Autogram

Príbehom nie veľmi zaujímavé, ale príjemne natočené a ozvláštnené Stračinovou hudbou, ktorá je v štýle vážnej hudby s ľudovými motívmi.

Výborná inscenácia o schudobnenom panstve, niečo ako statky-zmätky na bláznivý taliansky spôsob. Zaujímavo napísaná divadelná hra, dobre upravená do televízneho formátu a, samozrejme, skvele zahraná hereckým ansámblom prvej hereckej ligy. S jednoduchou scénou sa veľmi netrápili, zato sa vybláznili na kostýmoch, tie praskajúce dekolty nemali chybu a chybu nemal ani najsrandovnejší vášnivo zamilovaný pár Bednárik-Kocúriková. –––– Vidíš, musíš vedieť s ľuďmi jednať tak, aby robili vždy iba to, čo ty chceš. –––– Pohár vody! S citrónom a bez cukru. –––– Komu naliať, pane? – Mne pohár a jemu fľašu, somár!

Chlapčenský prázdninový príbeh s dievčenskou návštevou z veľkej Bratislavy, ale nie je ničím zaujímavý. Ani príliš dobrými, ani zlými hereckými výkonmi.

V podstate to isté ako druhá časť Slováci dolu hlavou, ktorú som zhodou okolností videl ako prvú, len tu je to bez dronových záberov.

Zaujímavý dokument o zaujímavých ľuďoch. Pomáha mu aj pestrá vzorka ľudí všemožných profesií a ich hľadania práce, pričom často majú partnera z nejakého celkom iného štátu ako napríklad Holandsko alebo Argentína. Kameraman sa vyžíva v leteckých dronových záberoch, ktoré sa objavujú pri absolútne každom exteriéri. No a nie je to na škodu vzhľadom na krásnu a pestrú novozélandskú prírodu.

Takže ide vlastne o techo hudbu s typickým strojovým opakovaním motívu bubnov. A tiež o typickú filmovú muziku použitú v množstve filmov a ešte väčšie množstvo filmových hudobných skladateľov sa ním inšpirovalo a je to poznať. Po tomto dokumente mi bude Bolero znieť v hlave ešte pár hodín a budem s ním zaspávať.

Niektoré staršie české komédiu sú šialené a niektoré úplne šialené, čo je práve tento prípad hlavne ku koncu filmu. Tentokrát to ale nie je pochvala, tie šialené herecké výkony by sa  hodili do divadla, ale nie celkom do filmu. Kričanie, skákanie a hádzanie vecí po sebe patrí skôr do grotesky. Pritom Abrhám s Janžurovou by to, myslím, vedeli zvládnuť aj civilnejšie a lepšie.

Keď som bol malý, často ma zaujal nápis ČKD na mnohých veciach a súčiastkach. Dostal som občas vysvetlenie o dvoch pánoch Kolben a Daněk, ale stále mi to nebolo jasné. Tento dokument mi to objasnil a aj to, że sa ani nemohli stretnúť, pretože žili v rôznom čase. Inak takýto plodný a bohatý život ako pán Kolben, mal asi málokto.

Návšteva prichádza k maliarovi s dilemou, a je to dilema celého Španielska. Či sa prikloniť k svätej inkvizícii alebo k moderným názorom prichádzajúcim z Francúzska. Všetci herci to zvládli bravúrne, len tie dialógy niekedy prechádzali až do nudiaceho režimu. Najviac ma tak zaujala úvodná predohra s krásnou Javorkovou v posteli, tam to nebolo také komplikované, aj keď vôbec nešlo o to, čo sa v posteli bežne odohráva.

Jeden z pokusov afrického režimu a československých komunistov o záchranu detí SWAPO sa dá posúdiť až po mnohých rokoch. Niekto by povedal, že tie deti, dnes už zrelí dospelí nemajú domov, ale oni v tom majú jasno a každý si nejaký svoj domov našiel. Niekto v Londýne, niekto v Prachaticích a ďalší späť v Namíbii. Je úžasné sledovať, ako sa v pozore spieva v Namíbii česká hymna a fandí sa českému hokeju. Výborný dokument, pri ktorom sa čiernym Čechom nedá nefandiť, zostáva ale trochu trpká chuť z toho, koľkých násilné navrátenie do Afriky zničilo alebo to aj neprežili. –––– To byla daň. Měla být matkou všech, ne jenom moje. –––– I kdybych se ve světě ztratil, tu cestičku k domovu vždycky bych našel.