Autogram

Nie je to ten typický temný stredovek, skôr som film bral ako dobrodružný. Na tento žáner je až príliš neprehľadný, kto čo chce a prečo, pritom nemám pocit, že by som nejako príliš nedával pozor. Nakoniec pre mňa nič mimoriadne, žiadna veľká ukážka stredovekého konania a myslenia.

A teraz tú o zbraniach hromadného ničenia u Saddáma a Kaddáfiho... Nezaraďujem sa k tvrdým zástancom konšpiračných teórií, ale keď ma niekto o niečom stále opakovane presviedča, tak o tom musím začať pochybovať. Kým pri reklamách na zubné pasty alebo na výhodné pôžičky je ľahké sa presvedčiť o opaku ich tvrdení, nie je v možnostiach bežného smrteľníka a možno vôbec nikoho v určitých veciach sa dopátrať pravdy. Udalosti 9/11 tam určite patria, a hoci dokument sľuboval technický a vedecký pohľad, bol to skôr pohľad laický a bulvárny. Nejaké jadrá, nosníky a vysoká teplota, čo neprospieva oceli, boli spomenuté aj animované, ale to je všetko. Zachránení ľudia, ktorí mali šťastie, vypovedali pravdivo a dojemne, ale z technického hľadiska do veci nemohli priniesť nič. Politike sa dokument vyhol radšej úplne, pritom na vec by som sa radšej pozrel z opačného konca, a s odstupom času by som sa spýtal: Cui bono?

Zaujímavý experiment, takýto nemý film so zvukom, hudbou a myšlienkami. V českej a slovenskej tvorbe asi ojedinelý. Určité momenty sú geniálne, niekoľko hudobných momentov alebo tlačiarenský stroj ako nástroj diabla. Hudba, židovstvo a nacizmus už vo filme bolo, ale tu je to trochu iné, nie ako pohľad zo strany okolia, ale úplne zvnútra. Časom ale film upadal do nejakého rozjímania, ktoré ma nudilo. –––– Verili sme, že sa nám to nemôže stať. Co sme si mysleli? Každému to muselo byť jasné. –––– Máte to vo vlastných rukách, deti moje. Všetko závisí len od vás. Viem, že sa nedáte, že si poradíte.

Niekto si v televízii JOJ pomyslel, že ak je hádať tajné slovo dobrá zábava pre škôlkárov, tak to bude dobrá zábava aj pre divákov. Nebola, iba Junior šliapol opäť vedľa a ako relácia začala, tak rýchlo po dvoch mesiacoch aj skončila.

Zbožňoval som túto šou už od samého začiatku, mám na to svoje dôvody, preto sa nemôžem stotožniť s tunajším absolútnym odmietaním tanca celebrít. Celebrita alebo nie, natrénovať až nadrieť si to musia, nie je to len o otváraní úst a vypúšťaní vtipných a menej vtipných replík, ako to býva inde. Súčasný ročník 2017 ma len trochu zarazil tým, že hudbu vyberá asi niekto na práškoch, keď potrebuje natlačiť populárne hity aj do tancov ako valčík a dokonca tango.

Film nie je len o znečisťovaní morí a vzduchu lodnou dopravou, ale berie to viac zoširoka. V prvom rade si všíma vlastnícku štruktúru najväčších prepravnych spoločností, keď majitelia nie sú verejne známi, hoci prepravcovia majú bežne obrat na úrovni Microsoftu. Druhou vecou je vlajka, pod ktorou lode plávajú, a nebýva to žiadna vyspelá veľmoc, ale najčastejšie Panama, Libéria, Marshallove Ostrovy alebo Mongolsko(!). Samozrejme kvôli ušetreniu na najrôznejších poplatkoch a hlavne na pracovnej sile, ktorá požíva zákonné podmienky tejto krajiny. Byť námorníkom nie je nič moc, poväčšine bez telefónu, bez internetu, teda aj bez čsfd. Nič pre mňa. Znečisťovanie vôd a vzduchu je asi dobre známa vec. Z dokumentu jedna perlička: Len 20 najväčších lodí vypustí do ovzdušia toľko síry, ako všetky autá na planéte. Ale lodí je na moriach a oceánoch asi 60000. Napriek všetkému je lodná doprava najlepšou možnosťou prepravy tovaru na veľké vzdialenosti. Pri použití lietadiel by všetko bolo oveľa horšie alebo priam nemožné. Jediným riešením na obmedzenie lodnej dopravy je tak menej prepravy celkovo, menej tovaru z druhej strany Zeme v obchodoch. Ja som k tomu prispel aspoň tak, že som si dnes ráno nekúpil jablká z Chile. Slovenské jablká sa veľmi neurodili, takže v rámci obmedzenia lodnej dopravy budem pár dní bez jabĺk, kým nájdem nejaké z blizkej krajiny.

Jedno z nejveľkolepejších koncertných predstavení ostatných rokov. Za scénu s obrovskou projekciou, lietajúcimi muzikantami a ďalšími nápadmi by sa nehanbila žiadna z najväčších hviezd, ku ktorým sa zaradila aj Katy Perry. Niekto raz musi na tróne staršiu popovú kraľovnú nahradiť. Kostýmami sa to už podarilo, su nápadité, sexy, veselé, občas svietia, k tomu vlasy čierne, blond, ružové alebo zelené. Už len doladiť občas horšiu intonáciu a bolo by to dokonalé. Aj tak ma dostala rocková úprava I Kissed a Girl s lietajúcimi gitaristami, nie nadarmo je to jej prvý megahit. O zábavu sa postarali aj diváci, ktorých pohotová moderátorka Katy pozývala na pódium. Nakrátko zahviezdil aj párik, keď oko kameramana dokázalo medzi divákmi nájst a nafilmovať skutočnú žiadosť o ruku pri skladbe Unconditional Love. Treba pochvaliť ČT, že zaradila neskrátenú verziu koncertu, dve hodiny ubehli ako nič. Silné štyri hviezdy, ku piatim chýbalo len vidieť naživo, iba neviem, ako by som sa zaradil k výskajúcim dievčatám.

Labuda s Mázikovou je teda ideálny pár, už len to je poriadny úlet, najmä keď stoja tesne oproti sebe.

Tieto nemocničné historky z gynekologického oddelenia pre staršiu mládež veľmi nemajú čím zaujať mládež, staršiu ani mladšiu. Ťažko zaujať rôznymi plkmi a tým, že sa nemá veľa soliť, cukriť, v tehotenstve samozrejme nefajčiť, a návštevy sú absolútne zakázané. Majka ako spočiatku prísna a protivná sestra nájde svoju lepšiu stránku, zachraňuje vzťahy aj životy, ale je to také umelé, bez života. Niekoľko zaujímavých herečiek ma na túto inscenáciu nalákalo, ale príbeh nestojí za veľa.

Columbo ako fajčiaci postojačky spiaci bezdomovec tu maximálne napĺňa svoj dlhodobo budovaný imidž, až personál prevracia oči. Na konci však vyzerá celkom ináč. Prejaví svoj obdiv k starým gangsterkám a preto sa stal policajtom, film je naopak oslavou starých muzikálov, na ktoré ho vždy ťahala jeho žena. A prípad, ten tu nie až taký zaujímavý, dalo by sa povedať tuctový, mimoriadne je viacmenej len záverečné milosrdné zhodnotenie situácie.