Sharles

Prostriedky, ktoré Invalid používa sú pozoruhodné, avšak, keď príbehu chýba dostatočná hĺbka, ktorá by ho hnala vpred a držala divákovu pozornosť, tak používané techniky, postupy a prostriedky pôsobia skôr ako skrášľovanie látky, ktorá sama o sebe nemá silu, aby utiahla celovečerný film. Tento pocit sa vo mne tiahol celou metrážou. Niektoré fóry sú vskutku nápadité, niektoré scény aj na Slovensko veľmi originálne, ale aj napriek tomu film príde vo veľkej časti ako jedna veľká vata. Akoby sme sa snažili z ničoho urobiť niečo. Nemáme o čom hovoriť, tak aspoň to nič pekne zabalíme, vysvietime v pestrých farbách reflektorov, nech si nášho diela každý zaručene všimne, nech naša snaha a pot urobiť z toho prázdna - prázdno príťažlivé nepríde za žiadnych okolností navnivoč. Presne tento pocit, že sa film snaží niečo dokázať, z tohto diela vyžaruje a podľa môjho názoru akoby ho ochudobňuje o potenciál, ktorým sa film mohol ubrať. Ku komike, akokoľvek množstvo ľudí určite pobavila, treba podotknúť, že nie je zrovna najintelektuálnejšou Smejeme sa na margo tém o ktorých je už bezpečné sa smiať. Tvorcovia stavujú na overené. Je to komika na margo rómov – téma silno rezonujúca na Slovensku a komika na margo frustrovaného – téma frustrácie veľmi prítomnej v našej krajine. Dalo by sa povedať, že pokus o pobavenie diváka nebol veľmi odvážny. Mnohé z fórov sú naozaj veľmi jednoduché až primitívne a aj keď cením snahu o rozprávanie komického príbehu, dúfam, že ďalšie pokusy o komiku na veľkom plátne budú už na vyššej úrovni. Že si budeme trebárs robiť srandu z niečoho, na čo je dôležité poukázať. Že budeme humor využívať tak, ako sa má využívať – na vedenie pozornosti, otváranie diskusie, šírenie vedomia – a teda omnoho výsostnejšie použitie než ako ho používa Invalid – na získanie smiechu od diváka. Občas som mal pocit, že autor má akýsi svoj vlastný humor, ktorý si myslí, že príde vtipný celému národu – akoby z neho vyplývala akási domýšľavosť. Pocit, že rozumie tomu, čo musí slovenského diváka rozosmiať. Avšak jeho kultúrny rozhľad sa zdá mierne neaktualizovaný. Kultúra sa pohla – na Rytmusových hláškach typu „kokocinas“ (, ktoré si mimochodom tvorcovia ešte aj vylepili na prednú stranu úplne zbytočného komiksu s čisto marketingovým účelom, ktorý som nedávno zahliadol v Artfóre). Zapájať do filmu raperov pôsobí nielen ako žiadostivosť o pozornosť, ale aj ako trochu geronto-infantilný pokus o prepojenie mladého publika s publikom starším. Tých, ktorým sa zdajú vtipné odveké fóry o cigáňoch a alkoholikoch a frustrácii a typickej slovenskej náture – a potom tých mladých degenerovaných otupenou slovenskou pop-kultúrou, ktorý vyrástli na primitívnych výstrelkoch slovenských raperov, ktorý sa zabávajú na detinských exhibíciách falošnej pýchy zo strany tých, ktorí zbohatli a získali pozornosť národa cez svoje často odsúdeniahodné správanie. Aj toto je rozmer, nad ktorým autori musia pri tvorbe svojho filmu myslieť. Čo reprezentujú ľudia, s ktorými sa rozhodli svoj film asociovať. Je správne angažovať ľudí, ktorí majú negatívny vplyv na rozvoj spoločnosti? Je dobré promovať ľudí, ktorých glorifikácia hlúpych detinských hodnôt vedie deti k potupnému správaniu. Je to od nás zrelé priživovať sa na sláve stratenými deťmi zvolených vzorov? Myslím, že týmto krokom autori ukázali, že im nerobí problém podliezť úroveň pre účely zisku a slávy. Povedal by som to tak, že film pritiahol svoje publikum. Svoje publikum ľudí zaseknutých v istej dobe, ktorým prídu vtipné isté veci, ktorým prídu cool určité spôsoby, avšak ak by sme sa pozreli objektívne na to, či tento projekt vystihol nejaké reálne nálady v krajine, či vniesol do našej krajiny nejakú novú energiu alebo pohľad na nejaké hlboko rezonujúce témy alebo otvoril priestor novým myšlienkam a diskusiám na margo toho, čo prichádza Slovákom aktuálne na um... tak to skôr nie.

Vzorec na to ako diskreditovať osobu, skupinu a ich postoj, hodnoty alebo presvedčenie je naozaj veľmi ľahký. Najprv daný postoj nafúknutá, potom ho v tejto deformovanej forme zosmiešnite a nakoniec presvedčíte publikum o tom, že váš postoj a ironizujúca interpretácia je v skutočnosti názorom väčšiny a ak sa nesmejete s nimi, budeme sa smiať na vás. Tento film je tou najprimitívnejšou ukážkou tejto manipulátorskej techniky či už vedome, alebo z čistého zúfalstva. Tvorcovia použili každú jednu možnú šancu na lacný fór so skrytým zámerom zahanbiť - a teda takýmto padlým špekulatívnym spôsobom sa morálne popýšiť. Som presvedčený o tom,  že si ani neuvedomujú, že film a jeho hlavná postava "Ľuboš" je zvráteným spôsobom vlastne ironizáciou tvorcov samých. Pokrytectvo vyplývajúce z takmer každej jednej scény len ukazuje autorovu nevedomosť a plytký zámer. Už to tu zaznelo a je to pravda, naozaj si usporiadatelia festivaly Cinematik myslia, že takéto úbohé provokatívne výkriky o pozornosť stoja na verejnej kultúrnej scéne za reč? A bol by vôbec prijatý film ironizujúca opačnú stranu argumentu?

Tento film má všetko, čo popisuje kvalitný film. Úžasné charaktery, obrovské emócie, fascinujúcu zápletku, bezchybné herecké výkony, originalitu a pri tom sa zároveň stále drží faktov. Aaron Sorkin opäť nadvihol laťku a predviedol najlepší scenár posledných piatich rokov (!). Skvelo zvolená štruktúra filmu a výber strhujúcich momentov a dialógov v Steveovom živote. Chémia medzi postavami je strašne silná a doplnená je ešte o impozantné dialógy. Danny Boyleov podpis pod film je zjavný aj keď rozhodne mierne skrotený, vôbec tejto téme však neprekáža. Soundtrack výborne zvolený a vizuál nádherný. Každá scéna prešpikovaná do najmenších detailov či už scenáristicky alebo režisérsky. Fassbender, Daniels, Winslet a Stuhlbarg žiaria, Rogen je tiež dobrý. Navyše sa mi veľmi páčili aj všetky tri detské herečky Jobsovej dcéry, čo ma prekvapuje, keďže kvalitných detských hercov skutočne veľa nie je. Vážne ma udivuje prečo všetci neoslavujú tento film, pretože on naozaj nemá chybičku. Tento film je ozajstné majstrovské dielo. O slepej akadémii snáď ani rozprávať netreba... No a čo sa týka ľudí, ktorým sa film nepáči kvôli tomu, že je to "nuda", tí by jednoducho mali mať zakázané hodnotiť na ČSFD. Steve Jobs ma totálne odpálil a stále ešte len vstrebávam, čo som videl. Rozhodne sa oplatí vidieť niekoľko krát, kvôli zachyteniu rôznych detailov. Bezkonkurenčne najlepší film roku 2015.

Miestam geniálne, miestami totálna sračka. Scenár je niekedy až smiešne tupý, no rozhodne sú tu aj veľmi zaujímavé elementy. Soundtrack úžasný, tak ako aj celá záverečná akčná scéna. Pripomínalo mi to Johna Wicka, no toto sa aspoň snažilo vyzerať zmysluplne. Škoda toho záveru, keby nebol tak strašne sprostý, možno by som dal aj 4*.

No až tak mi tento film nesadol. Joel a Jason hrajú dobre, o Rebecce sa to však povedať nedá. Atmosféra je vcelku dobrá, tak ako aj centrálna zápletka. Film podľa mňa však padá na uveriteľnosti. Všetko je to také... filmové. Klišé sa tento film takisto nevyhol a úprimne ich je tu hóójne. Záver prekombinovaný a prehnaný. Nemal som pocit, že by sa niečo takéto mohlo v skutočnosti stať. Film má však aj silnejšie momenty, ako napríklad scéna na parkovisku, ktorá sa mi veľmi páčila.

Proste taká v pohodičke vzťahovka. Občas vtipná, občas dramatická, no najmä uveriteľná. Najväčším plusom filmu je dobrý casting. Každému sadla rola perfektne. A príbeh ani nie je vôbec príliš klíšovitý, ba naopak občas dosť prekvapí originalitou. Postava Timothyho Olyphanta mi bola od začiatku veľmi sympatická a zaujímavá, škoda, že nedostal viac priestoru.

Neviem úplne čo to je, to čo robí tento film tak kúzelným. Je to soundtrack? Je to fakt, že sa film zaoberá útekom z reality? Je to tá silne emotívna scéna v mori? Nie, nie, myslím, že odpoveďou je jednoducho "Danny Boyle". Škoda však, že si film neudrží pútavosť a tie emócie až do konca. Druhá polka je ako úplne iný film a znižuje úroveň majstrovskej prvej polovice.

Jeden z najlepších filmov roku 2015. Padám na riť z originality tohto filmu. Olivia Cooke je neuveriteľná a božská. No a záverečné vyvrcholenie považujem za najemotívnejšiu scénu od Interstellaru (tú pesníčku počúvam stále dookola). Jon Bernthal a Nick Offerman sú skvelým oživením do deja, RJ Cyler objavom roka a Thomas Mann zobrazuje najkomplexnejšieho štundentského "losera" od The Perks of Being a Wallflower (ktorý mi tento film pár krát aj pripomenul). Jediný problém s týmto filmom, ktorý som však schopný odpustiť, je posledných asi 5-10 minút filmu, kedy film popiera svoje popieranie romantických klišé.

Toto bol pre mňa ten typ filmu, pri ktorom zabudnem na všetky nedokonalosti a hodnotím jednoducho len to ako ma film zabával. A veru bola to veľmi záživná šou. Záver som naozaj nečakal, takže ten ma len podporil zvýšiť počet hviezdičiek o jednu viac než by si možno tento film skutočne zaslúžil. Réžia bola v pohode, scenár kreatívny, charaktery nie úplne dobre napísané, ale čert to ber. Herecké výkony ma tiež vcelku pozitívne prekvapili, vyčnieval najmä Edi Gathegi. No a nakoniec musím skonštatovať, že rád vidím Travoltu opäť v dobrom filme.

Johnny je skutočne dobrý, aj keď v tom makeupe vyzerá sotva ako človek. Film je však úplne emotívne prázdny a až na scénu pri stole ani nie moc nápaditý. Má to veľmi podivné tempo a stupňovanie deja. Nemáte s kým súcitiť, keďže všetky postavy sú proste chladnokrvní zmrdi. Niektoré scény zbytočné a rozvláčne. Aspoň, že tie fakty nám to nejako odprednášalo. Veľké sklamanie.