ScarPoul

Skvelé. Páči sa mi to. Rehoľné sestry a ich prístup k exorcizmu robí z tohto seriálu pomerne rozsiahlu štúdiu toho ako postupovať. Samozrejme, že asi realizmu sa to približuje minimálne, ale v rámci tvorcami vytvoreného sveta sa mi takéto rozširovanie strašne páči.

Páči sa mi fakt, že sa tam objavuje viacej démonov. Takto nejako mal vyzerať seriálový Lucifer. Nemá to ešte takú tú bezútešnú atmosféru. Ešte nie, ale veľmi dobre si to pohráva so zobrazením neistoty, ktorá sa objavuje u postáv. Ústredné duo kňazov je perfektné. Hlavne Ben Daniels.

Hlášky super, Callahan ako pištolník z mesta neprekonateľný, posunutie tradičnej roviny dobra a zla zvládnuté na veľmi dobrej úrovni. Trochu nechápem tomu slabému hodnoteniu. Akčnosťou sa to neposúva nikde. Ale stále mi to príde ako provotriedne filmové krimi. Eastwood v réžií ťažko rozpoznateľný, jeho postava ale má všetky potrebné prvky aké ju robia ikonickou. Starý, ufrflaný a so zmyslom pre morálku zamračený Callahan. Množstvo dejových odpočiek drobných zločinov znova krásne vypĺňa dej a obohacuje charakter. Pre mňa po druhej časti najlepší diel. A všetci sú tam psychopati. Amerika je divná. Meathead je cool!

Veľmi príjemný a nenásilný film, ktorý hovorí v zásade o veľa veciach ale zároveň bez výraznejšej dramatickej roviny. Začínam prepadať kúzlu Iwaiovej réžie. Jeho jemnocit pri vykresľovaní pocitov je veľmi precízny a svojský. April Story hovorí o nových začiatkoch, túžbach a knihách. Takako Macu je úplne krásna a či už prší voda, alebo okvetné lístky sakury- Filmové Tokio nevyzeralo už dlho takto krásne a pôsobivo. Jednoduché ale o to krajšie.

Film o rôznych podobách šikany a o éterickej hudbe, ktorá šikanovateľov a šikanujúcich spája. Lily Chou-Chou je éterickou bytosťou v podvedomí obyčajných teenagerov, ktorý sa trápia kvôli popularite, peniazom, dievčatám, prestíži a iným koninám. Iwai natočil veľmi neuchopiteľný film. Spojenie dokumentárneho s hraným tu má veľmi tenkú hranicu. Časovo je príbeh rozbitý a aj napriek našej snahe ho spojiť sa nám to nedarí. Iwaiovi nejde o vyrozprávanie príbehu ale o zachytenie emócie. Dospievanie je ťažké to vieme všetci, ale s Debussym v pozadí sa to akosi lepšie vstrebáva. Postavy sú chladné, odťažité. Nejdeme predsa pozerať film, kde ľudia trpia a zabíjajú sa a ničia všetko pozitívne okolo seba. Hoci aj toho je tu dostatok. Ideme len vyjadriť nejakú emóciu, ktorá musí mať jednotnú atmosféru s naratívom a potom, čo si kto z toho odnesie je jeho vec. Neuzatvorené, zmätočné, ale zároveň iné a citlivé. Nie som si úplne istý, či si budem pamätať nejaké scény, ale rozhodne to vo mne zanechalo nejaký pocit. Boh vie či je to dobré, alebo zlé. Existencia ma koniec koncov vyslobodí od minulosti, aby som pokračoval ďalej.

Podobných filmov je na tisíce. Napríklad You are the Apple of my Eye. Riešenie vzťahu na diaľku, bezstarostnosť dospievania, nahradená krutou realitou a bolesťami aké život prináša tvoria gro filmu a vo všeobecnosti takýchto vzťahoviek, ako samostatného žánru. Čo robí At cafe 6 takým stráviteľným filmom je rovina narácie - príbeh v príbehu a tiež zobrazenie priateľstva medzi dvoma ústrednými mužskými charaktermi. Všetko okolo toho ( sympatické dievčatá, hudba, kamera) sú krásnym doplnkom. Hoci film posunul rovinu rozprávania trochu mimo všednosti je to niečo čo sa v danom žánri vyskytuje pomerne často. Taký ten pocit prekvapenia na konci, ktorý pôsobí trochu idealizovane ale akosi tam zapadá. Preto ale nedávam plný počet. Na jedno pozretie s milou polovičkou je to ale viac, ako dobré.

Ale by som sa šiel teraz okúpať. Nechať si horúcou vodou uvoľniť svaly a započúvať sa do nejakej tej operety. Shower je veľmi civilný príbeh jednej rodiny v krásnom komornom prostredí miestnych kúpeľov. Drámy je tam málo a keď sa stane je pomerne rýchlo vyriešená. Aj napriek prekážkam a povinnostiam sú totiž všetci z hrdinov morálne povznesený a tak dokážeme s celou komunitou sympatizovať a čo je hlavné priať im veľa šťastia pri riešení ich problémov. Postupnosť a dramaturgická rovnováha robia z tohto filmu až meditatívny zážitok - hlavne ak sú tam poprepletané iné príbehy obsahujúce v sebe ako ústredný motív vodu a jej nutnosť. Taký malý poklad, vďaka ktorému si idem dať teraz horúcu sprchu.

Film je rozdelený na dve roviny. V prvej sa dozvedáme čo to o Rjotovi a o tom ako sa z celkom sympatického chlapíka pomaličky v našich očiach stáva neznesiteľným skrachovancom. Ťažko mu držať palce, alebo mu priať, aby sa mu v živote všetko vyriešilo, keď je neschopný určiť si priority. Kirin Kiki je v úlohe babičky výborná. Potom príde rovina samotnej búrky, ktorá by mala so sebou priniesť nejaké zmeny( a aj ich prinesie) ale sú to zmeny veľmi malé - o to ale dôležitejšie. Napriek Koreedovmu režisérskemu umu jeho filmy občas zaváňajú chladnosťou. V niektorých si to ale kompenzuje silnými charaktermi. Nebyť druhej polovice, bol by to v mojich očiach pomerne nezáživný film. Takto sa z toho stáva znova akási štúdia človeka, ktorá je ukončená niečím čo môžme nazvať aj pozitívnym koncom. A v zásade sa jedná o pomerne príjemný film. Ale Umimachi Diary bol aj tak o 2 triedy lepším filmom. Vyžarovala totiž z neho omnoho väčšia bezprostrednosť.

Imamura tentoraz v žánrových vodách sociálnej drámy. Odvrátená strana Japonskej spoločnosti, kedy malé mestečká venujúce sa ťažbe uhlia sú vďaka pokroku a ekonomickému rozvoju pred bankrotom. Hrozba straty práce u starších súrodencov a smrti otca, vplýva na dvojicu mladých protagonistov, ktorý sa zmietajú v chudobe a v nutnosti dospieť skôr ako by bolo dobré. Nezlomný Japonský duch a pomoc od vedľajších postáv( pretože všetci držíme spolu) pôsobí trochu budovateľsky, hoci vyslovene primitívny, alebo pozitívny koniec to nemá. Imamura si tu dokázal vydobiť určité vizuálne prvky, ktoré snímku obohacujú, ale v rámci jeho tvorby, je to aj vďaka súčasným trendom a akémusi prispôsobeniu sa dobe a nutnosti rozprávať aj takéto príbehy, film pomerne nezáživný a nezaujímavý, hoci určite by som ho nenazval nudným.

Zatiaľ to nestráca nič zo svojej zaujímavosti. Pomaličky ale isto sa do dostáva pod kožu. Zjavenia, väčšie pochybnosti, hrozba pápežovho príchodu a postupné odkrývanie charakterov. Čo som si z tohto dielu ale naozaj odniesol - pozor na bezdomovcov. Prítomnosť viacerých démonov( nie len jedného) tvorí predzvesť zaujímavého rozvíjania zápletky. Uvidíme.