Mne osobne tento film nepripadal westernový, najviac mi pripomínal maďarský film „Piata pečať“, aj keď tu nie je kladený taký dôraz na vzájomné dialógy a psychologický rozbor jednotlivých postáv.

„Už som vedel, že ak život zistí, že nemá spôsob, ako ti podraziť nohy, dá ti bicykel bez bŕzd, aby ti zlomil kosti.“ Príbeh je zaujímavý, dojímavý – či už vnímame stranu trpiacich rodičov alebo minulosť novinárky, ktorá prešla svojim osobným peklom. Dokonca aj dôvody, prečo došlo k Amayinmu únosu sú uveriteľné. Hoci konštatujem, že divák nemá šancu odhaliť podľa predošlých indícií, ako a prečo sa to stalo. To nám odhalia až posledné dva diely. (Pozor, asi niečo prezradím.) Neviem, či ako divák viac súdiť náhradnú matku, ktorá koná na základe inštinktu, či skôr jej manžela, ktorý je pre uspokojenie svojej ženy ochotný prekročiť hranice základných ľudských pravidiel. Jednoducho: Dieťa nepokradneš. Hrozné a zároveň trochu plytké.

Štepán: „Já jsem rozvinutý jak německý průmysl, do...“ Áno, veľa, veľa vulgarizmov. A áno, za normálnych okolností by som nedala viac ako tri hviezdičky. Lenže ja som si „sKORO NA mizině“ pozrela až v roku 2023. A musela som sa pocitovo vrátiť do toho šialeného korona – obdobia, keď sme sedeli doma za zatiahnutými žalúziami a čakali, čo nás vlastne čaká. V tom čase by som určite divadlu Mír poslala nejaké peniaze na účet. Takže konštatujem, že hoci to bola trochu prízemná zábava, presne vystihovala toto obdobie. Snáď ho už nezažijeme! Českí chlapci, toto sa vám podarilo.

Mrs. Fisher: „Cassie, posuň sa ďalej, prosím. Kvôli nám všetkým.“ Áno, film je o hlbokej traume, ktorú zažila Cassandra v študentských časoch. A áno, to čo robí, si vieme vysvetliť ako snahu získať dominantné postavenie, aby získala stratený pocit kontroly. Za to ju nemôžeme odsudzovať, lebo spravodlivosť zlyhala. Cassie je zlomená, ale inteligentná a vynaliezavá a svoje vnútorné rany si lieči vlastným spôsobom. Carey Mulligan zahrala skvelo svoju rolu. Tento film vás zároveň nechá hádať, kam sa bude uberať. Mierne cynické, dobré.

Joe: „To mi pripomína niečo, o čom som premýšľal. Ako to, že ľudia nejasajú po každom výstrele ohňostroja? Ohňostroje sú úžasné. Ale všimol som si, že ľudia jasajú pri prvých dvoch alebo troch, ale potom pri štvrtom alebo piatom výstrele zmĺknu a sú ticho, akoby sa pozerali z okna vlaku na ceste za Gigi a Pup-Pupom. A ja som sa zamyslel: Prečo sa to deje? O čom premýšľajú?“ V konečnom dôsledku obohacujúce doku – komediálne dielo. Joea je ťažko niekam zaradiť. Najprv si musíte zvyknúť ako vyzerá a ako rozpráva (bude vám pripadať ako autista, ale neskôr si uvedomíte, že vám začína byť sympatický). Má priateľov, ľudí okolo seba, ktorí ho milujú a dokonca je učiteľom hudby. Príbeh sa odohráva v mestečku Marquette v Michigane a Joe je učiteľ speváckeho školského zboru. Musím priznať, že mi dosť dlho trvalo, kým som si uvedomila, že jeho príbehy nie sú skutočne z jeho života. A áno, Joe vás v skutočnosti nič nové nenaučí. Alebo predsa... Pozerať na svet krajším a vďačnejším pohľadom.

Natočené v štýle severských krimináloch. Prírode vládne sneh a ponurá atmosféra. Jeden z policajtov je do prípadu, ktorý nebol vyriešený pre mnohými rokmi, osobne zaangažovaný. Po rokoch sa prípady začínajú opakovať. Páchateľ je predvídateľný, hoci jeho pohnútky spočiatku nechápeme. Ale film má atmosféru (zastrčená dedinka v kopcoch kdesi v Transylvánii), sympatické herecké výkony a uveriteľný príbeh. Pôsobil však, akoby sa odohrával kedysi v 80-tych rokoch.

Charlie: „Potrebujem vedieť, že som vo svojom živote urobil jedinú správnu vec!“ Rozumiem, prečo tento film väčšinu divákov nadchol. Áno, dokonca v tomto prípade súhlasím aj s ocenením Brendana Frasera za najlepší mužský výkon roku 2022. Kvôli jeho výkonu sa film oplatí pozrieť. Ale film vo mne zanechal rozporuplné pocity, nedokázala som mu uveriť. Všetko, okrem Charliehosa mi zdalo povrchné a ťažiace len z jeho hlavnej postavy, ktorá trpela fyzicky i duševne. A čo si s tým nešťastím vylievajúcim sa z obrazovky počať?

Otec Jan: „Namiesto toho, aby ste na niečo čakali celý život, začnite žiť dnes. Je to neskôr, ako si myslíte.“ Čo vás presvedčí ohodnotiť film plným počtom bodov? U mňa v prípade, že zasiahne moje myšlienky a musím ešte niekoľko dní premýšľať. Dokonca je jedno, o aký žáner filmu ide. Akoby bol napísaný a nafilmovaný pre mňa a pre tú chvíľu. (Stalo sa mi už viackrát, že som svoje pôvodné hodnotenie o niekoľko hviezdičiek zmenila, po rokoch.) Johnny by mohol byť film plný pekných, ale povrchných myšlienok a klišé, jeho príbeh je jednoduchý, dal by sa vyrozprávať niekoľkými vetami. Konštatujem opak, je plný ľudskosti, vrúcnosti, chýb a omylov, boja s vlastným ja. Nič z toho nie je prehnané alebo urážlivé. Otec Kaczkowski žil ako kresťan - išlo mu o lásku, pomoc a odpustenie. O vykúpenie, nie suché moralizovanie.

Povrchne spracovaný dokument! Pozerám veľa dokumentárnych filmov a niekedy narazím na také, pri ktorých si kladiem otázku, či si tvorcovia tému, ktorej sa venujú, podrobne a poctivo naštudovalii. Tento dokumentárny film sa zaoberá "Klubom 27" hudobníkov, ktorí zomreli v mladom veku. Životopis tých piatich spomenutých hudobníkov je chudobný, plochý, neúplný a viackrát sa zdá, že tí, ktorí robia rozhovor, si veci len domýšľajú. Určite sa oplatí pozrieť podrobnejší dokument o každom zvlášť (a nie takýto zovšeobecňujúci pohľad ľudí, ktorí ich ani nepoznali).

„V tejto krajine máme mýtus, že čo je dobré pre Wall Street, je dobré aj pre hlavnú ulicu. To však nikdy nebola pravda.“ Fakty, ktoré nám predkladá tento dokument, sú fakty - a s tými sa dá súhlasiť. Lenže neponúka odpovede a skutočné riešenia. Je len sumárom určitej doby vývoja ľudstva, ktoré čelí len malému presúvaniu zdrojov. Bohatí len zriedkakedy prichádzajú o svoje poklady. Možno je to zámer tvorcov, ale problém bez možného riešenia vyznieva ako výčitka.