kohut

Film nie je ničím iným len akýmsi panoptikom príšer, ťažko to vôbec kvalifikovať ako dokument. Žánrovo je to skôr Youtube playlist. Autor sa rozhodol nič nekomentovať, po ničom nepátrať, nič neanalyzovať, proste len ukazuje rôznych pošukov. Neobsahuje žiadnu snahu o odkrytie, prečo to diváci žerú (okrem MDŽ Smeru) alebo prečo to dotyční performeri robia. Nerieši, ako je to inde či ako to bolo v inej dobe. Nič, len ukazuje pošukov. Viete kto ešte ukazuje rôznych pošukov a nič iné nerobí? Televízne reality show. Áno, tento film nie je o nič lepší ako priemerná stupídna televízna reality show. Rovnako ako reality show sa lacno podsúva vkusu diváka (hoci iného), rovnako ako reality show cieli na prvoplánové pohoršovanie sa. Čiže zaujímavým spôsobom sa autorovi podarilo vytvoriť to, na čo sa asi pokúšal kriticky poukázať. Inteleguáni budú krochkať blahom, že ako nastavuje zrkadlo a neviem čo. Pritom sami sa pri sledovaní tejto glorifikovanej reality show zaraďujú do tupého nekultúrneho stáda. Len je to stádo v inej ohrade.

Niečo takéto som už dávno nevidel. Roztomilé a pritom hlboké. Veselé a miestami horrorové. Trochu od Gaimana, trochu od Miyazakiho. Tažko sa to opisuje, treba to vidieť.

Brutálne spracovaný špinavý thriller o pedofilnom vrahovi nie je pre slabšie povahy. Svojim podaním ide pod kožu podobne ako kedysi legendárny Fincherov film Se7en. Film je ale nakrútený európskejším štýlom: Neberie si servítky pred kameru, zápletky navrstvené cez seba nevysvetľuje ako v škôlke a postavy nie sú hollywoodske šablóny. Tento film treba vidieť práve raz. Jeden raz preto, že je spravený tak dobre. A viackrát ho pozerať nezvládnete, lebo je spravený tak dobre.