Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Horor
  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Thriller

Recenzie (251)

plagát

V zajatí démonov 2 (2016) 

Keď vyšiel The Conjuring, napísal som svoj komentár s obsahom asi dvetisíc slov. Bola to zmes frustrácie, neštylizácie, hnevu a sklamania. Dal som filmu jednu hviezdu, ktorú som o pár dní neskôr zmenil na dve, nakoľko som si prišiel až príliš neobjektívny. Aby som to uviedol hneď v úvode, Jamesa Wana považujem za jedného z najtalentovanejších režisérov v modernom (?) horore. Myslím, že i ten najväčší kritik musí uznať, že Wan je charakteristický vo svojej tvorbe a má rozoznateľný rukopis. Problém s Wanom mám ten, že strieda momenty absolútnej geniality s tými najlacnejšími prvkami nie len hororu, ale i drámy. Úvod sa začal veľmi sľubne a myslím, že išlo o jednu z najnepríjemnejších otváracích scén za poslednú dobu. Ponúknutý vizuál a strih mi sľubovali silný hororový pôžitok, avšak dostalo sa mi tých najnudnejších dvoch hodín. Pripomínam, film som dopozeral o 3:57 ráno úplne sám. Keď vás film nevie ovplyvniť o takomto čase, asi niečo nebude v poriadku. A to nie som frajer snažiaci sa tváriť, aký je drsný. Nemám problém povedať, že Lake Mungo má na svedomí jednú z najhorších nocí v mojom živote. Ďalší problém s Wanom mám ten, že recykluje svoju tvorbu. Je to lenivé a nekreatívne. Mať ten istý koncept bubákov, tie isté ľakačky, prakticky dejové línie na jednej vlne. Ľakačky považujem za integrálnu časť hororových filmov. Mimo pocitu hrôzy, strachu, teroru, ľakačky sú skvelou súčasťou hororových filmov a to platí dvojnásobne, ak ide o film pustený do kín pre mainstream a tradičných kinochodcov. Bohužiaľ tá recyklácia spôsobuje to, že na človeka, ktorý pozná Wana, ľakačky nemajú požadovaný efekt. Obrovskú väčšinu ľakačiek som prešiel s podopretou bradou a jediná, ktorá ma dostala bola v pivničnej scéne.A to je na dvojhodinový film sakra málo, a o to viac, nakoľko The Conjuring 2 neponúka nič iné. Žiadny pocit hrôzy, strachu, ohrozenia. Duch/démon sa len očividne nudí, teleportuje dievčatko, vypína televízor, klope na dvere a hrá sa s hračkárskym hasičským autom. Zoznámenie sa s mŕtvolnou jeptiškou malo náznaky ohrozenia, ale Valak sa rozhodol pre kráčanie v prevtelení tieňa a vystrašení ženy cez obraz. Ak to je démon z ktorého ma mať divák strach, tak s pánom Bohom. Žiadna snaha o sympatizáciu s postavami má na svedomí totálnu letargiu v napätí. Problém s dejom nastáva po príchode super dvojice. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale ten scenár bol deravý ako sviňa a odmietam veriť tomu, že na ňom robili štyria ľudia. Už len samotná premisa Valaka a deduška nemá jediný zmysel, plottwisty nemali centimeter logiky. Ak chceš zabiť decko, lebo ho "chceš".. tak ho zabi, od začiatku máš moc vyšmariť ju oknom. Keď ti vadí pozornosť vymáhačov a iných čudákov, proste nič nerob. Aký zmysel má prilákať slávnych démonológov, keď sa ich hneď po príchode chceš zbaviť? Ak ti išlo o nich, prečo neisť priamo k nim? Však sa motal v ich dome tiež. Ak jediná vec, ktorá ťa vie zničiť je tvoje meno, drž hubu. Odchod vymáhačov trval 30 sekúnd (lebo démon prišiel na to, že presvedčí o hoaxe tým, že nechá dievčatko natočiť ako ničí kuchyňu), lebo pán mal stav prozreteľnosti a spolu so ženskou vo vlaku prišli úplne na všetko vďaka.... spadnutému filmu na ktorom bolo...čo? Keď si vymáhačka duchov s rokmi skúsenosti, máš stretnutie s démonom a niečo začneš čmárať do knihy, je fajn si to prečítať. Ich dcéra hrá nulovú úlohu, doslova.. načo tam je? Musím spomínať ten absolútne trápny koniec vytrhnutý zo slovenskej telenovely? Ja sa ospravedlňujem, ale neviem, čo je Valak, akú hral úlohu, prečo robil to, čo robil, prečo čakal, kde bol? Nechápte to zle, istá tolerancia nelogickosti je výbavou každého, kto sa chystá na ducharinu. Ale spraviť toto, to chce riadne gule. Mimo absolútnej nudy, nehrôzy a gymnastiky stupidity, tento film trpí nevyužitím "paranormálneho/supernaturálneho"... Valak je len akousi nastrčenou bábkou na ktorej je pekný jedine tak kostým spievajúcej sestry a dedko je v konečnom dôsledku zlatúch. Wan má vždy charakteristické masky a tu sa mi výrazný makeup páčil, avšak v niektorých prípadoch ten cartoonish štýl išiel mimo mňa. Pri Crooked manovi som ho chápal, ale pri dedkovi, Valakovi a dievčine už naozaj nie. Aby som len nekritizoval. Strih bol geniálny, cinematografia na vysokej úrovni, herci skvelí, úvod super. Som rád, že sa Wan prestal hrať na Cravena (pri jednotke sa veľmi, ale veľmi snažil) a išiel si svoje. A tu idem na svoj finálny problém. Wan má to šťastie, talent a prostriedky na to posúvať hororový žáner aj v očiach mainstreamu. Mrzí a bolí ma, keď sa šikovný chalan s obrovským talentom rozhodne dojiť kravu, recyklovať samého seba a do sveta vypustiť podpriemerný horor v krásnom obale lebo vie, že mu to ľudia zožerú a potom sa s vtákom v ruke smeje na článkoch, kde Wana označujú za velikána hororu a oslavujú The Conjuring ako vrchol hororu po roku 2000. Je to niečo, čo by ma nemalo srať, ale serie. Wan má na viac. Ale načo, keď stačí málo. Pôvodne bol tento komentár dlhší o 20 riadkov, ale to som zabŕdal do každého detailu. 2 hviezdy. Nie viac, nie menej.

plagát

Nepremožiteľné zlo (2005) 

Od začiatku nepríjemné, strašidelné, mrazivé, hnusné a psychicky vyčerpávajúce. Nebyť ovisnutých ceckov a adobe after effects, dal by som 5 hviezd.

plagát

Nine Dead (2010) 

No ale fuj. Drbnuté dialógy, šibnuté správanie postáv, lacný a nelogický motív vraha, odporný koniec popierajúci logiku. "Oh, nesmú sa vonku dozvedieť o mojich činoch, inak mi zoberú právnickú licenciu.. všetkých zabijem a dám sa na útek pred políciou, to mi umožní vykonávať prax"... dve hviezdy za pedofila, mafiána, zlomenú ruku a Sabrinu.

plagát

Truth or Dare (2012) 

Zábavný počin, ktorý sa na nič nehrá a úprimne ma prekvapil, že sa nevydal teenage slasher šablónou. Škoda tej scenáristickej sračky okolo dôvodu samovraždy, mohlo to zanechať o triedu lepší dojem.

plagát

Zkouška (2009) 

Takéto filmy ja môžem. Síce ako v každom filme na podobnú tému občas ide správanie postáv na nervy a v konečnom dôsledku nič neodôvodňuje vytvorenie zrovna takéhoto výberového konania, ale hej. Je to ten svetlý kúsok z filmov s podobnou tématikou.

plagát

Dovolenkáři (2012) 

Wheatley na vrchole. Príbeh o príliš bizarnom páre snažiacom sa vtlačiť svoju surealitu do skutočného sveta. Síce gore je naozaj pekný, nie je ho tu požehnane, naopak, je veľmi úderný vytvárajúci trhlinu do očakávaní divákov. Navyše ide o veľmi zábavný počin a i napriek Tininej a Chrisovej vražednej povahe sa nedalo robiť nič iné, než im fandiť. Sympaťáci. Koniec úchvatný.

plagát

Zlo nikdy nespí (2016) 

Flanagan je čudný chlapík, akoby k dobrému filmu naozaj potreboval sparing partnera v podobe Jeffa Howarda. Po úspešnom a skvelom Oculuse totiž osamote priniesol nemastný neslaný Hush... a chuť si chcel napraviť s Before I wake.. a celkom sa mu to aj podarilo. Malý chlapec má zvláštnu schopnosť, jeho sny sa stávajú realitou pokým sa nezobudí, problém je ten, že jeho sny navštevuje The Canker Man, čudné mŕtvolne a mimozemsky vyzerajúce stvorenie požierajúce ľudí zaživa. Sranda začne, keď si ho adoptuje rodina a smutná matka zneužije jeho schopnosť na terapiu svojim mŕtvym synom. Viac prezrádzať nejdem, lebo čaro spočíva v závere filmu a tam tkvie aj to, prečo film u mňa stráca body. Osobne mi napätie navyše nechýbalo, bavil pokojný dramatický priebeh snažiaci sa zachytiť pocity matky, čo mi chýbalo bolo širšie rozohranie niektorých vedľajších línií- spolužiačka, spolužiak, ženská zo sociálnych služieb. Sú to absolútne prázdne línie a postavy kvôli ktorým si divák nevie vytvoriť vzťah k sociálnemu životu Codyho, všetko je zošité narýchlo so strihovými skokmi aj o 10 hodín. Twist nastane po tom, čo po jednom incidente zoberú Codyho z rodiny- nedáva to jediný zmysel. Otec sa stratí a polícia v tej chvíli a v tú noc decko zoberie. Nie, tak to naozaj nefunguje, Flanagan s Howardom asi nevedeli prísť na to, ako inak dostať adoptívnu matku do opatrovateľského domu- miesta akejsi katarzie Codyho. Flanagan vymyslel zaujímavý twist s Canker manom, avšak doteraz som nepochopil spojitosť s Codym,- SPOILER- Canker man bola jeho biologická matka, ktorá zomrela na rakovinu, očakával som, že sa vo finálnej scéne zmení na matku, ktorá ochraňuje svoje dieťa a nechce sa ho vzdať, preto požiera adoptívnych rodičov. To, že sa Canker man zmenil na Codyho bolo zrejme nutné zlo, nakoľko k jeho biologickej matke neurobili žiadny úvod. Obetovali twist v závere pre funkčný koncept niektorých scén. END OF SPOILER. Vadil mi aj záver, príliš jednoduchý, patetický a plný pátosu. Očakával som niečo menej ukecane rozprávkové. Ale plus za to, že nikto neožil. V konečnom dôsledku ide o fajn a prekvapivý zábrd do hororu. Nebyť niektorých klišoidných chýb, bol by som spokojnejší. Tri hviezdy musia stačiť.

plagát

Den otců (2011) 

Béčková masakrálna spomienka na éru Grindhousu. Odporná kamera, zlý strih, "amatérski" herci, ale plno krvy, úchylností, prasačín a goru. Bizarnosť strieda absurditu, tie si to vymieňajú s ceckami a incestom. Chýbalo mi len viac očividného humoru.

plagát

The Mind's Eye (2015) 

Ak by to náhodou niekomu nedošlo, ide o homage Cronenbergovi a hlavne filmu Scanners.. a teda že ide o naozaj poriadnu oslavu Cronenberga a rokov osemdesiatych, to ani netreba spomínať. Telekinéza, litre krvi, roztrhané hlavy, telá a poriadne spravená postava zloducha, ktorú ako by ste vystrihli z béčkového osemdesiatkového hororu. Aj keď ide o poctu Cronenbergovi a jeho tvorbe, film si užije absolútne každý, kto sa slobodne nechá poddať do náručia retro hororu plného hercov, ktorí prehrávajú a prehrávajú, až to môže vyvolať úsmev na tvári. Ale o tom to je, o oslave bizarnosti a obdobia, ktorému ako hororoví fanúšikovia môžeme ďakovať a rovnako sa môžeme poďakovať aj Begosovi, lebo to zvládol veľmi dobre.

plagát

47 metrov (2017) 

Funkčný, priamy a pomerne jednoduchý animal horor, ktorý sa s ničím nebabre, nič nenaťahuje a verne simuluje klaustrofobické pocity uviaznutia pod hladinou.