kitano

Nechapem, ked ma niekto k dispozici taketo tehnicke moznosti, preco sa ich snazi vyuzit na stvarnenie niecoho takeho fadneho a sterilneho. Preco sa snazit silou mocou o "realisticke" zobrazenie sveta, ktoreho caro sa skryva prave v onej realistickosti(Beowulf & Grendel). Preco tieto moznosti nevyuzit k zobrazeni skutocne fantastickeho sveta, kde by technika bola pouzita na ozivenie niecoho, co skutocne siaha za hranice predstavivosti? A vobec. Zemeckis sa vybral uplne spatnym smerom a cely jeho gaficky "engine" a jeho snaha o realisticke zobrazenie hercov je uplne mimo. A co sa tyka samotneho filmu - ten holt nieje taky zly. Legenda o Beowulfovi (tak aj scenar k tomuto filmu) ma svoje silne stranky a po nezazivnom uvode sa v druhej polovici dockame celkom posobiveho fantasy so spravnym hrdinskym zaverom. No to uz nezmeni nic na celkovom nemastnom&neslanom dojme. Raz veru stacilo. (6/10)

Iked skutocna legenda mala prist az o rok neskor, aj prostredny diel dolarovej trilogie je klasikou zanru, plnou nezabudnutelnych momentov, ktorej sa len skutocne tazko da nieco vycitat. Pri dueloch (hlavne potom ten zaverecny), pri ktorych hra jemna, no zlovestna melodia z vreckovych hodiniek, sa mi stavaju dupkom vsetky chlpy. (10/10)

Krasne spracovany koniec ery tokugawa, co bol vlastne aj koniec obdobia samurajov. Tuto udalost sledujeme na pozadi pribehu vidieckeho samuraja (skvely vykon Kiichi Nakaia), ktory je obrazom praveho samuraja (vernost ceste samuraja a jej poslaniam), no je zobrazeny omnoho ludskejsie a jeho ciny su vyrazne obvplyvnovane aj laskou k rodine (co je v zasade na ceste samuraja az druhorade). Tento typ samuraja mame moznost vidiet aj v dalsich novodobych samurajskych dramach (Twilight samurai), no tu je tento nazvime ho "konflikt povinnosti" umocneny velkostou a vaznostou udalosti (prave spominany koniec tokugawa a zaciatoch vlady imperia) ktore sa v pribehu odohravaju. Samuraji mali na vyber bud sa pridat na stranu imperia, alebo bojovat predom prehrany boj, no zachovat si svoju hrdost a cestu, aj za cenu toho, ze za to, za co by ich pred tym nazivali hrdinnmi, su teraz oznacovani ako rebeli. Aj hlavny hrdina je takymto rebelom. A aj ked zo zaciatku ako skutocny samuraj veru nevyzera, ako sa pribeh pomaly rozvija, dozvedame sa jeho skutocne dovody, motivacie a jeho charakter sa rozvinie do krasy. Ako plynu roky, tak sa meni aj film a tak ako vyzeral samurajsky film v rokoch 60-70 uz vyzerat nikdy nebude. Meni sa film, menia sa aj divaci. Pribehy o ukradnutom zlate nahradzaju melodramaticke prvky. Ale stale je to japonsky film o samurajoch, kde sa bliskaju nabrusene katany, caj nalievaju slicne konkubiny a za chyby sa plati seppuku. Skvely kus. (9/10)

Excelentny "remake" a execlentny spagetti western v jednom. Kurosawov Yojimbo a jeho hrdina Sanjuro boli preneseny s feudalneho japonska na divoky zapad v skvelej a pritom takmer nezmenenej podobe. Prave na tomto priklade sa da najlepsie pozorovat, ako vela maju samurajsky a westernovy film spolocne (samozrejme berieme v uvahu hlavne filmy, ktorych hlavna postava - kowboj/samuraj, je obrazom tzv. vlka samotara). Svojmi kvalitami a jedinecnostou (Eastwood, Morriconeho hudba) sa vsak tento film povisil nad pojem "remake" a stal sa klasikou samou o sebe. Tak, ako je Yojimbo klasikou samurajskou, tak je Pre hrst dolarov klasikou westernovou. A to, ze maju spolocny pribeh a hrdinu je ich vlastnostou, ktora je krasnym prepojenim kinematografii dvoch absolutne odlisnych krajin. Film ako cesta k zblizovani ludi a narodov ! :-) (10/10)

[SPOJLER] Samuraj. Hrdy, tvrdy, mlcanlivy, riadiaci sa neoblomnymi pravidlami, plniaci svoju pracu vzdy na 100%. Tento samuraj mal vsak tu smolu, ze sa nenarodil v stredovekom japonsku, ale v uliciach velkomesta. To ho odsudilo na cestu osameleho vlka. Zostava nepochopeny a od kazdeho si drzi odstup. Domovom je prenho prazdny byt, linky metra a jeho jediny spolocnik je vtacik v klietke. Stale vsak neochvejne nasleduje svoju cestu a ked spravi chybu, vie, ze musi zaplati smrtou. Smrt je vsak tak ci tak cielom jeho cesty. Zomriet ako samuraj.(10/10)

Po nepodarenom Three Kingdoms som si tymto historickym bijakom celkom pekne napravil chut. Vyvazena kombinacia drsnych bitiek, patosu a pribehu o pokrvnom zvazku troch vojvodcov, ktorych dramaticke osudy zamota bezbranna zena. Prave tento prvok - vztah dvoch muzov k jednej zene - robi tento film vinimocnejsim a je tak dejovo a citovo pestrejsi ako mnohe dalsie historicke spektakle, ktore sa casto sutredia len na vojnove tazenia. Hviezdne obsadene ustredne trio troch pokrvnym zvazkom zviazanych hrdinov, na ktorych vztahu je zalozeny cely film, funguje bezchybne. Andy Law je uz dlho Hong Kongskou hereckou spickou, Takeshi Kaneshiro (iked ma menej priestoru ako ostatny) je hlavnym strojcom emotivneho finale a aj Jet Li, ktory proste nikdy nebol a ani nebude charakterovym hercom, svoju rolu mocneho generala hra slusne (svoj herecky vrchol vo filme Danny the dog uz zrejme neprekona). Iked netvrdim ze Warlords na poli historickeho velkofilmu znamena nejaky prelom, je takym kvalitnym, reprezentacnym kuskom. (7.5/10)

Proti prudu rieky, hor sa do praveku! Kusisko nostalgie ma v sebe tento film. Pre kazdeho krpca bol takym splnenym snom, ci mnohych aspon inspiroval k tomu, aby podnikli podobnu vypravu (iked skoncila len niekde v prilahlom lesiku) a vsetko si pritom zapisovali do denniku. Naivnost a naucny charakter tohto dobrodruzstva dnes zrejme vzbudzuje mierny usmev, no stale sa nan pozeram s velkym respektom. A to hlavne koli uzasnym efektom, vdaka ktorym Karel Zeman vsetky ti praveke obludy ozivil. Krasne modely rozpohybovene pomocou stop-motion animacie, takmer "ako zivy" Brontosaurus, a uzasny Stegosaurus v zivotnej velkosti. Ak tento film videl Ray Harryhausen, urcite mal velku radost. (10/10)

Zem nikoho je film/miesto, kde sa koncentruje hlupost, nezmyselnost a krutost vojny v tej najzabavnejsej (no predsa mrazivej) podobe. (9/10)

Heroicky akcnak, nie nepodobny tym od Johna Woo. Iked v omnoho skromnejsej a komornejsej podobe. Gangstersky pribeh na motiv laska k zene versus priatelstvo, trochu privela lacnej romantiky, trochu malo akcnych scen, avsak ustredna dvojka (Chow Yun Fat a Alan Tang) je tak charizmaticka, ze bez problemov utiahne cely film. Bezchybne akcne finale. (6.9/10)

Ako nazov napoveda, ustrednymi postavami su dvaja hrdinovia a zaroven skutocne historicke postavy. Hung Hsi-kwan (Kwan tai chen) - jeden z grandmasterov stylu hung gar a Fong Sai Yuk (Fu Sheng) - cinska to obdoba janosika, ktory vsak namiesto valasky pouziva vejar (obe postavy su hrdinmi mnohych filmov). Zapletka je notoricky znama. Manchuovia znicili shaolinsky chram a par uprchlikov sa rozprchlo do krajiny, snaziac sa kontaktovat dalsich vernych privrzencov shaolinu. aby sa pokusili o znovunastolenie vlady Ming. Chan Cheh vsak vzdy vedel, ako do filmu vlozit spravny dramaticky naboj. Standartny zaciatok, no potom niekolko paradnych dejovych zvratov, buracajuci hrdinsky soundtrack a ja som sa coskoro znova ocitol v "changovskom" opojeni, ked hrdinovia odhodlane obetuju svoje zivoty za svojich priatelov a kruty zaporaci kuju zakerne plany. Suboje su vsadepritomne, kvalitne a nechyba zaverecna hrdinska monsternakladacka, v ktorej sa v nepriatelskych farbach predstavia aj Lau Kar Leung a Lee Hoi San. Mozno nie najlepsi, no stale vynikajuci Chang Cheh. (8.9/10)