Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Krátkometrážny
  • Komédia

Recenzie (2 304)

plagát

ReGOREgitated Sacrifice (2008) 

Kým som ešte pri komentári/recenzii prvého filmu z legendárnej "grcajúcej" trilógie Lucifera Valentina, mohol opisovať dej a niektoré zvrátené momenty, pri druhej časti už akosi strácam odvahu. Prvá časť síce bola kontroverzná a zvrátená nad limit, takzvane over the top, ale dvojka je jedno neskutočne bezbožné peklo. Akoby si tvorca po roku pozrel svoj predošlí film a povedal si... "To nebolo dostatočne zlé!!!!" Ide o to, že všetko svinstvo tuto akoby vynásobil na druhú, či dokonca na tretiu. Raz toľko sa tu ubližuje ženám, raz toľko sa tu ponižujú a psychicky týrajú, počet obetí takisto vzrástol o 3násobok, viac sa grcia v oveľa častejších intervaloch v oveľa silnejších prúdoch a robí to oveľa viac protagonistov. Miestami sa mi zdalo to násilie až reálne. Ako napríklad ťahanie za genitálie jednej holky. Nemyslím si, že tie pysky boli umelé. Jeden by z tohoto mohol dostať traumu a mňa to len potvrdzuje v tom, že ľudia sú zlí od prirodzenia. Snímka je opäť poňatá ako surrealistický snový výjav ale je to iné ako v predošlom kúsku, kde sa niektoré prasačiny strácali v poškodenom avantgardnom obraze, tuto sa všetky zverstvá dejú priamo pred kamerou s perfektným osvetlením, kedy je kamera tak blízko, že aj ona dostane niekoľko kvapiek grcky rovno do objektívu. Srbský Film je oprosti tomuto, rozprávka na dobrú noc. Najstrašnejšie na tom všetkom bola záverečná obeť. Na začiatku nám ju v rozhovore tvorca predstaví ako teen porno hviezdu, je hlúpa, škaredá ako noc ako na tele tak aj na tvári ale to čo s ňou mučiteľ spraví, je tak ohavné, že som ju začal doslova ľutovať. Režisér Lucifer Valentine sa skrýva pred verejnosťou ale ja by som sa s vami stavil, že to bol nakoniec on, ktorý mučil tú k*rvu na konci. Proste sa tak vyžíval v dávení, že to nemohol byť nikto iný. Porno dievča bola najprv mučená dvomi ženskými (dvojičkami) ktoré hrali ústredné postavy. Tie jej naťahovali pysky, potom rozrezali brucho a vybrali črevá. Potom sa čvachtali s krvou v jej bruchu. Jej vlastné črevá nastrkali do jej úst a docielili dávenie ešte pred smrťou. Potom nastúpil na pódium Lucifer, vypichol jej oči a odrezal hlavu. Hlavu oskalpoval a ako parochňu na ňu položil chobotnicu. Tú chobotnicu si dal na hlavu nakoniec on sám a len tak na ňu začal grcať. Potom si z jej hlavy spravil pohár a sadol si na trón. Pri tom do toho pohára grcal a zároveň, to čo tam nagrcal aj vypil. Bol to taký symbolický moment, Lucifer nasadol na trón najzvrátenejšieho filmového tvorcu v dejinách kinematografie.

plagát

The Rainbow Thief (1990) 

Ako to tu už niekto načrtol. Je to relatívne najnormálnejší a najprístupnejší film z hľadiska surrealizmu, aký kedy Alejandro Jodorowsky nakrútil. Starý Jodo mi tu prišiel už materiálovo vyčerpaný, Rainbow Thief je rozhodne neporovnateľne slabší film ako jeho predošlé diela. Má to síce zopár dobrých záberov a myšlienok ale tie mi však nevedeli vynahradiť príliš veľa hluchých miest. Celé to bolo také.... Neviem, veľmi uhladené, bez kontroverzie, trocha nudné aj keď si divák uvedomuje, že je to dobré a z istej časti zaujímavé, proste nezáživné. O nejakom ľudskom, psychickom, fyzickom či spoločenskom rozklade tu nepadne ani jedna veta ani jeden postihnutý. Dokonca tu nieje ani takmer žiadny spirituálny prvok. Myslím si, že Jodo spravil dobre, že si dal po tomto kúsku niekoľkoročnú prestávku.

plagát

Mŕtvy muž (1995) 

Jim Jarmusch, režisér, ktorého som donedávna nepoznal a svojim spôsobom ignoroval, ma presvedčil, že je hodný mojej pozornosti. Dead Man je vo svojej podstate nádherná ukážka scenáristicky jednoduchého príbehu ale zároveň absolútne dokonalej ukážky toho, ako sa to má písať a nakoniec natočiť. Už pri prvých rozťahaných scénkach vo vlaku a prvých alternatívno-undergroundových gitarových tónoch, som začal tušiť, že to bude určite niečo výnimočné, na to ja mám čuch, a nemýlil som sa. Ako som už spomínal, ide o jednoduchý príbeh, pozostávajúci asi s tak troch dejových zápletiek, ktorý rozpráva historku jedného účtovníka menom William Blake. Za svoje posledné peniaze precestuje celú Ameriku, pretože na druhej strane mu prisľúbili prácu. Keď tam dôjde, zistí, že jeho miesto je už obsadené. Tak sa fláka po meste a zhodou náhod, sa mu podarí zabiť človeka. Muž ktorý ešte nikdy nestrieľal zo zbrane sa stáva hlavným terčom lovcov odmien, a poriadne ani nevie ako. Na smolu jeho cena neustále stúpa, keďže sa mu vždy nejakou náhodou podarí zastreliť protivníkov a lovcov odmien, ktorý po ňom pátrajú. Snímka je plná skvelých a originálnych charakterov, aj tá najmenšia rola či postava, ktorá sa tam iba mihne, je perfektná a skvelo napísaná. Idiotské cameo Iggiho Popa ma dostalo. Ale čo ma pri tomto najviac chytilo za srdce, je tá neskutočná spirituálna hĺbka, ktorou je táto snímka obdarená. Neskutočne veľa symbolických a naturálnych čŕt spolu s hypnotickou gitarou Neila Younga (úprimne, jeho hudbu som nikdy nemusel) robí z tohoto diela niečo výnimočné. Surrealistických Westernov je pramálo. Sám som videl iba dve a aj s toho bola jedna klasika Alejandra Jodorowského EL TOPO, čo vlastne ani nieje western, iba sa naňho hrá. Dead Man je perfektný film, ltorý zaručene odporúčam.

plagát

Vražedná pole (1984) 

Killing fields je snímka, ktorá patrí do takzvanej vlny Vietnmaských filmov, ktoré začali nakrúcať všemožní, skvelí a kritikou uznávaní režiséri koncom 70´s rokov. Táto vlna skončila začiatkom 90´s rokov. Medzi uznávanými tvorcami patrili napríklad: Stanley Kubrick, Oliver Stone, Brian De Palma či Francis Ford Coppola, a to sú neskutočne veľké mená kinematografie. Ide o snímky, ktoré boli ocenené nejedným Oscarom a ešte inými všemožnými filmovými cenami. Tento jeden konkrétne získal Oscarov troch, takže moje očakávania boli dosť veľké, keďže väčšinu z týchto filmov som už videl a väčšina patrí k tomu najlepšiemu, čo som mal možnosť zatiaľ zhliadnuť, takže som čakal, že ma chladno-realistické zobrazenie bezvýznamného utrpenia ľudí, znova, psychicky, položí na lopatky, avšak, až na pár, momentov sa tak nestalo. Takmer celý dej sa odohráva v Kambodži. Ide o to, že Kambodža ako neutrálna krajina, nijako nezasahovala do vojny, avšak Vietcongovia aj Američania pokračovali v bojoch aj na tomto území, samozrejme tajne, aby sa verejnosť nedozvedela, že väčšina obetí, sú nevinný farmári a roľníci. Takto sa jeden novinár, fotograf a ich Kambodžský kamarát a miestna spojka, rozhodnú, že všetku špinu, ktorá robila USA armáda na území Kambodže, rozšíria do sveta prostredníctvom novinových článkov. Samozrejme sa to armáde nepáči a nastanú konflikty a to aj medzi domácimi. Počas snímky môžeme vidieť silne emotívne scénky trpiacich nevinných ľudí a beznádej ako zo strany USA tak aj zo strany nepriateľov, keďže tieto územia, po čase, obsadia nesmierne agresívny komunisti a zajmú Kambodžského kamaráta hlavných postáv. Neskoršie sledujeme jeho niekoľkoročné utrpenie v pracovnom tábore a výsledný útek z pekla. Je to dobrý film, nemôžem povedať, že nie, ale prehnaná dĺžka, nejasné zobrazenia vnútorných pochodov a málo do hĺbky zapracované charaktery, neboli ingrediencie, ktoré by kvalitný vojnový film mal obsahovať. Nemyslím si, že si to zaslúžilo toľko Oscarov... Poznám aj lepšie protivojnové filmy ktoré nedostali nič.

plagát

Le lunghe notti della Gestapo (1977) 

Predpokladám, že názov asi hovorí za všetko. Ide o takú "erotickejšejšiu" drámu vsadenú do Nemeckej tretej ríše. Je to úplne štandardný zástupca opĺzleho subžánru menom NAZISPLOITATION. Natáčal sa prevažne v 70´s rokoch v Taliansku, jedná sa o úplný trash vyvrhnutý s toho najzatuchlejšieho koša kinematografie. Natočilo sa približne 40 filmov, potom ho cenzúrovali, vo Veľkej Británií, úplne zakázali. Tvorcovia boli väčšinou brakoví režiséri hororov, ktorý si odskočili nakrútiť nejaký film, ktorý svojou kontroverznosťou šokuje trocha viac ako bežný horror. Netreba v tom hľadať nejaké Vzývanie ideológií, či niečo podobné, išlo vyslovene o to šokovať diváka ale väčšinou, aj v mojom prípade, to odradí diváka, svojou nekvalitou. Videl som cca polovicu týchto filmov (nieje sa teda čím chváliť) takže väčšinou viem, čo ma v týchto prasačinách čaká. The red nights of the Gestapo, patrí medzi taký priemer v mojom nazi rebríčku. Je to lacnejšie ale nie ultra lacné ako väčšina týchto snímiek. Celkom podarená kamera a širokouhlý obraz tomuto dávajú istý šmrnc. Píše sa rok 1941 a v Nacistickom Nemecku sa začína búrlivo riešiť útek Rudolfa Hessa, chcel sa dohodnúť s Anglickom ale Hitlerovi sa to moc nepozdávalo. Jedn dôstojník SS tiež nechce aby Nemci nebojovali sami proti celému svetu a tak sa rozhodne, že postaví elitný tým prostitútok aby y pohlavárov SS doslova vy*ukali informácie. Navštívi psychiatriu a y nej zoberie nymfomanky. sadistky, masochistky, fetišistky a podobné drsné ženy ale vo svojej podstate nádherné Blonďaté árijčanky. Dokonca si nájde aj jedno malé dievča aby bola ukojená každá úchylka (pedofília). Snímka má neskutočne veľa zvrátených scénok. Sexuálne deviácie sú v každých 5 minútach ale po historickej stránke to má na tento opĺzli žáner celkom dobre vychytané historické momenty. Žiadna sláva, ale celkom ma to pobavilo ale videl som už aj lepšie ako napríklad: Ilsa, She Wolf of the SS (1975), Salon Kitty (1976), The Night Porter (1974) Nazi Love Camp 27 (1977) She Devils of the SS (1973) a Liebes Lager (1976)

plagát

Monty Python a Svätý Grál (1975) 

Takto suchý, Britský humor, vyprahnutejší ako kýbeľ piesku, určite nesadne každému, po pravde, ani ja ho dvakrát nezbožňujem, ale túto bandu absurdných týpkov môžem. Je však pravda, že pri sledovaní Holy Grail som sa nevedel zbaviť pocitu, ktorý mi stále vŕtal v hlave a hovoril mi, že keby sa tento film nenatočil vtedy, ale teraz, samotné čaro tých vtipov by sa určite stratilo a kritika by ho zniesla, tak nízko ako by sa len dalo. Dneska sú už tieto gagy neoriginálne a, dúfam. že to nikoho neurazí, v pohode by si našli miesto v nejakej Slovenskej komerčnej televízií, v nejakej trápnej vtipnej šou, ktorá je priamo naviazaná na paródie. To už je iba môj názor ale hej, vtipy v Holy Grail fungujú. Zasmial som sa na jednoduchej a prostej absurdite. Tvorcovia dokázali z jednoduchého rozhovoru, ktorý nebol v jadre nič iné, iba omáčka, vyvodiť tak debilnú diskusiu bez zmyslu, ako scénka o lastovičkách. že som sa chytal za hlavu, a hovoril si, ako mohli vymyslieť takto hlúpu scénku o ničom ale zároveň tak vtipnú až som sa zasmial. To museli fičať na iných drogách, to by som si s nimi písanie scenára užil viac ako hocičo iné, to mi verte. Nikdy som si to predtým neuvedomil až teraz po X rokoch, som si všimol meno jedného z režisérov a scenáristov, a to meno ma príjemne prekvapilo. A tým,nieje nikto iný ako Terry Gilliam. Režisér ktorý nakrútil také skvosty ako Strach a hnus v Las Vegas alebo 12 opíc, sú to filmy nesmierne vtipné ale rovnako aj bizarné a umelecky perfekcionistické, presne ako Monty Python až na ten perfekcionizmus, predsa to bola troška lacnejšie ale z možnosťami, ktoré mali, dokonalé. Celkom ma na tomto bavilo aj to neustále jemné zabŕdanie do našej cirkevnej menšiny. Bolo tu toho viac. bolo to opatrné ale o to viac vtipnejšie, kedže sa mi nezdalo, že to bol ich priamy cieľ, rozbesniť cirkev, ale aj tak sa im to podarilo. Spokojnosť ale nemyslím si, že mladšie generácie 1x to nejako zaujme.

plagát

Láska (2012) 

Kritikou, a aj mnou, uznávaný kontroverzný režisér Michael Haneke, ktorý sa vo svojich filmoch zaoberá hlavne ľudskou psychikou, má u mňa veľmi kolísavú tendenciu. Kým niektoré jeho filmy považujem za absolútny kult, keďže dokážu diváka psychicky rozložiť a jeho myseľ pretaviť do neforemnej kaše. Filmy ako napríklad Benny's Video (1992), Piano Teacher (2001) alebo Funny Games USA (2007) by som odporučil každému psychológovi. Ide o perfektné ponorenie sa, do zvrátenej ľudskej mysle, zobrazené chladne bez emócií. Avšak niektoré, kritikou vychvaľované, snímky ako Siedmy kontinent (1989) 71 fragmentov chronológie náhody (1994) alebo Zámok (1997) boli až tak komorné a akademicky poeticky rozťahané, že sa na to vo svojej podstate, veľmi ťažko dá pozerať zo sústredením............. Láska, je tak medzi týmito dvomi Hanekeho maximálnymi hodnotami. Skôr ako o príbeh, ktorý tam ani nieje, ide o samotnú myšlienku a posolstvo tvorcu, že skutočná láska všetko vydrží. Celý čas sledujeme jeden esteticky nádherný byt v ktorom žije jeden postarší pár. Obidvaja majú nad osemdesiat. Žijú si na dôchodku veľmi dôstojne až kým manželka muža nedostane porážku. Ochabne jej polovica tela a dostáva sa na vozík. Muž s a rozhodne, že sa o ňu bude starať, a za žiadnu cenu ju nenechá v nemocnice, až to jej úplného konca (až kým nezomrie) . Hoci tu nie sú emócie nejako vygradované ani sa účelovo netlačilo na pílu... beztak to bol psychický teror, dvojica inak trpí ale vo vnútri a takmer nikdy to nedáva najavo, je to podstatne realistickejšie takéto to prekúsnutie neprajnosti osudu a dusenie v sebe, ako keby tam herci revali ostošesť. Ako tak snímka plynie, stav manželky sa každým dňom zhoršuje, príde druhá porážka, ktorá ju dostane definitívne na lôžko a príde aj o zdravý rozum. Muž si však nedá a stará sa o ňu až do úplného psychického vyčerpania, kedy už ani on sám nemôže. Ako už býva u Hanekeho zvykom, Nastolená téma sa spracovala perfektne, je to niečo nové, originálne, čo tu ešte nebolo, ale to komorné, nedejové spracovanie, ktoré sa tiahlo ako sopeľ z nosa, ma doslova po 1/3 uspalo. Ja som vám normálne zaspal pri filme, to sa mi nestáva, videl som už aj rozťahanejšie. Tie dlhé zábery čisto iba na statívu fungovali ako uspávanka. Ale ináč to stojí za pozretie, ale nie naraz... Tie 2 hodiny ubiehajú neskutočne pomaly.

plagát

Harbinger Down (2015) 

Ide o hororový projekt, financovaný fanúšikmi cez internetovú stránku kickstarter. Nejde v podstate o nič iné, ako o poctu môjmu najobľúbenejšiemu sci-fi horroru, THE THING (1982) ktorú natočil kultový režisér John Carpenter. Nie som vôbec zástancov takýchto remakeov, sequelov, prequelov a ani neviem ešte akých iných vykrádačiek, a už keď sa jedná o film, ktorý patrí medzi moje najobľúbenejšie všeobecne, tak už vôbec. Tak ale za tých málo peňazí čo nazbierali na trhák, to stálo za to, si myslím. Keď si to porovnám so sequelom The Thing (2011) čo považujem za absolútny odpad a výsmech pôvodného snímku, tak Harbinger Down sa náhodou vydaril. už len z princípu, že sa tvorovia vyhýbali CGI efektom a 99% z toho bola poctivá animácia, gumy atď, za to im gratulujem. Samozrejme to malo svoje muchy v scenári, logika takisto nenadobudla viac iq ako bežné béčkové horory a atmosféru to tiež moc nemá, respektíve sa nedá porovnať z pôvodnou snímkou, ale na svoje možnosti je to zaručene chválitebné. Prekvapil ma tu starý herec Lance Henriksen, známy z Votrelcov (1986) , Terminátora (1984), Stone Cold (1991) ktorého zub času takisto ohlodal do kosti. Ale rola kapitána lode mu nesmierne sadla. Príbeh sa točí okolo lode harbinger, ktorá sezónne loví kraby (ako s toho seriálu, čo chodil na Discovery channel) K nim sa pripoja študenti nejakej prírodovedeckej univerzity plus profesor, aby odsledovali nad istým druhom veľrýb, klimatické zmeny. Náhodou sa posádke podarí vyloviť z útrob mora starý Sovietsky raketoplán, v ktorom sa nachádza aj iný organizmus ako mŕtvy kozmonaut. Tento organizmus začne vstrebávať do seba jedného člena posádky za druhým, a keďže sa nachádzajú v strede arktickej búrky, nedá sa pred týmto monštrom ujsť. Ako hovorím, je to vykradnutý thing, viac než by sa patrilo ale bolo to natáčané zo srdcom, takže som relatívne spokojný.

plagát

Červenofúz (1965) 

Môj najobľúbenejší Japonský režisér Akira Kurosawa, ma zatiaľ ešte nikdy nesklamal. Všetky jeho filmy. ktoré som doteraz videl, sa odohrávali v starom Japonsku za čias samurajov (Yojimbo (1961), Sanjuro (1962), sedem samurajov (1954) a je vidieť, že si históriu svojej krajiny nesmierne ctil a vkladal do nichveľký kus srdca. V Red Beard sa nám, už tradične, prestavuje Kurosawov dvorný herec, Toširó Mifune, ktorý si , na moje prekvapenie, tentoraz nezahral žiadneho namysleného a arogantného samuraja-samotára, ktorý sa stará iba sám o seba a nikto iný ho nezaujíma. Vo všetkých filmoch, ktoré som s ním videl mali jeho postavy presne tieto črty. Tu si však zahral starostlivého a nesmierne múdreho primára nemocnice, ktorého si každý vážil. Celý dej sa pohyboval okolo jednej nemocnici, s tým som sa v samurajských filmoch ešte nestretol. Vo všetkých čo som videl sa vždy pár chlapíkov rozsekalo na franforce, povedzme si na rovinu, mne to vždy stačilo ale toto bola príjemná zmena. Opus, ktorý trvá 3 hodiny rozohráva životné útrapy lekárov a pacientov, a medzi hlavnou líniou deja, sa často predstavuje minulosť podaktorých vedľajších postáv. Keby bol náš pseudokultový seriál z lekárskeho prostredia (Nemocnice na okraji mesta) nakrútený takouto precíznosťou, rozhodne by som ho neposiela do ... a nehádzal do filmovej žumpy kinematografie. Bolo to skvelé od začiatku až do konca,akurát som nepochopil v strede filmu takzvané intermezzo, v ktorom nám tvorca pustil do čierneho obrazu jednu skladbu a kým dohrala nič sa nezmenilo, ako keby som počúval rádio. Najviac sa mi páčila scénka, keď Red Beard a jeho učeň karhali v bordeli jednu prostitútku, že by nemala pracovať, keď je nakazená syfilisom. V tom zbadajú nového zamestnanca v brandži, 12 ročné dievča, ktoré má vysokú teplotu. Chcú ju zobrať do nemocnice ale bordelmame sa to nepáči, a tak si zavolá ma pomoc všetkých zákazníkov. Starý primár sa však nedá, a v bitke, svojimi chiropraktickými schopnosťami, zláme kosti (ruky, nohy) asi 20 mužom. Avšak za moment ich začne ošetrovať, milí lekár. Netradičný kúsok Japonskej kinematografie, ale remeselne zvládnutý na jednotku.

plagát

Para Elisa (2013) 

Sklamanie, bohužiaľ, film s tak pekným menom, a oni ho pokazia tým, že s, pomerne originálnej zápletky spravia nezáživnú survivor volovinu, prepálenú svojou nelogickosťou. Ale zaujalo ma to tým, že film nešiel podľa štandartných klišé, v podstate spracovanie aj myšlienka, boli originálne, ale neprišlo mi to nejaké nápadité, mohli s toho vyťažiť viac. Vybrané Španielske horrory sú priam úchvatné, či už novšieho alebo staršieho dátumu, mal som zatiaľ šťastie na dobrý výber a ani tento, Pre Elišku, nebol vyslovene zlý, ale niečo tomu chýbalo. Už ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sa tak neskutočne ubližuje v horroroch študentkám? Či už idú na výlet, či sú doma alebo na nejakej zábave, vždy to s nimi skončí veľmi zle. Aj tu a to dokonca v práci. Jedna chudobnejšia študentka potrebuje 1000 eur na školský výlet, končí vysokú školu a toto by zakončilo zo svojim spolužiakmi celé štúdium, tak si potrebuje zarobiť, rodičia bohužiaľ nemajú toľko peňazí a tak si nájde brigádu ako babysitterka. Príde na pohovor k jednej staršej tajomnej dáme. Je klaviristka a potrebuje aby na jej dcérku dával niekto pozor. Teta je milá, navrhne jej, nech sa zaobstará podľa svojho rozvrhu atď. Nasledovne ju predstaví svojej dcére. V peknej izbičke plnej bábík sa stretne s dievčatkom, ktoré má vyše 20 rokov. Už začne cítiť problém ale po čaju plného jedu odpadáva. Takto sa stane unesenou a živou bábikou pre toto dievča menom Eliška. . Priviazaná o stoličku a z ochromenými hlasivkami zisťuje, že táto staršia žena takto na inzeráty loví mladé dievčatá pre svoju dcéru. Je teraz živá bábika a keď sa pokazí a opotrebuje, vymení je za inú. Ono to mohlo byť v pohodový teror na psychiku, ktorý by mučil ženskú nevinnosť ale má to iba zopár minút cez hodinu, takže sa tam toho nakoniec, ani tak veľa neudeje. Na konci sa to zmení na nezáživný masaker a idiotský koniec, tomu zabije posledný pomyselný klinec do rakvy. Škoda, malo to potenciál.