Admirall

Som úprimne rád, že okrem nolanovho Batman begins existuje aj animovaná verzia batmana, ktorá Bruca Wayna ukazuje v jeho počiatkoch a neglorifikuje ho ako nejakého nezničitelného superhrdinu so super schopnosťami, ale ako človeka naplneného bolesťou a spravodlivým hnevom, ktorý ale bez svojich hračiek a opasku by bol stratený. Určite je to jedna z podarenejších filmových animovaných batmanoviek a ak má niekto záujem pozerať batmana chronologicky, mal by začať práve s týmto snímkom. Objavujú sa tu totiž všetky kľúčové postavy (okrem záporákov ako napríklad Joker, Mr. Freeze, Poison Ivy a pod... no mafia a catwoman tu majú svoje miesto) a divák si tak zvykne na mená a vzťahy.

Nic moc.... ako fanusik som si to ale pozrel. Nemam vztah k anime filmom co sa mozno podpisalo pod tento moj znechuteny komentar, lebo mikropribehy spojene do celoveceraku mi ako koncept animovaneho filmu s batmanovskou tematikou nezneju ako uplna kravina, ale vadilo mi tam skoro vsetko... od odlisnych animacii az po scenare jednotlivych mikropribehov... jedine co ma utesovalo cely film je, ze animatori zachovali nahnute horizonty s vysoko kontrastnou animaciou v obraze

*text obsahuje spoiler* Pri pozeraní filmu mi to pripadalo akoby autor adaptácie mal potrebu zakomponovať tam všetko z knihy ale zároveň bol z toho zrazu veľký chaos. Všetko a zároveň nič v scenári mi vytvoril zážitok akéhosi gulášu. Páčila sa mi však postupnosť ako som sa z deja dozvedal mená postáv, veľká škoda však je, že tých postáv tam bolo dosť veľa. Trošku ma mrzí, že naturalistický potenciál, ktorým knihy Emileho Zolu len tak sršia, nebol vo filme využitý. Začalo to krásnou bitkou v práčovni, kde sa teda ten potenciál naplnil, no s postupným vývojom filmu sa naturalistický naratív vytrácal.

popravde uz som videl aj ovela lepsie nakrutene fan-made kratasi na batmanovsku tematiku. Dead end ma teda vobec nenadchol a len s nechapavym pohladom a otvorenou hudbou som kukal kedy sa tam este objavi terminator a hned za tym vin diesel s vetou "need a ride?" aby som ale nebol uplne negativny, joker so svojou frizurou a maskou vyzeral ovela lepsie ako v inych kratkometraznych filmoch, dokonca ma zaujal viac ako Nicholsonov joker...

/pravedpodobne obsahuje spoilery/ Filmy ako ako Samotáři, Jedna ruka netleská, kde sa režisér tohto filmu podieľal na kamere, mi prischli k srdcu viac ako řežijná prvotina Don´t stop. Nezainteresovanému človeku do komunity, ktorá sa objavuje vo filme to možno stačí, ale myslím, že fanúšikovia punku budú očakávať čosi viac. Chýbajú mi atmosféry - napríklad burzy (nespočetne veľa krát spomínané v dokumentoch, rozhovoroch. Vo filme sa objavujú len povrchne). Veľké plus ale je, že aj napriek klišé príbehu film nepôsobil ako väčšina českých alebo slovenských filmov z obdobia 60tych rokov aj vďaka modernejšej strihovej skladbe, napríklad pri oboznamovaní sa s postavami, kde sa autor vždy snažil k menu pripísať zábavnú poznámku alebo pri miešaní čiernobieleho obrazu s farebným, či miešaním archívnych záberov, pravdepodobne z týždenníkov s filmom. Snímok určite osloví skôr mladšiu generáciu. Zaujímavý je aj naratív - akýsi flashback počas náhodného spustenia kazety v aute, trochu dosť ma zamrzel záver, pre mňa by bolo zaujímavejšie, keby sa bubeník dejvid s hlavnou postavou mikim už nestretol, flashback z úvodu by bol údernejší. Čo sa týka kamery, výhrady nemám, tak isto príjemné vybrané prostredia a rekvizity.

Myslím, že milovníci poctivej rockovej hudby, ktorá v tých časoch bola tak populárna, si určite prídu na svoje. Postava Hillyho Kristala bola pre mňa pred pozeraním filmu neznáma a podľa mňa je to fajn pocta vytvoriť niekomu, kto pre rockovú hudbu toľko urobil. Film je hraný, no aj napriek tomu zachováva v sebe prvky reálnosti a v podstate je vystavaný na reálnych základoch - nemal som tým pádom problém s uveriteľnosťou príbehu, čo ale môže byť v tomto prípade aj chybou, nakoľko kolíska punku nie je ani CBGB ani časopis punk spomínaný vo filme, ale ulice Británie. Odhliadnuc od toho, že sa nejedná o dokument sú pre mňa takéto obsahové chyby tolerovateľné. Myslím že tento film má aj napriek tomu výpovednú hodnotu a je vhodný adept na príjemne strávených 100 minút

sklamaný sklamaný sklamaný... alebo skôr nasratý, nasratý, nasratý? dovolím si tvrdiť, že je celkom trúfalosť nakrútiť takýto dokument práve v období, keď thrash metal zažíva "znovuobjavenie" a mnohé kapely sa k nemu vracajú a poslucháči detto a dokonca si viem predstaviť ľudí, ktorý boli v 80tych rokoch teenageri ako im pri večernom pozeraní kmenov na ČT ide jed aj ušami, keď vidia ako ten thrash niekto dovrzal. Je jasné, že takouto hudbou sa človek neuživí, hold nie je to mainstreamová záležitosť, ako v tých 80tych a je fajn ukázať snahu o to, ako sa tí muzikanti snažia hudbou zarobiť, ale toto skôr bolo depresia na balkóne s cigaretou... na druhej strane výber protagonistov nebol vôbec tak dobrý ako pri punku.

Pilotom treba zaujať a to sa tvorcom dokumentárneho seriálu kmeny podarilo práve so subkultúrou punku. Dokument nie je zameraný len na hudbu, ale mimojaviskový život - punk je predsa životný štýl a tak sa k tomu postavili aj tvorcovia.Osobnosti zachytené v tejto epizóde majú diametrálne odlišný názor na svoje fungovanie a prežívanie života. 6* je možno prehnané hodnotenie pre celý projekt kmenov, no pri tejto subkultúre som sa skutočne bavil - veď divák nemá vždy možnosť vidieť letiacu zubnú protézu do objektívu fotoaparáta pri vytváraní spoločnej fotografie :D

Keď som sa dozvedel, že producenti seriálu kmeny majú spraviť aj diel o gothikoch, veľmi som sa potešil. O to väčšie bolo moje sklamanie nakoľko potenciál témy zostal absolútne nevyužitý. Nezaraďujem sa k tejto subkultúre, no niektoré subžánre sú mi sympatické. Z dokumentu som sa ale o ničom takom nedozvedel. Očakával som viac.