misterz

Zvláštne, ale pritom zaujímavé spojenie filmového umenia s prvkami klasického hororu, prípadne thrilleru. Snímok predstavuje niečo úplne iné ako som u bežného hororového thrilleru zvyknutý. Predovšetkým je to náročná hra tieňov so svetlom, pričom nemôžem zabudnúť ani na perfektnú kameru, ktorá mi v niektorých momentoch doslova vyrážala dych. Niektoré klasické hororové prvky sú tu okýptené, ako keby sa im autori vysmievali, niečo síce naznačili ale už nedotiahli, hm... zvláštne, ale väčšinou to fungovalo. Tu máme krásnu ukážku toho, že aj s pomerne jednoduchým a k záveru i predvídateľným dejom, ale po technickej stránke so sofistikovaným prístupom, je možné film dotiahnuť až na úroveň nadpriemernosti. Hnacím motorom nepríjemnej, kvázi hororovej atmosféry, je až pod kožu lezúca neistota ohľadom identity matky oboch chlapcov (pravda, alebo iba detská fantázia a predstavivosť?) a všadeprítomná ponurá opustenosť, skrátka atmosféru tu vidím na jedničku s hviezdičkou. Na hlavnú otázku síce film neodpovie, ale myslím, že to ani nie je podstatné, výsledný dojem je veľmi pozitívny, príjemné prekvapenie. 80/100

Vitajte v neurotickom svete Woodyho Allena! Najlepšie filmy tohto velikána sú tie, ktoré si sám napíše, zrežíruje a aj zahrá. A tento sa mi z nich zdá zatiaľ najlepší. Podľa mnohých je Annie Hall prelomovým v jeho kariére a ja s nimi súhlasím. Po prvý krát tu totiž začína prevažovať hlboký filozoficko-obsahový rozmer nad komediálnou stránkou. Niečo by sa síce našlo aj v Láske a smrť, tam však niektoré filozofické myšlienky boli zatienené výraznou paródiou ako takou. Prostredníctvom snímku sa tu divák nedozvedá iba o filozofii partnerského vzťahu a možných riešeniach a scenároch partnerských problémov a kríz, ale aj o Allenovi samotnom, o jeho názoroch, svojskej životnej filozofii (pritom tak geniálne trefnej) a v neposlednom rade aj o jeho láske k mestu New York, ktorá sa mimochodom odzrkadľuje vo väčšine jeho filmoch. V týchto smeroch možno Woodyho Allena považovať za najlepšieho scenáristu a režiséra na svete. Vždy sa v téme dokáže trafiť presne tam kde má, pričom s milimetrovou presnosťou dokáže vystihnúť jej podstatu. Geniálne filmové dielo, ktoré by nemalo uniknúť pozornosti žiadneho fanúšika filmu.

Mám taký dojem, že som pozeral Avengers, ktorí vo väčšej miere začali využívať autá. Tak ľahučko sa princípy elementárnej fyziky neporušujú ani v komiksoch, ani nemá význam všetko menovať. Len jeden príklad za všetko. The Rock spadne so sanitkou z mosta na bojový dron, pričom samozrejme nasleduje veľký výbuch a niekoľkometrový pád sanitky na zem. Z nej vylezie The Rock s guľometom akoby sa nechumelilo a zahlási, že je kavaléria (a to mal predtým zlomenú ruku, ktorá sa mu zázračne rýchlo zrástla). No čo už, aspoň humor tu nechýba, možno to aj tak autori mysleli, že absurdnosť protifyzikálnych a preexponovaných akčných scén prevrátia na žart a recesiu. Nech je ako chce, bavil som sa fajn, taká nenáročná pukancová zábava nad ktorou sa nevyplatí premýšľať, len si treba užívať akciu a pokúsiť sa brať snímok ako srandu. Potom to ide. 70/100

W. Allen so svojim typickým humorom dokáže plávať vo vodách vzťahových problémov medzi partnerskými dvojicami ako ryba vo vode. V tomto prípade mi však forma snímku sadla menej, nebola zlá, ale nebavila ma tak ako ostatné Allenove filmy. Možno to bolo tými častými dokumentárnymi vsuvkami, neviem. Ale aj napriek tomu film hodnotím pomerne vysoko, pretože obsah, ten je naozaj brilantný. 75/100

Na oko príjemná žánrovka, divácky atraktívne natočená. Akýmsi spestrením je tu postava rozprávača, postavy, ktorá akoby celý dej "kočírovala". Nedá sa tu uprieť výborný námet, proces starnutia alebo mladnutia vo filme je atraktívna téma, ktorá vždy dokáže pritiahnuť širokú divácku základňu. Naposledy čo si tak spomínam to bol Podivný prípad Benjamina Buttona, mimochodom výborný film. Aj v tomto prípade sa autori s námetom popasovali celkom slušne, len s tým rozdielom, že tu sa nemladne, ale človek ostáva "primrznutý" na určitej vekovej hranici (29 rokov). Podarilo sa tu vypichnúť niekoľko problémov a starostí súvisiacich s týmto fenoménom a výborne ich rozpracovať. Páčila sa mi aj z toho vyplývajúca psychológia hlavnej postavy. Samozrejme odhliadnuc od úvodného pozliepaného pseudovedného zlepenca ohľadom vysvetlenia, prečo hlavná hrdinka prestala starnúť. Škoda toho záveru, tu sa mi žiadalo niečo dramatickejšie a nekompromisnejšie, cukríkový koniec toho veľa z môjho pohľadu pokazil. 70/100

Jeden z najviac podhodnotených a obchádzaných filmov na CSFD. Pritom snímok priam srší originalitou, nevšedným nápadom, takmer dokonalou obsahovou konštrukciou a príjemnou diváckou formou. Žasol som nad prepracovanosťou sveta, kde úroveň frekvencií hrá zásadný význam čo sa šťastia týka. Všetky tie teórie okolo (osud, slobodná vôľa...) a mytológia šťastia ponúkli plastický mnohovrstevný obraz takéhoto vymysleného sveta. Samozrejme, nejde o nič jednoduché, divák sa musí mať sústavne na pozore, pretože stačí malá nepozornosť a niť dejovej súslednosti sa roztrhne. Potom už nie je šanca sa z tej náročnej motanice a obsahovej komplexnosti vymotať, nieto ešte pochopiť záver. Len jedna maličkosť mi tam nezapadla, a síce rok 1760, inak obrovské prekvapenie. Brilantná a komplexná predstava fiktívneho sveta s celou jeho mytológiou a úvahami o šťastí, osude a slobodnej vôli. 85/100 Videné v rámci Season Challenge Tour.

Chémia Pegg-Frost obyčajne funguje na jednotku, v tomto prípade to však vidím len na lepší priemer. Nebavil som sa v takej miere na akú som u tejto dvojky zvyknutý. Pár frkov a podarených hlášok sa tu síce nájde, ale tiež sa tu nájde veľa hluchých miest, ktoré buď vyslovene nudili, alebo mi humor nesadol a nebavil ma. Mám dojem, že najlepšie z toho vyšiel štýlový Paul. 65/100

S láskou, Rosie, alebo starosti s hľadaním tej pravej lásky. Kto by netúžil po tej pravej, však? Na môj vkus sa v scenári vyskytovalo až príliš veľa náhodilých faktorov a až príliš často sa hlavní aktéri míňali. Cieľ bol jasný, cukríkovým záverom dosiahnuť čo najväčší emočný náboj a pretlak citov. Obyčajne to funguje skôr opačne, v tomto prípade však čuduj sa svete mi to nejak extrémne nevadilo. Možno to bolo v samotných protagonistoch (L. Collins by už ale mala vážne premýšľať nad úpravou obočia) a ich vzájomnej príťažlivosti. Ani atmosféra snímku nebola najhoršia, preto slabší nadpriemer.70/100

Súhlasím, našlo by sa tu pár spoločných prvkov s Burtonovou Ospalou dierou, hlavne čo sa prostredia týka a námetom, ktorý v oboch prípadoch tvorí temná legenda s prekliatím. Réžiou, hereckými výkonmi a celkovou ponurou atmosférou sa to ale nedá zrovnávať, tá u Ospalej diery hrala úplne inú ligu. Na druhú stranu, niektoré obsahové a formálne motívy - snové výjavy, obrazová symbolika, náročnejšie skladanie deja z niekoľkých minipríbehových odbočiek.... boli minimálne zaujímavé. 65/100

Splnené želania z detstva môžu byť v dospelosti niekedy aj na obtiaž... Ešte šťastie, že som to pozeral bez detí. Snímok neoplýva práve kultivovaným slovným prejavom, po dlhej dobe však ide o niečo svieže, niečo s nápadom a s vlastným, osobitým humorom. Takto si predstavujem zábavnú fantasy komédiu. Na záver došlo dokonca aj na menší útok na emócie. Určite som dostal viac ako som čakal. 80/100