Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Horor

Recenzie (3 872)

plagát

Divoké srdce (2020) 

"The Vioelnt Heart" je podľa môjho skromného úsudku veľmi dobre zvládnuté. Nebyť toho, že ku koncu nám začnú súvislosti zapínať a pochopíme pointu a záver filmu trošku skôr než nastane, tak musím dať filmu body za to, že to bolo veľmi dobre vybudované a ku koncu som dokázal zhodnotiť, že chápem vnútorne asi všetkých. Myslím si, že film ma dobre spracovanú story a zaujímavé postavy. A vedú spolu často dialógy, ktoré nám veľmi dobre ukazujú aké majú pocity a čo sa v nich vnútorne odohráva. A musím uznať, že je to zaujímavé a občas aj dosť smutné. Film je silne zameraný na emócie, ktoré sú podľa mňa kvalitne zachytené. A aj vďaka tomu si dokáže film udržať svoju dobrú tvár na konci, keď sa dostaneme k tým momentom, ktoré už môžeme očakávať. Na konci to možno spravili trošku melodramaticky, no nemôžem povedať, že by to bolo zlé. Ústredným plusom je pre mňa vzťah medzi Danielom a Cassie a rovnako aj postava Aarona. A musím povedať, že aj to odhalenie je spracované veľmi dobre. Takže stojí film za pozornosť? Myslím si, že áno. Minimálne za jedno pozretie to určite stojí a nebránil by som sa k filmu ani vrátiť. Som zvedavý čo od Gravitas Ventures uvidím nabudúce. Hodnotenie: B+

plagát

Stráž (2021) 

"Sentinelle" asi nenáročným divákom ako jednoduchý akčný thriller bude stačiť. Je to vo svojom žánri celkom funkčné. Kurylenko nie je najhoršou, Michel Nabokoff ako zloduch má nejakú charizmu a sem-tam máme akčnejšiu momentku, no dokopy as film vysoko naťahuje vo svojich dramatických momentoch a hlavne musí byť Klara neustále zastavovaná svojimi kolegami alebo políciou a podobne. Viem, že to má svoje dôvody, no uberá to akcii filmu, ktorej je vďaka tomu málo a okrem toho nie najlepšie zostrihanou. Miestami je jasné, že v scénkach museli byť strihy, lebo sa dokopy nič nedialo. Kto nepotrebuje veľa, tak si to podľa mňa užije. Nejakú atmosféru to má, postavy nie sú úplne na zahodenie a natočené je to celkom fajn. Ale nečakajte od toho moc. A najmä príbeh je tisíckrát prevarené klišé. Hodnotenie: C+

plagát

The Winter Lake (2020) 

"The Winter Lake" sa síce dá označiť slovom "pozerateľný" a má svoje momentky, ktoré sú celkom dobré, no je to film, ktorému absolútne chýba nejaká lepšia atmosféra. Problém je, že množstvo postáv v tomto filme je absolútne nezaujímavých a navyše nemajú moje sympatie. Možno má Tomova mama na konci dostať nejakú tú lekciu do života a možno ju počas niektorých monológov máme skúšať nejako chápať, no film dokopy toho moc nepovie. Nevieme čo sa stalo v minulosti. Nevieme aký mali život predtým. Nevieme ako to reálne bolo s Tomovým otcom. Nevieme dokopy nič. A máme len pár detailov sprostredkovaných skrz monológy alebo dialógy. A to je zásadný problém. A potom tu máme susedov v podobe otca a dcéry, ktorí majú svoje vlastné tajomstvo. A k tomu len poviem, že nemám rád postavy, ktorých dialógy musia obsahovať vety typu : "You made me do this" alebo "This is on you" aby nejakým spôsobom sami sebe ospravedlnili činy, ktoré je nutné odsúdiť. No pre nich je dôvodom, že oni to nechceli, ale niekto ich k tomu donútil. Blbosť. Tento film svojimi nápadmi a niektorými momentkami mal na ruke "Full House" no z nejakého dôvodu sa rozhodol to odohrať ako keby mal "Dva páry" alebo niečo podobné. Pre mňa vysoko priemerný film so slabou atmosférou a nezaujímavými postavami a zvratmi. Viac-menej zbytočný film. Hodnotenie: C

plagát

Rytieri spravodlivosti (2020) 

Anders Thomas Jensen podľa mňa v "Retfærdighedens ryttere" prekonáva seba samého a prináša jeden z tohtoročných filmových highlightov, ktorý by bola veľmi veľká škoda obísť a nevidieť. V prvom rade je super, že sa scenár drží dostatočne pri zemi, aby nezačal pôsobiť vysoko stupídne. Komediálne momentky si dobre rozumejú s dramatickými momentmi a postavy v tomto filme sú všetky podľa mňa skvelé. Myslím si, že je tu niekoľko vynikajúcich scénok, ktoré ma skutočne dostali a Mads Mikkelsen s Nikolajom Lie Kaasom sú tu tak excelentní, že by som nemal slov na to ich poriadne vychváliť. Je to veľmi zaujímavý film o všetkých "možno" a "čo keby" a vychádza z toho ako absolútny skvost. Niekedy sú veci len zbierka náhod, ktoré sa jednoducho spolu spoja a netreba za tým hľadať žiadny väčší význam. Možno sú niekedy konšpiračné teórie len konšpiračnými teóriami a reálne sú deravé. No niekedy detaily do seba zapadnú a všetko môže tak na nás pôsobiť. Jediné čo vo filme pre mňa chýbalo bol nejaký pocit, že by sa o to čo sa začalo diať zaujímali muži zákona. Lebo očividne to všetkým proste jednoducho prešlo. Ale na druhú stranu by to nebolo prvýkrát, čo sme tu mali takéto filmy. No všetko ostatné je zvládnuté skvele. Postavy sú skvelé, vzťahy sú skvelé, myšlienky sú veľmi dobre spracované, finále je vynikajúce a film určite ostane po dopozeraní dlho v pamäti. Odporúčam všetkým čo majú radi filmy. Hodnotenie: A

plagát

How to Stop a Recurring Dream (2020) 

"How To Stop A Recurring Dream" je film, ktorý úplne nevyťažil zo svojho konceptu. Ale nemôžem povedať, že by to bolo zlyhanie alebo niečo podobné. V momente ako sa trošku do toho príbehu zakusnete a máte možnosť vidieť vzťah medzi Yakirou a Kelly, tak je vám jasné, že niečo tu jednoducho nefunguje tak ako by malo a bol som zvedavý kam to bude smerovať ako to dopadne. A film má niekoľko zaujímavých momentiek a podľa mňa skvele zvládnuté finále. Možno sa nedočkáme odpovedí na všetky otázky, ktoré by sme mali, no na tie najdôležitejšie určite áno. Čo film ale pre mňa robí slabším je postava chlapíka v bielom obleku. Ten mohol byť trošku lepšie využitý a okrem toho na konci sa vôbec nedozvieme ako to s ním dopadlo. No jeho postava tu dokopy film neposúvala správnym smerom. Osobne by som asi bol radšej keby sa sústredíme len naše dve sestry a rodičov. A potom by to bolo zaujímavejšie. A určite bola cesta ako sa dalo túto postavu z filmu vynechať. Na jedno pozretie mi to osobne stačilo, no určite to nemalo ten efekt, aký to mohlo priniesť. Bohužiaľ. Lebo potenciál tu bol. Hodnotenie: B-

plagát

Slaxx (2020) 

"Slaxx" je pre mňa napoly hororové guilty pleasure, napoly sklamanie. Guilty pleasure, lebo som chcel vždy vidieť film o vraždiacom oblečení po tom ako som videl už spomenutú epizódu "Bunda III". A veril som, že to bude dobrá sprostosť, ale bude ma to baviť, lebo si pripomeniem ako si "bunda vyhliadne svoju prvú obeť, zožerie ju a vypľuje jej kosti". Len tu budeme mať namiesto bundy vražedné džínsy. No sklamanie nakoľko film musel neskôr zmeniť tón, aby to svojmu príbehu dalo nejaký význam a mohli sme pochopiť prečo sa džíny rozhodli vraždiť. A tie časti sú už dosť moralizačné a nepridávajú filmu tú dávku zábavy čo som chcel. Takže, keď máme v úvode príbeh o džínsoch, ktoré zhypnotizujú každého kto sa na ne pozrie a má chuť si ich obliecť, smer bol správny. Keď vidíme nohavice tancovať na indickú hudbu, to je super. Keď vidíme ako obžierajú telá, tiež super. Keď nám to začne robiť kázanie o praktikách módnych spoločností, ktoré majú lacnú pracovnú silu, aby mohli robiť drahé oblečenie s 1000 násobným ziskom, tam smer už tak správny nie je. Nechápem ani prečo tu musíme mať zloducha (okrem vraždiacich džínsov). A neviem či na konci to neavizuje, že by sa mohla otvoriť séria týchto filmov. Uvidíme. Možno je budúcnosť pre "Slaxx" otvorená. Film to podľa mňa celkom slušne ustál a bavil ma. No mohol z toho urobiť väčšiu zábavu. Hodnotenie: C+

plagát

Yes Day (2021) 

Najväčším problémom "Yes Day" je ten, že do toho zase majú tvorcovia potrebu dávať tisíckrát prevarenú myšlienku, kde deti musia pochopiť aké to je byť rodičom a prečo majú reálne o ne strach a podobne. Na jednu stranu je to fajn, lebo to dáva istým spôsobom možnosť deťom nejaké veci pochopiť. A je super, že keď to uvidia na vlastnej koži, zmenia pocity. No na druhú stranu nemôžem povedať, že by sa tu stalo niečo skutočne vážne, kde by to mohlo dostať trošku nový rozmer. Ale okey, keby som toto vyňal z rovnice, ako je na tom zvyšok filmu? Úprimne si myslím, že do polovice je film presne to, čo som od neho chcel. Ľahká uvoľnená zábava, kde veci šlapú a má to energiu. Boj o vlajku je pre mňa asi osobný highlight filmu a možno by som povedal, že aj vodička sanitky je veľmi vtipná. No potom sa to práve dostane do tej vážnejšej rodiny a film prestane byť komédiou, no začne do toho dávať tie dramatické prvky. A ako som povedal, myšlienka zlá nie je. Len sme ju videli miliónkrát a veľmi to film spomalí a posunie do inej roviny. Možno s výnimkou súboja a ružovú gorilu. To ma skutočne pobavilo. Hodnotenie: C+

plagát

June, Adrift (2017) 

Pri filmoch ako je "June, Adrift" som zhodnotil, že nie je asi lepšieho filmového žánru ako dramédia. A keď máme dobrú malú americkú indie drámu, o ktorej dokopy asi nikto ani nepočul a dokáže ma veľmi príjemne prekvapiť, o to lepšie. To sa presne stalo tu. Popravde ani neviem čo som od tohto filmu čakal. Dúfal som, že to bude dostatočne vtipné a bude ma to baviť. No úprimne sú tu vtipy, na ktorých som sa skutočne rehotal celú dobu a film vo svojej podstate funguje veľmi dobre. Mám rád takéto filmy, kde sa postavy stretnú, aby niečo spolu podnikli, no nakoniec vlastne zistíme, že je to pre ne akousi cestou k tomu si dať do poriadku vlastný život a vlastné vnútorné rozpoloženie. Lebo keď si to vnútorne rozoberieme, tak naše hrdinky nie sú vo svojom živote veľmi šťastné. Emma sa síce venuje tomu čo ju najviac baví (zvukovému dizajnu), no chcela by to asi robiť pre niekoho iného a možno mať viac peňazí, než na pokrytie účtov. Rachel zase má vnútorne pocit, že je len kamarátka do dobrého počasia a pritom vnútorne má pocit, že je príliš nudná a nezaujímavá a nikto by o ňu ani nezakopol a Barkley má zase veľmi komplikovaný vzťah so svojou rodinou a okrem toho sama nevie čo vlastne od života chce. Takže odísť preč z mesta na dom rodičov Emmy stavať 8 rokov odloženú starú plachetnicu je asi ideálnou výhovorkou pre všetky, aby mohli vypadnúť a niečo podniknúť. A myslím si, že film je správne vtipný, je správne dramatický, vzťahy vo filme sú dobré, postavy uveriteľné a mnohé momentky veľmi funkčné. Jediné čo ma mrzelo je, že v určitom momente príde časť kedy veci začnú byť trošku náročné a okrem toho im začne dochádzať čas a medzi postavami bude vznikať napätie. A hoci to bude mať aj dobré momentky, tak musím povedať, že všetky tie hádky boli asi aj pre mňa trošku frustrujúce. A asi som nechcel, aby naše postavy boli potom také naštvané a deprimované. Ale na druhú stranu nemôžem povedať, že tomu nerozumiem. A možno sme tu nemuseli mať zase blackouty ako prechody medzi scénkami. A hoci ich tu nie je moc, tak bijú samozrejme do očí. Ale inak by som to zhodnotil ako veľmi príjemný a milý film, ktorý mi priniesol skvelú dobrú náladu. A stojí za pozornosť. Hodnotenie: B+

plagát

Supernova (2020) 

Myslím si, že "Supernova" je síce smutný, no súčasne aj veľmi láskavým filmom. A okrem toho Stanley Tucci vie občas povedať nejaký ten dobrý, ktorý ma celkom pobavil. Sam a Tusker sú maximálne prirodzení a jak Tucci tak Firth podávajú absolútne bravúrne herecké výkony. Majú obaja môj úprimný obdiv. Film má skvelý spád, príbeh sa dá jednoducho sledovať, nemá žiadne zbytočné odbočky, postavy sú sympatické a dramatické momentky tu nie sú podľa mňa nikdy prepálené a fungujú veľmi dobre. Nenudil som sa pri sledovaní, dokonca som mal priam pocit, že to skončilo až neuveriteľne rýchlo a pritom sme toho skutočne stihli celkom veľa. Film je síce smutný, ale rozhodne nie je deprimujúci alebo zúfalý. A to je jeho najlepšia stránka. A keď prídu v závere tie silnejšie momentky, fungujú podľa mňa dobre. TIe dialógy im dávajú jasného ducha a nemal som problém im uveriť. Hodnotenie: B+

plagát

Being Dead (2020) 

"Being Dead" je filmom, pri ktorom by som si úprimne prial, aby som si nešťastnou náhodou nezospoiloval koniec. Nakoľko som v jednom momente prehliadol v scénke drobný detail, som sa rozhodol, že sa mi nechce si to vraciať a miesto toho som si otvoril wikipediu. A odtiaľ som sa nedozvedel to čo som chcel, ale to čo som nechcel. Takže moje úvodné odporúčanie bude práve to. Nespoilujte si koniec tak, ako som to urobil sám sebe. Lebo myslím si, že keby som nevedel k čomu na konci dôjde, výsledný efekt mohol byť ešte o niečo silnejší. Podľa mňa John Meyers spracoval skutočne silný film so skvelou témou, ktorý odporúčam všetkým milovníkom silných amerických indie drám. Máme tu reálne dva príbehy, ktoré budeme postupne sledovať. Máme manželov Josepha a Celice, ktorí sa po rokoch rozhodnú vybrať na miesto, kde sa spoznali, aby mohli opäť precitnúť k sebe láskou. A potom je tu mladá Syl, ktorá chce žiť život rebelantky dovtedy, kým sa nerozhodne niečo v živote zmeniť. A postupne pochopíme čo vlastne majú tieto postavy spoločné. Film je podľa mňa vynikajúco natočený. Vyzerá skvele. Je na prvý pohľad smutný, studený a mrazivý, no súčasne je veľmi ľudský a citlivý. A aj pod tvrdým kameňom sa môže ukrývať jemné jadro. A keď pochopíte všetky súvislosti, tak film má podľa mňa veľmi dobrú silu. Už dávno som nemal ani tak potrebu rozoberať názvy filmu ako tu. Myslím si, že kým pri niektorých filmoch ich neriešim, tak inde by som povedal, že sú trošku mimo. Tento film si svoj názov zasluhuje so všetkým. Je to aj realitou, je to aj metaforou. Osobne skutočne odporúčam film vidieť no ísť do toho s čo najmenšou dávkou informácii a vnímať všetko naplno. Veľa sa tu ukrýva v detailoch. Film sa mi úprimne dostal pod kožu. Hodnotenie: B+