Autogram

Čo je dobré, bolo prevzaté z predchádzajúcich dielov, nahota je použitá naturálne, ale dosť nevkusne. Talianska expedícia nanič, jedna hviezda za pár hlášok a záverečný vizionársky prejav. –––– Celej svět se bude dívat, co jsme my Češi zač!

Film neúspešný v kinách nedosiahne úspech ani v televízii. Nepodobá sa to ani na film, skôr na lacnú televíznu inscenáciu na slovenské pondelky, len chýbajú dobré herecké výkony. Podľa očakávaní je to ďalší tunel na peniaze z minisrerstva kultúry.

Pre fanúšikov Freddieho a Queenov povinnosť, a keďže som sa jeden krátky čas k nim radil aj ja, tak som si nenechal ujsť. Hovoriacich hláv nebolo príliš, dali sa vydržať a skvelá hudba ich ľahko potlačí do úzadia. Dokument je menej hudobný, ako som čakal, zato je viac osobný, dozvedel som sa zo života veľa detailov, ktoré mi samozrejme už zajtra vyšumia z hlavy. Ale niekoľko zásadných vecí ostane.

Pichať alebo nepichať? To je otázka. Niektorí v tom majú úplne jasno, doktori zdravotnú dilemu neriešia a iní riešia morálnu dilemu. Zrady je vo filme veľa, hlavne zrady na svojich blízkych, od otca v emigrácii, ktorú cítiť aj cez telefón, až po zradu od tých najbližších. Všetko plynie vo filme priamo, postavy sú až príliš jasne vyhranené a to nielen na strane eštebákov a iných prisluhovačov socializmu, ale aj na „tej našej“ strane. Možno by som očakával trochu viac tajomna a skrytých náznakov ako v starších filmoch českej novej vlny, ale to je len moja malá výhrada. Inak ma film uspokojil, aj zimomriavky sa na konci dostavili a určite to nebolo len od zimy z premietania v Bažant kinemotografe pod holým nebom. –––– Soudružko, teď podepíšeš slib mlčenlivosti.

Chviľu dobrý, chvíľu zlý, ale hlavne čudný je takýto žáner východoázijského westernu. Hodí nás rovno do prepadnutia parného vlaku s 20-minútovou akciou, ani nevieme, kto je kto, ale má to grády, boj je ázijsky perfektný a filmovému prevedeniu nič nechýba. Soundtrack sa tiež snaží štýlom priblížiť originálu niekedy až prehnane, ale stále som mal pocit, že niekto niečo kopíruje. Dlhé pohľady sa u ázijských mladíkov nejako nevynímajú. Mapa sem, mapa tam, len ma to od polovice dosť prestávalo baviť. –––– Legrační věc. Každý člověk přece musi počítat s tím, že jednou zemře. Ale žije, jako by zemřít neměl. Není to legrační?

Obdobie je síce vojnové, ale dej sa odohráva mimo frontu, v zapadnutej dedinke, ktorú aj nemeckí vojaci navštivíli iba raz. Všetko vidíme z pohľadu malého chlapca Olina, ktorého problémy sa zdajú banálne, ale odhaľujú veľké pravdy o dospelých. O jeho krutom otcovi a iných neprávostiach v spoločnosti, všetko zmiešané so snovými scénami z jeho fantázie a výjavmi z minulosti, až nakoniec som nemal istotu, kde končí skutočnosť, minulosť a začína fantázia. To vedel Kachyňa dokonale vsugerovať, aby sme sa cítili presne ako hlavný hrdina, akokoľvek nám môže byť cudzí, aj bielu kobylu som si obľúbil. Niektoré kamerové zábery mi neboli celkom jasné, prečo sa zaberajú ľudia pri nejakej činnosti, ale celkom bez tvárí, prípadne zozadu, aj tej lyriky bolo na konci príliš. Ale prežil som chlapcov sen v nepríjemnej realite aj úlet z nej, len názov filmu o republike k tomu nejako nesedí. –––– Ten uměl hospodařit! Ukrad všechno, co mohl. –––– Myslel jsem, že jsou mrtví. Že se ve válce nespí.

Pekné obrázky, trochu menej akcie, ale zato s príbehom, takže zaujímavé aj pre deti. Vlastne som žiadne ulovenie koristi nevidel, to asi smerovalo do iných filmov a nehodilo by sa do takmer romantického filmu o vznešených šelmách. Trochu ochranárskych výstrah na konci je na mieste, ale osobne to neobľubujem.

Filmy s témou natáčania filmu obľubujem, rád sa na to pozriem z opačnej strany. Tu hrajú herci samých seba aj so svojimi skutočnými menami a je to zaujímavý prvok, zvlášť keď sa tam objavia skoro všetci herci a speváci tej doby. Menej zaujímavé sú už pesničky so silným socialistickým znakom, v štýle Nech brouka žít, tie tvoria až príliš dlhú časť. Plusom sú scény Svěráka a Smoljaka ako scenáristu a režiséra, ich nedorozumenia a doberania sú božské. Keď sa na to aspoň trochu podobala ich skutočná spolupráca, tak to musela byť radosť pracovať. –––– Před hájovnou stojí zaražený pilot. –––– ...ale on se přece ženit nechce, to je jeho základní povahová vlastnost. – Na konci bude velké finále a tam se všichni ožení!

V poslednej winnetuovke je všetko, ako očakávame. Pokrvní bratia nezídu z obrazovky, Sam Hawkins sa jedným výstrelom stane virtuálnym otcom a opäť som videl všetky ďalšie legendárne scény, ktoré viem už naspamäť. Ale stále sa to dá znovu a znovu pozerať bez akejkoľvek ujmy na atmosfére, preto neprichádza do úvahy iné ako maximálne hodnotenie. –––– Podívejte na Slunce, jak putuje. Každý rok svítí na změněný svět. Jen ten přežije, kdo se neprotiví novým časům. –––– Winnetou slyší v dálce, jak ho volá zvon. Není to tak, můj bratře?

Japonská mytolôgia so všetkými tými ich duchmi lesa, škriatkami lesa a poloľudskými zvieratami sa nám môže zdať zvláštna, a mne sa teda zdala divná poriadne. Asi som zvyknutý na iný štýl boja dobra a zla a zmontovanie romantickej bojovej rozprávky s ekologikou agitáciou za les mi príbehovo nesadlo. Len tá druhá myšlienka o všetko zožierajúcej nenávisti mi zarezonovala. Obrázky sú pekné, tvory občas japonsky divné a animáciu nenávisti, tú ťažko posúdiť, ale originálna bola. –––– Bez svého boha by zvířata nebyla ničím víc než němými tvory. Až vymítime lesy, vyhladíme vlky, bude tato smutná krajina nejbohatší zemí na světě. A princezna Mononoke zase člověkem. –––– Neumím plavat. – Tak jdi po dně.